Iba nedávno som písal, že zhodou okolností recenzujem jeden racing za druhým a už je tu ďalší štvorkolesový pacient na prehliadku. Tento je však pre mňa dosť výnimočný, lebo sa jedná o moju prvú PSP recenziu a zhodou okolností aj menšieho brata jednej nemenovanej hry, ktorej názov pravdepodobne neuhádnete. Paradoxom je, že nielen ja som odsúdený na neustále virtuálne jazdenie, ale aj ľudia, ktorí sa dostanú v týchto dňoch k prvým PSP, nemajú prakticky na výber. V PSP lineupe sa to len tak hemží racingami. Zaujímavosťou tejto mutácie je, že za jej vývojom nestáli ľudia z Liverpool Studios, nakoľko by asi nestihli dorobiť načas svoju verziu F1, ale ostrieľaní harcovníci zo štúdia Traveler's Tales.

Rovnako ako v prípade „veľkej“ formuly určenej pre PS2, aj táto hra samozrejme disponuje oficiálnou licenciou FIA FORMULA ONE World Championship, ktorá oprávňuje spoločnosť SONY, ako jedinú developerskú firmu na svete, k používaniu jedinečných rekvizít zo sveta F1 vo svojich hrách honosiacich sa týmto názvom. Aj tu sa stretnete s reálnymi jazdcami, traťami (vrátane noviniek v Turecku a Číne), monopostmi, technickou podporou a vlastne celým tým kolotočom, ktorý neustále sprevádza čoraz kontroverznejšie dianie vo formulovom univerze. Ak mám byť konkrétnejší, tak sa tu stretnete so všetkými osemnástimi traťami, na ktorých môžete prevetrať dvadsiatku vozidiel desiatich závodných tímov.

Vzhľadom k svojmu vreckovému vydaniu však nejde o „realistickú“ simuláciu jazdenia, ale skôr o arkádovejšie ladenú zábavu slúžiacu pre F1 fanatikov na odreagovanie a pre herný dorast na vybudovanie hráčskeho sebavedomia a v neposlednom rade aj lásky k tomuto športu. Hlavný dôraz je v prípade tohto „portu“ (nejedná sa o port v pravom slova zmysle) kladený na instantnosť zábavy, aby ste si mohli túto formulu vytiahnuť v autobuse a behom pol hodinky odjazdiť bez zbytočných omáčok nejaký ten závodík. Samozrejme, keďže F1 je takzvaný technologický šport, takže vývojári dbali na to, aby ste tento pocit mali v ktoromkoľvek momente hry. Od úžasne vymakaného menu, po televízne kamery, zábery so štatistikami a titulkami končiac.

Koncepcia rozmiestnenia ovládačov a aj samotná miniaturizovaná veľkosť konzoly totiž neumožňuje dodať hre punc simulácie. Digitálny krížový ovládač je určený skôr pre sviatočných jazdcov a analógová páčka je zase trochu malá pre dospelý palec. Ovládanie automobilov a ich jazdné vlastnosti boli teda upravené pre tieto nové podmienky a musím povedať, že riadenie dopadlo vcelku dobre. Po počiatočných neistých pokusoch dostanete vozidlo celkom iste pod kontrolu, ale kvôli spomínanej arkádovosti napríklad takmer nikdy nedostanete hodiny. Jedinú stratu kontroly nad vozidlom zažijete, ak totálne vyletíte z trate, ale ako som hovoril, nie je to také vážne. Je to daň za prevod na malú konzolu, ale čert nech to vezme. Závody sú svižné a dojem z rýchlosti je uchádzajúci a miestami až výborný. Jediný badateľný framedrop som našiel pri obrazovkách s replayom alebo dobiehajúcimi animáciami z jazdy, kedy sa hra na pozadí načítavala, ale našťastie nikdy počas samotného závodenia a preto majú tvorcovia môj obdiv. Plynule rozhýbať štart so záplavou akcelerujúcich monopostov nie je totiž vôbec ľahké.

Grafická stránka hry nepatrí medzi úplnu špičku v porovnaní napríklad s WipEoutom, lebo monoposty sú trochu príliš ostro zobrazené a pôsobia „PCčkovo“. Teraz to nepovažujte za flame war, len za konštatovanie, že grafika je príliš ostrá a na konzolách sme zvyknutí na mierne rozostrený obraz z TV. Má však svoje čaro, ostatne asi ako každá hra, ktorú uvidíte v prvých dňoch na špičkovom displeji PSP. Okolie a samotné trate majú kolísavú kvalitu rovnako ako pri PS2 verzii. Rovinatá krajina je v podstate fádna, ale akonáhle pribudnú do pozadia nejaké budovy, stromy alebo technické zázemie, razom sa je na čo sa pozerať. Je vám teda jasné, ktorú trať si máte vyskúšať ako prvú. A keď tam už budete, tak si pozrite kasíno, je celkom pekné.

Obzvlášť dobre pôsobia svetelné efekty slnečných odleskov a mne sa osobne páčil aj dážď. Voda strieka kade-tade a vy ste zrazu osviežení aj v prehriatej električke, ktorá akoby zázrakom išla 260 kilometrovou rýchlosťou :-). Monoposty pôsobia bohužiaľ trochu ako miniaturizované autá na vysielačku, hlavne teda pri totálne amatérskom pohľade spoza vozidla. Pocit zo zobrazenia automobilov, ale aj z rýchlosti si razom vylepšíte, ak sa prepnete do pohľadu z kokpitu alebo spoza prilby, ktorá sa mimochodom efektne otriasa pri zmene akcelerácie.

Jej naozajstná sila vypláva na povrch, až keď sa stretnete s viacerými (maximálne ôsmimi) majiteľmi PSP s touto hrou a cez Wi-Fi môžete zviesť bratovražedný súboj nazvaný „Zabi Schumachera“. Teda to som už v ríši fantázie, ale aj bez neho sa vyblbnete do sýtosti. Tvorcovia zároveň sľubujú, že si môžete sťahovať obsah v podobe reálnych grid line-ov alebo kvalifikačných umiestnení a štatistík. Ja som sa k tomu bohužiaľ nedostal, kvôli technickým problémom (povedzme si pravdu – mojej nešikovnosti). Zároveň sľubujú možnosť nahratia vlastného soundtracku cez Memory Stick.

Na jednej strane sa možno jedná o klon pôvodného titulu, ale na druhej iste nepôsobí len ako vykalkulovaná žmýkačka na peniaze. V bohatšej časti našej skvelej únie vkladajú do tejto hry naozaj veľké nádeje. Tento titul bude mať napriek všetkým kladom a záporom jednu veľkú výhodu oproti ostatným dielom v budúcnosti. Bol historicky prvým F1 PSP titulom a určite počas svojho vládnutia pritiahne k PSP veľa európskych hráčov. A možno bude o pár rokov niekde v sieni slávy. Nechajme sa prekvapiť.