Musím na rovinu povedať, že šoférovanie nepatrí medzi moje obľúbené činnosti a radšej ako sedenie za volantom, uprednostním pohodlnú polohu spolujazdca (ktorý sa ale pre zmenu pýši vysokou mierou úmrtí počas nehôd, takže až taká výhra to zasa nie je). Nech je to už ako chce, na virtuálne riadenie dopravných prostriedkov nedám dopustiť. Bleskurýchle závody, v ktorých nie je núdza o množstvo šmykov a ďalších parádičiek, sa už niekoľko storočí drží v popredí môjho personálneho best listu a nebyť kolegov, jedna úžasná sága by mi trestuhodne unikla.

Reč nie je o ničom inom ako o sérii Burnout, ktorá si vďaka originálnemu konceptu a sústavne narastajúcej kvalite svojich dielov vydobila oprávnený status jednotky medzi arkádovými racingovkami. Burnout Revenge (recenzia) si už svoje víťazné ťaženie na konzolách pomaly odbíja a preto si dnes zajazdíme v menšom merítku. Totižto, Legendy Burnoutu konečne zaparkovali v našich PSPčkach a po spôsobení totálneho dopravného chaosu vám prinášame súhrnné info škôd, ktoré je možné s touto bezosporu očakávanou peckou spôsobiť. 3..2..1..Go!

Prvé spustenie dá fanúšikom série jasne najavo, že o markantných zmenách tento titul určite nebude. Už len samotné úvodné intro sa drží Burnouťáckeho štandardu a v krátkom slede (v ktorom dôjde – ako inak – k fatálnej nehode) vám vstrekne do žíl toľko adrenalínu, že už ďalšie kacírske myšlienky na tlačítko „home“ (označujúce exit z hry) nebudú pripadať do úvahy. Po príjemnom naladení v podobe spomínanej video sekvencie ste už priamo vrhnutí do herného menu a tak sa môže zábava veselo rozbehnúť. Ťažiskom celej hry je jednoznačne World Tour, ale ešte predtým, než si ho do podrobna rozpitváme, pozrieme sa na ostatné možnosti, ktoré Legend ponúka. Single Event, ako už názov napovedá, vám umožní zajazdiť si jeden z dostupných závodných módov, pričom pod ruky sa vám dostane akýkoľvek voz a trať, ktoré ste si už stihli odomknúť vo World Tour. K multiplayeru sa ešte dostanem a tak mi ostáva už len položka Driver Details, v ktorej si nielenže prezriete vaše hodnotenia a trofeje, ale taktiež aj čo-to nastavíte, prípadne popočúvate jednotlivé skladby prítomného soundtracku. Možno sa vám predchádzajúcich pár viet môže zdať ako narýchlo spísaných, ale verte mi, že časom sa všetko objasní. Ok, poďme na World Tour.

Pozrime sa teraz na jednotlivé bonusy, ktorými ste odmeňovaní za vaše jazdecké úspechy. Keďže hra v prevažnej miere čerpá z Burnoutu 3, väčšinu týchto darčekov budete zákonite získavať za predvedenie obzvlášť vymakaných takedownov. Ako prvá vec, ktorá si získa vašu pozornosť, budú takedown trofeje. Tie sú v praxi odstupňované podľa obtiažnosti a zatiaľ čo na prvú trofej vám postačí predviesť štandardné vyblokovania, už druhý pohár si vyžiada napr. trojicu aftertouch takedowns (vyblokovanie protivníka vašim vrakom), dvojicu Tram takedowns (vytlačenie závodníka do protiidúcej električky), nejaký ten signature takedown (nehoda na určitom mieste, za ktorú zinkasujete aj peknú fotečku) a tak ďalej. Ďalšími bonusmi do vašej zbierky budú všemožné autiaky, pričom k ich získaniu vedie hneď viacero možností.

Popri Face Off sa tak k novým vozidlám dostanete prevažne za dosiahnutie určitej hodnoty jedného z ukazovateľov, medzi ktoré sa radí damage suma z módu Crash, celkový počet takedownov, nazbieraná hodnota burnout bodov (získavaných za vašu agresívnu jazdu) a pod. Musím povedať, že škála vozov je viac než rozmanitá a okrem vytunovaných športiakov tu často narazíte na rôzne oldies záležitosti, akými sú napr. ružový cadillac, prehistorický mercedes a pod. A aby tých bonusov nebolo málo, okrem fotiek za signature takedowns občas obdržíte aj pohľadnice jednotlivých závodných okruhov a ojedinele aj novinové titulky, popisujúce obzvlášť tragické dopravné nehody. Ako teda vidíte, množstvo dodatočného materiálu je vskutku obrovské a verte mi, že z každého nového kúsku do zbierky sa budete tešiť ako malé detičky.

