Svet nie je ani dobrý ani zlý, len ľudia v ňom môžu byť dobrí alebo zlí – povedal Buddha. Na tento výrok som si nespomenul náhodou. Veľmi dobre totiž vystihuje podstatu hry Black and White 2. Dobré a zlé, čierne a biele môžu  byť počiny hráča  v novom titule a na základe voľby sa potom odvíja ďalší priebeh hry. Môžeme sa spýtať: "Je dobré alebo zlé pokračovanie hry od Petera Molyneuxa?" Odpoveď vám dá táto recenzia.

Po úspechu Black and White je len samozrejmé, že sa objavila dvojka - teda druhý diel, ktorý nadväzuje na svojho predchodcu. Hoci sa zdá, že Black and White 2 trochu odbočil od pôvodne vytýčeného smeru. Ale nepredbiehajme. Hráč sa už po druhýkrát vžije do postavenia Boha, ktorý si získava veriacich a eliminuje svojich protivníkov. Opäť na to nebude sám a hneď v úvode si zvolí svojho zvieracieho miláčika, ktorý ho bude sprevádzať počas celej kampane, zahrňujúcej 11 masívnych ostrovov.

Taktika

O schopnostiach, či skôr neschopnostiach vašej príšery sme si už niečo povedali. Aká je však priama úloha hráča? V prvom rade si musíte získať čo najviac veriacich a zabezpečiť expanziu vášho územia. Prakticky všetko vykonávate pomocou svojej božskej ruky, jedinej viditeľnej časti vášho vznešeného Ja. Rukou sa posúvate po povrchu krajiny, rukou staviate obydlia, zosielate zázraky, chválite aj trestáte svoju príšeru a otvárate strieborné písma, ktoré obsahujú nepovinné úlohy. Každý váš počin sa dočká odozvy. Aj ten najmenší detail vychyľuje ručičku váh v prospech dobra alebo zla. Napríklad, keď vytrhnete strom, je to vraj zlé a máte mínusové body. Keď ho však použijete na stavbu domu, získate plusové body, lebo to je dobré. To, že ničivé sily a boje sú veľmi negatívne ani nemusím zdôrazňovať. Bez vyznávačov by však boli vaše schopnosti veľmi obmedzené. Väčšinu činností totiž môžete vykonávať len na ploche, kam siaha váš vplyv a vplyv rastie úmerne s počtom veriacich a ich obydlí.

Veriaci sú podobne, ako vaša kreatúra dosť obmedzení. Prostredníctvom oltára vám síce dokážu naznačiť, čo ich trápi a aké budovy im chýbajú, ale radšej sa tvária nešťastne a hromžia na svojho Boha akoby sami pohli prstom. Musíte im postaviť aspoň základy novej budovy, aby ju začali stavať, musíte ich priniesť na pole alebo do lesa, aby začali zberať jedlo, či rúbať stromy. Dokonca ich musíte posmeliť, aby sa začali množiť. Ak udržíte vašich obyvateľov spokojných, získavate mnoho pozitívnych bodov. Naopak ak sú nešťastní, ste na najlepšej ceste do pekla. Celkovo tu nájdete štyri civilizácie. V kampani vám budú naklonení najmä Gréci, ktorých ste v úvode zachránili pred krvilačnými Aztékmi. Okrem toho sú tu ešte Nóri a Japonci. Vaším putovaním vás budú sprevádzať roztomilé postavičky anjela a čerta, ktoré vám budú  neustále radiť a komentovať vaše počínanie. V hre v podstate môžete použiť dve odlišné taktiky, ktoré vám pomôžu zvíťaziť.
 
Ak chcete byť "biely“...

Ak ste sa rozhodli pre cestu dobra, mali by ste sa vyhýbať bojom a venovať sa takmer výlučne rozvoju vašich miest a dedín. Nepriateľov si nepodmaňujete hrubou silou, ale ohromujete ich vyspelou kultúrou a hospodárskym rozkvetom. Tento spôsob by som nazval The Settlers systém, pretože nápadne pripomína prvé diely legendárnej budovateľskej stratégie. Budujete sklady, polia, obydlia, chrámy a rôzne doplnkové budovy a objekty a tak zaisťujete blahobyt občanov. Oplatí sa nakupovať bonusové doplnky - tribúty spríjemňujúce pobyt domácich a vzbudzujúce úctu v "zahraničí“ - trhy, lampy, okrasné stĺpy, sochy, amfiteáter, univerzitu atď. Územie rozširujete tak, že staviate budovy blízko hraníc a luxusom presvedčíte okolité dediny, že sa pod vašim vplyvom budú mať ako prasce v žite. Môžete si byť istí, že po čase aj tí najväčší nepriatelia skrotnú a kapitulujú, respektíve uzatvoria s vami spojenectvo.

Ak chcete byť "čierny“...

Byť dobrým je pekné, ale je to nuda. Platí to nielen v živote, ale aj v hre. Preto si určite mnohí z vás zvolia práve túto cestu. V tomto prípade je hlavný dôraz kladený na výstavbu vojsk a boje, či už prostredníctvom vašej kreatúry alebo početných armád. Vaši veriaci žijú v strachu, všade vládne teror. V mestách sú namiesto kvetov postavené šibenice, väzenia a mučiace zariadenia. Neutrálne osady si privlastňujete násilím, keď obsadíte hlavné centrum svojim bojovníkmi. Je skvelé vidieť vojakov s mečmi, lukostrelcov a katapulty, v čele ktorých stojí príšera sršiaca hnevom, ako útočia na nepriateľské hradby. Tento spôsob taktiky je veľmi typický pre bežné vojnové stratégie - postav čo najviac jednotiek a vyhlaď všetko, čo sa ti postaví do cesty. Mne osobne najviac pripomínal zvlášť jednu hru a preto by som ho nazval Age of Mythology: Titans systém. 

