Naša púť naprieč históriou značky Resident Evil pokračuje a terčom dnešnej rozpravy bude úžasný remake prvého Residenťáka pre konzolu GameCube (thx to Dachy), ktorého originál uzrel svetlo sveta už pred viac než 9 rokmi (konkrétne to bolo v roku 1996). Z dnešného hľadiska sa síce môže zdať originál mierne archaickým, ale o to viac vynikne priam diabolská atmosféra jeho remaku, ktorá nám dokonale oživí spomienky na psychický teror, ktorým nás vtedy Umbrella Corp. prvý krát týrala. Ak si ale myslíte, že Resident Evil pre GameCube prináša množstvo radikálnych zmien, potom vás musím schladiť, pretože svojím konceptom rozhodne nevybočuje zo série, čo ale vôbec nie je na škodu. Nebudem vás ale ďalej napínať a rovno vám poviem, že Resident Evil nevyzeral nikdy tak oslnivo ako teraz a pre fanúšikov survival hororu je zahranie remaku životnou nutnosťou. Prečo? To sa dozviete z nasledujúcich riadkov.

Keďže úvodnú pasáž recenzie na RE Zero som zaplnil popisom príbehu, rozhodne nemienim meniť tento zabehnutý štandard a tak sa v nasledujúcich riadkoch dozviete, ako to vtedy vlastne bolo. Keďže počet hlásení o záhadným úmrtiach v mestečku Racoon neustále rastie, do prípadu je zapojená organizácia STARS, ktorá okamžite vysiela do terénu jednotku BRAVO. Tá sa ale na ceste k miestu činu náhle odmlčí a tak je do práce povolaný tím ALFA, ktorého úlohou je toto náhle prerušenie kontaktu objasniť. Krátky prelet vrtuľníkom ponad Racoonsky les odhalí desivú pravdu. Helikopotvora tímu BRAVO totiž nešťastne stroskotala a keďže po členoch posádky ani chýru ani slychu, vydáva sa tím ALFA po ich stopách, tentokrát ale pekne zo zeme. Po krátkej prechádzke nachádza časť skupiny ALFA hľadané torzo vrtuľníka, ktoré však svojim zápachom neveští nič dobré. Znetvorené a polorozpadnuté telo pilota zlovestne sediace v kokpite vyrazí dych aj tým najodvážnejším, ale situácia sa ešte viac zahustí v momente, keď prehlušujúce ticho lesa náhle preruší krátkodobá dávka výstrelov.

Po niekoľko sekundovej paralýze zavelí Albert Wesker zgrupovanie tímu ALFA, do ktorého sa už ale nevráti Joseph Frost. Ten totiž intenzívne zamestnáva smečku zombifikovaných psov, ktorí si z jeho vnútornosti robia doslovné hody a keďže torzo leží iba niekoľko okamihov od vraku, odhalenie jeho polohy zbytku ALFY nenechá na seba dlho čakať. Ako praví amíci sa rozhodnú ihneď konať, ale ich snaha v podobe sústredenej paľby nepadá na úrodnú pôdu a tak sú nútení pred vyprovokovanými psami utekať, čo im len nohy stačia. Korunu bezvýchodiskovej situácii už potom len nasadí zrada pilota Brada Vickersa, ktorý sa zachová nie práve najprívetivejšie a svojim odletom nechá zbytok tímu napospas osudu. Ten našťastie nestratí duchaprítomnosť a rozhodne sa ukryť v zdanlivo opustenej lesnej usadlosti, ktorá sa svojou rozlohou a polohou vymyká akémukoľvek racionálnemu zmýšľaniu. Jill Valentine, Chris Redfield a Albert Wesker sa tak ocitajú osamotení v obrovskom sídle, ktorého desivé tajomstvo majú ešte len objaviť. Toľko v stručnosti úvod do spletitého príbehu, ktorému nechýba desivosť, tajomnosť a gradácia, často vyháňajúca adrenalín až do životu nebezpečných výšok. A čo je najdôležitejšie, príbeh za tie roky od svojho prvotného uvedenia nestratil nič zo svojej krásy a podľa pravidla, víno zreje s vekom, aj on získava s pribúdajúcimi rokmi na svojej kvalite.

