V časoch dnes už historického míľnika PSone sa zrodili mnohí hrdinovia a začal sa formovať pre konzoly typický žáner behačiek, platformoviek, jednoducho hier, kde sa hlavný hrdina stával na istý čas maskotom tej ktorej platformy, pokiaľ mu tento post nevyfúkla iná, krajšia a roztomilejšia, prípadne drsnejšia postava. V tejto dobe sa zrodil aj Sir Daniel Fortesque. Odetý do brnenia, chrabrý, udatný, ... , kostlivec? Počkať, to muselo byť inak!

100 rokov uplynulo od doby, keď chrabrý rytier zasadil smrteľný úder nebezpečnému čarodejovi Zarokovi v bitke o Gallowmere a sám zraneniam podľahol. Počkať, to muselo byť zaručene inak. Tresky-plesky, to bola iba taľafatka na dobrú noc. Daniel bol zbabelec a hovorím, že v tom boji padol pri prvej spŕške šípov. Zarok sa však vrátil, ukradol všetko svetlo, zmenil deň na noc a oživil mŕtvych. A ten strachoput vstal z mŕtvych takisto! Chlapi z marketingu vravia, aby dokázal ľuďom, že je skutočne ten rytier z legendy. Pche, vravím vám, je v tom zmätok!

Nie je to iba Daniel, ktorý vstal z mŕtvych a postavil sa čarodejovi Zarokovi, ale celá séria po ôsmych rokoch preskakuje jednu generáciu a zahniezďuje sa na novej platforme, handhelde PSP. MediEvil: Resurrection je v poradí novým dielom série, ale ponúka staré herné mechanizmy, ktoré sa za ten dlhý čas u iných hier zmenili. Pôvodný zámer oživiť legendu, sa pri letmom pohľade na finálne hodnotenie, naozaj nekoná. Interné štúdio Sony má značku, komické nápady, dialógy a neopozeraného hrdinu, ale to mali aj pred ôsmymi rokmi. Bez pridania prísad sa z vody nedá vykúzliť chutné jedlo.

Resurrection vychádza z dvoch predošlých dielov, zakladá si na jednoduchom kombo systéme, morbídnom humore, jednoduchých hádankách a pestrofarebnom svete, ako keby vystrihnutého z filmov Tima Burtona. Tieto všetky ingrediencie samé o sebe dieru do sveta neurobia, ale ani ich spojením sa nepodarilo hrateľnosť dostatočne zatraktívniť. Pri hraní nového MediEvila pociťujete deja vu na každom kroku a aj keď nie ste s týmto bizarným svetom oboznámení, ničím ohromujúcim vás neprekvapí.

Súbojový systém zlyháva vďaka automatickej kamere a samotných kombách. Sú síce jednoduché, ale radšej, aby ste sa vracali do Danyho hrobky nazrieť do múdrych kníh, budete nepriateľov sekať hlava nehlava a vymieňať si z času na čas aj zbraň. Kamera sa pri súbojoch a behaní po svete koncentruje viac na Danyho, ako na okolie. Takto ľahko stratíte prehľad o situácii a vzdialenosti nepriateľov od vás. Pozíciu kamery je možné uzamknúť pravým shiftom a pri jeho zatlačení sa prenesie za chrbát hrdinu.

Okrem sekania do nepriateľov všetkých veľkostí a tvarov budete zbierať peniaze na kúpu životov, šípov do kuše, opravy štítov alebo vrhacích nožíkov. Je vhodné, aby ste prieskum prostredia nepodceňovali, za stenami, ktoré je možné zboriť, sa skrýva zlato a neraz aj zlatý kalich. Sem sa po každom zabití protivníka prenesie jeho duša a po jeho naplnení sa prenesiete do haly hrdinov, kde si vyzdvihnete novú zbraň. Čo sa týka logických hádaniek, Resurrection neponúka nič, čo by ste doteraz neriešili. Najčastejšie však budete hľadať správnu runu do zamknutých dverí a to aj niekoľko krát v jednej úrovni.