Keď príde reč na herné mechanizmy, všetky neoprávnené obavy vyznievajú do stratena. Burnout Legends sa aj na handhelde PSP hrá ako ich dospelejší konzoloví bratia, a nechýba mu ani také vymoženosti, akými sú napríklad úžasný model poškodenia, či realisticky zvládnutá fyzika vozov. Klasickým znakom tejto série je aj neskutočná rýchlosť jednotlivých závodov a vedzte, že v tomto hľadisku sa Burnout Legends od svojich predchodcov v žiadnom prípade nelíši. Po starom ostala aj kolízna kamera a aftertouch kontrola, na základe ktorej môžete v spomalenom režime nasmerovať letiaci vrak do cesty protivníkom a spôsobiť tak efektný aftertouch takedown. Jediná markantnejšia zmena, ktorú si ale všimnete ihneď po začatí závodu, je počet protivníkov, ktorý bol v rámci minimalizácie zredukovaný na číslo 3. To ale neznamená, že sa pri závodoch nezapotíte. Ba naopak.

Obtiažnosť je s pribúdajúcimi odohranými závodmi čoraz diabolskejšia a ani niekoľko sekundový náskok vám nezaručí, že cieľom prejdete ako prví. V priamej súvislosti s obtiažnosťou sa vezie aj design jednotlivých tratí, ktoré sa postupom času menia na prekombinovanú zmes zákrut a jednosmeriek, v ktorých je riziko zrážky až nebezpečne vysoké. Z toho dôvodu sa opäť musím posťažovať na ich kvalitu, ktorá je značne kolísavá a na dvojicu majstrovsky zvládnutých okruhov tak pripadá aj trojica tých nudných. Škoda, po zážitkoch z Revenge, kde som si každý okruh vychutnával plnými dúškami, som ostal z predvedenej zostavy tratí mierne sklamaný a môj názor nezmenil ani ich počet, ktorý sa ľahko vyšplhá k čísielku 50. Aby som ešte nejak uzavrel tento odstavec, rozhodol som sa vám trošku priblížiť multiplayer. Ten vo všeobecnosti ponúka trojicu herných možností, pričom sa menovite jedná o Single Event (jeden závodný okruh), Tournament (turnaj) a Collector Challenge, kde dvaja hráči súťažia o súperove auto, ktoré sa po víťazstve pridá do ich garáže. Dokopy sa tak môže pri jednom závode stretnúť až štvorica hráčov a po krátkodobom odskúšaní môžem smelo povedať, že sa jedná o zabiják času.

Z technického spracovania sa Burnout Legends radí medzi to krajšie, čo na PSP doteraz vyšlo, avšak isté výhrady tu predsa len mám. Dizajn tratí som už spomenul, iba priložím drevo do ohňa tým, že pokarhám aj slabšiu prepracovanosť okolitého sveta, ktorý sa ani náznakom nemôže porovnávať s takou grafickou lahôdkou, akou je WipEout Pure (recenzia). Posledným nedostatkom sú občasné problémy z plynulosťou, ktoré sa dostali ku slovu pri obzvlášť masívnych nehodách a vcelku rýchlo tak dokázali rozhodiť hráča z koncentrácie. Základom vynikajúcej hrateľnosti je ale predovšetkým zážitok z rýchlosti, a ak chceli autori tento artikel dosiahnuť, zákonite museli ušetriť na detailnosti závodných okruhov. Na čom sa ale rozhodne nešetrilo, bola audio stránka titulu, ktorá okrem výborných zvukových efektov ponúka aj úderný soundtrack, ktorý sa rozhodne nemá začo hanbiť a určite by obstál aj ako samostatne predávaný produkt.

Čo povedať na záver? Fanúšikovia série Burnout nemajú o čom rozmýšľať, pretože ich sága dostala do svojich radov ďalší kvalitný titul, ktorý rozhodne „za ty prachy“ stojí. Je síce pravda, že v súčasnosti vládne handheldu PSP žáner racingoviek, to ale neznamená, že medzi nimi sa nenájde jedna, ktorá im bude vládnuť. Už asi tušíte, kam tým mierim, ale ihneď vás vyvediem z omylu. Burnout Legends je jednoznačne najlepšou reálnou závodnou gamesou, akú môžete pre vášho miláčika dostať a spolu s futuristickým WipEoutom kraľuje súčasnému PSP hernému trhu. Čo to pre vás znamená, už asi nemusím vysvetľovať.