Ako ste si už iste všimli, do zámku stihlo dobehnúť len torzo ALFA tímu, pričom vám sa do rúk dostane iba dvojica z nich. Klasická schéma dvoch diskov (jeden pre Jill a druhý pre Chrisa) tu opäť nachádza uplatnenie a ak sa pýtate, čo sa stane s Weskerom, iba taktne napoviem, že svojim charakterom poriadne zamieša dejové karty. Samotný výber charakteru patrí medzi jednu z najdôležitejších úvodných etáp, pretože každá postava poskytuje vlastný pohľad na tamojšiu situáciu a teda aj mierne odlišný herný zážitok. Ďalšou charakteristickou črtou rozdielnosti postáv je aj prítomnosť pomocných charakterov, kde Chris počas svojej púte narazí na Rebeccu Chambers, poslednú žijúcu osobu BRAVO tímu (mimochodom hrdinka RE Zero) zatiaľ čo Jill bude v niekoľkých herných pasážach sprevádzať veterán a ex-vedúci ALFA tímu Barry Burton. Tieto postavy pritom nie sú nesmrteľné (alebo príbehovo zviazané) a teda môžu kedykoľvek počas ich vystúpenia zahynúť, čo nielen že zásadne ovplyvní váš nasledujúci postup hrou, ale taktiež zapríčiní aj nasmerovanie príbehu do jedného z príslušných smerov. Z predchádzajúcej vety teda vyplýva, že dejová linka je až neskutočne rozvetvená a ak si zakladáte na odomknutí všetkých dostupných zakončení, pripravte sa na dlhočizné hodiny hrania, pretože zdolanie hry vám dá neraz poriadne zabrať.

Je dôležité zdôrazniť, že autori sa nevydali cestou priamej konverzie pôvodného RE a tak nás v remaku čaká celá rada zmien, ktoré idú až do takej hĺbky, že aj hard-core hráči prvého dielu budú mať v tajomnej usadlosti čo robiť, aby sa vôbec zorientovali. Jednotlivé predmety boli dokonale popremiestňované, autori pridali do hry množstvo dodatočných situácií (nehovoriac o úplne nových hádankách a rébusoch) a navyše, väčšina miestností bola aspoň minimálne upravená (samozrejme boli pridané aj nové lokácie + niekoľko miestností sa po novom nachádza aj v odlišnej časti sídla, než tomu bolo minule), takže zámok nového RE pôsobí dojmom, ako keby prešiel niekoľko ročnou nákladnou rekonštrukciou. Týmto krokom sa Capcom elegantne vyhol efektu deja-vu, vďaka ktorému by mohla byť hra odsudzovaná za prach sprostý a neoriginálny klon svojho predchodcu.

Apropo, nepriatelia. Tých si na vás autori v tomto titule prichystali celú hromadu, ale ešte pred ich samotným popisom sa na chvíľku zastavím u zombíkov. Hráči hororových titulov si na tieto živé-neživé stvorenia už za tie roky zvykli, avšak RE remake prichádza s ich desivejšou a omnoho nebezpečnejšou variantou. Tá sa volá Crimson Head a spočiatku sa s ňou vôbec nestretnete. Zákernosť tejto odrody tkvie v tom, že pokiaľ necháte zabitých zombíkov len tak nečinne ležať, tí po určitom čase povstanú v tejto podobe, ktorá je nielenže hnusnejšia a ničivejšia, ale navyše aj neskutočne rýchla. Z toho teda vyplýva, že ak sa vo vašom blízkom okolí zrodí viac než jeden Crimson Head, mali by ste sa s danej lokácie čo najrýchlejšie dekovať, ináč vám hrozí jasná smrť. Existuje však jedna možnosť (okrem zbavenia tela hlavy), ako tejto transformácii zabrániť. Je ňou skorá exhumácia zabitých tiel, ktorá má ale celú radu háčikov.