Je pravdou, že môžete skombinovať obidve taktiky a pokúsite sa byť čierny aj biely, respektíve sivý. Napokon istým kompromisom sa niekedy nevyhnete. Nakoniec sa však predsa len budete musieť rozhodnúť pre jednu stranu - pre budovateľskú alebo vojnovú stratégiu. Inak podľahnete. Na dvoch stoličkách naraz sa sedieť nedá. Ja som  v hre začal víťaziť až potom, keď som si to uvedomil.
 

Tribúty

Jednou z noviniek v Black and White 2 je získavanie a nákup tribútov. Tribúty zahrňujú nové druhy budov, extra jednotky, nové zázraky a schopnosti pre Boha aj pre kreatúru a dokonca pokročilé ovládanie v hre. Ak chcete stavať lukostrelcov, musíte si najprv kúpiť strelnicu, aby ste ju mohli v budúcnosti vyrábať, ak chcete zosielať blesk, opäť treba najprv zakúpiť inováciu (a potom zabezpečiť dostatok modliacich služobníkov). Ani plyšového macka alebo loptu pre kreatúru nezískate zadarmo. Hodí sa aj stotina bojovníkov z predošlého ostrova, ktorých privoláte, keď je treba. Investovať treba aj vtedy, ak chcete vašou rukou obsiahnuť viac osadníkov súčasne, alebo aktivovať zázraky kreslením symbolov.

A za čo nakupujete? Za odmeny, ktoré získate za splnenie hlavných a vedľajších úloh a absolútnym víťazstvom na ostrove. Niekedy sú úlohy banálne, stačí vyrobiť 12 drevorubačov, alebo zhromaždiť dostatok surovín. Inokedy sú náročnejšie, povedzme treba poraziť s vojskom tri osady atď. Osobité miesto majú úlohy zo strieborných zvitkov. Obvykle sa týkajú výlučne vášho božského Ja, prípadne kreatúry, obsahujú prvky RPG a neraz aj humor. Napríklad môžete pomôcť rybárovi prehádzať sudy s pivom z jedného ostrova na druhý, alebo vrátite domov zatúlané deti. Celkom vtipné bolo, keď ma osadník obvinil z cudzoložstva, lebo vraj nikoho pri svojej žene nevidel. Pritom v pozadí jeho žena znásilňuje suseda. Škoda, že takýchto úloh a strieborných zvitkov je v hre zúfalo málo.

Zázraky a Božské sily

Podobne ako ostatné inovácie ich kupujete v rámci tribútov. Používate ich, ak máte dostatok magickej energie. Tú získavate prostredníctvom veriacich, ktorí tancujú pred vašou svätyňou. Najväčšie zázraky vyžadujú postavený div sveta. Divy sveta sú extrémne drahé, ale kúzla majú mimoriadny, väčšinou devastačný efekt. Taký hurikán alebo horúca sopečná láva dokáže narobiť poriadnu paseku. Menšie kúzla, ako je liečenie a ohnivá guľa, môžete kúpiť aj pre svoju kreatúru.

Po technickej stránke je hra na slušnej úrovni. Grafika je vcelku vydarená a na hráča čaká pekne modelovaný terén a dobre navrhnuté budovy a jednotky. Efekty, najmä pokiaľ čo týka zázrakov mohli byť aj lepšie, ale v podstate sú OK. Solídny engine hry umožňuje vykreslenie stoviek postavičiek a dynamický pohyb po krajine. Môžete ňou otáčať, vzďaľovať a približovať podľa potreby. Ozvučenie je nadštandartné a hudobné doplnky lahodia uchu. Len mi prekážali časté komentáre protivníkov na jednotlivých ostrovoch. Ich poznámky sa týkali aj najmenších detailov. Keď som postavil baraky, nadávali mi do agresorov, hostinec označili za nehodné miesto, kde ľudia prichádzajú o triezvu myseľ atď. Po dlhých hodinách hrania mi už tie reči naozaj liezli krkom. Hoci následné pochvaly padli celkom dobre...  

Titul Black and White si získal množstvo fanúšikov  po celom svete a to najmä vďaka originálnemu systému hry a zaujímavým inováciám. Je preto samozrejmé, že Black and White 2 bol netrpezlivo očakávaný. Musím však povedať, že ma ani zďaleka nepresvedčil  tak, ako prvý diel. Nesiaha mu ani po členky. Takmer úplne sa stratili RPG elementy, priebeh hry je často fádny až nudný a rozšírenie bojových možností je skôr na škodu ako na úžitok. K tomu je tu množstvo menších, či väčších nedostatkov. Načo je napríklad dobré  dobíjať vojakmi mesto, kde už nie je ani jediný obyvateľ? Hra ma sklamala a musel som prižmúriť všetky štyri oči, aby som mohol dať hre aspoň také hodnotenie, aké je.