Za prvé, musíte počas hrania získať do vašej držby špeciálnu fľašku na horľaviny a za druhé, tieto horľaviny aj niekde do nej načerpať. Zásobníky zápalnej zmesi sú ale po celom sídle veľmi skromne rozmiestnené a navyše sú aj vyčerpateľné, nehovoriac o tom, že na jedno naplnenie dokážete zapáliť iba trojicu uzemnených zombíkov. Tak či onak, spaľovanie mŕtvol sa určite vyplatí, pretože málokedy vyviaznete zo súboja s Crimson Headom bez škrabancov a keďže lekárničiek je v hre ako šafranu, oplatí sa nechceným ranám predchádzať. Z ostatných domorodých obyvateľov rozhodne stoja za zmienku nakazení psi, neidentifikovateľné bizarnosti s názvom Chimeras, klasickí residenťácki protivníci Hunters a v neposlednom rade aj prerastení pavúci, ktorí ľuďom s arachnofóbiou spôsobia nejednu srdcovú zástavu.

Samotní odstavec by si potom zaslúžili aj jednotliví bossovia, ktorým slovo originalita vôbec nie je cudzie a či už to bude Rastlina 42, alebo obludne zdeformovaná ľudská karikatúra Lisa Trevor (osobne ju považujem za to najhnusnejšie, s čím sa mohla séria RE vytasiť), vždy vám bude pri súbojoch s nimi behať mráz po chrbte. Posledná vec, ktorú musím v tomto odstavci spomenúť, je charakter hernej štruktúry. Ten sa chválabohu od svojho predchodcu až tak nelíši a tak sa pripravte na približne rovnakú porciu akcie ako aj adventure časti, ktorá ma iba to negatívum, že vyžaduje časté vracanie sa na už preskúmané miesta, ale v spojení s výbornou atmosférou a hrateľnosťou nepôsobí až tak rušivo. Z ďalších vecí, ktoré ostali verné pôvodnej verzii RE, stoja za zmienku akési zberné truhlice, do ktorých si odkladáte prebytočné predmety ako aj save systém, založený na písacích strojoch, rovnomerne rozložených po celej ploche zámku. Nanešťastie musím tento zoznam doplniť aj o deprimujúce ovládanie, ktoré sa zubami nechtami drží predpotopnej schémy a tak si opäť budete musieť na slovíčko ergonómia nechať zájsť chuť. Darmo, autori si asi nevedia pripustiť kritiku k telu a preto vám obzvlášť pri súbojoch s rýchlymi Crimson Heads prajem veľa šťastia a hlavne pevné nervy!

Asi nemá zmysel nejak obšírnejšie hodnotiť technickú stránku remaku, pretože je jednoducho omračujúca. Modely postav sú prepracované aj do tých najmenších detailov a tak sa nebudete čudovať takým veciam, ako sú vejúce háro vo vetre či dokonalá mimika tváre, vďaka ktorej získavajú jednotliví hrdinovia ten správny virtuálny charakter. Úžasne na mňa zapôsobila aj hra svetla a tieňov, ktorá priam ukážkovo buduje napätú atmosféru a v spojení s detailnými a rozmanitými prostrediami poskytuje dokonalý hororový zážitok. Podobné slova chvály smerujem aj na audio stránku titulu, kde jednotlivé zvuky sú do hry zakomponované s takým detailom, až sa to človeku pomaly nechce veriť. Ako príklad spomeniem kvapkajúcu vodu, kde zvukové kvap sa ozve presne v momente, keď vizuálna kvapka dopadne na podlahu. Zamrzí iba mierne béčkový dabing a málo variácií zombíkovských stonov, ktoré by si rozhodne zaslúžili niekoľko typov vzdychania naviac. Hudba sa v hre dostane ku slovu len občas, ale keď až k tomu dôjde, tak to jednoznačne stojí za to a svojou razantnosťou vám dokonale zvýši tepl. Skrátka, remake pôvodného Resident Evilu sa po technickej stránke mimoriadne vydaril a len málo titulov na GC sa môže takou kvalitou pochváliť.

Myslím si, že ďalšie riadky sú už zbytočné. Fanúšikovia RE série si už tento titul dozaista zaobstarali a nevidím dôvod, prečo to neurobiť aj vo vašom prípade. Samozrejme, trošku lásky k žánru hororových adventúr je zapotreby, ale ak sa vám tento štýl zábavy vyslovene nehnusí, choďte do toho. Resident Evil pre GameCube totiž rozhodne za tie nervy stojí.