Druhá svetová vojna sa chýli ku svojmu koncu. Sovieti a nacisti sa pustili do zbesilého boja o Berlín. Americký snajper vyslaný do tohto chaosu tajnou službou tu musí vyriešiť sériu dôležitých misií a potlačiť tak sovietsku ctižiadostivosť po získaní informácií o atómovej zbrani. Cesta dláždená mnohými mŕtvymi a potokmi krvi môže začať.

Hra ponúka osem epizód po troch mapách, z ktorých prejdenie jednej mapy na najľahšiu obtiažnosť trvá asi 30 - 40 minút. Kampaň sa mi podarilo pokoriť asi za 14 hodín, čo je už dnes slušný nadštandard a pri zvolení vyššej obtiažnosti, kedy je treba chodiť po špičkách, počet možných sejvov sa zmenší a AI zlepší, to odhadujem aj na 25 - 30 hodín, čo je veľmi slušné. Sniper Elite (SE) ponúka klasickú náplň misií, ako zamínovanie určitej oblasti pred konvojom, záchrana zostreleného pilota, pripravovanie časových náloží na rôzne zariadenia, ako tanky, budovy, čerpacie zásobníky alebo záchrana vedca, ktorý má informácie o V2 z tajného laboratória. Veľmi pekná misia sa odohráva pri Brandemburgskej bráne, kedy je treba najprv potichu odstrániť pištoľkou strážiacich vojakov, potom treba rozmiestniť TNT pri ceste a na vozidlá a následne čakať na Bormannov konvoj, ktorý sa chystá na inšpekciu oblasti.

Kolieskom na myši sa dá nastaviť rýchlosť nášho vojaka, od veľmi tichého zakrádania, až po poklus, ktorý je však veľmi hlučný a môže upozorniť okolité stráže. Zabité vojakov treba premiestniť do tmavých a neprístupných miest, aby pri pohľade na voľne pohodených mŕtvych prichádzajúci konvoj nezdupkal skôr, ako sa dostane na určené miesto. Po nastražení pascí (aka TNT Surprise) si môžeme zvoliť jedno z predom označených miest na mape, vhodných na odstreľovanie. Po zaujatí pozície stačí len počkať než sa konvoj zjaví v pasci a snajperkou na diaľku TNT odpáliť. Preživších vyskakujúcich z horiacich áut už je potom ľahké poslať do árijského neba niekoľkými ranami z pušky.

Streľba s optikou však nie je až taká jednoduchá ako v iných hrách. Treba počítať s balistickou dráhou letu náboja (treba mieriť vyššie), vetrom, tepom srdca (pri vysokom tepe sa zbraň viac klepe) a postoji (po ležiačky je mierenie presnejšie). Zlepšiť mierenie sa dá aj vydýchnutím vzduchu z pľúc. Zadržanie dychu sa dá samozrejme len na chvíľku a zvyšuje sa pri ňom aj tep srdca. Čiže je najlepšie zvládnuť všetkých na jeden nádych :-). Okrem snajperských pušiek sú v hre ešte ruské a nemecké samopaly, pištole, panzerschreky, míny, výbušniny a granáty.

Pre dokončenie niektorých misií nie je nalinkovaný priamy postup, a dá sa dokončiť viacerými spôsobmi. Väčšinou je možné zvoliť medzi tichým a postupným stealth zabíjaním, prístupom ala rambo, alebo u väčšiny prípadov snajprovaním z pripravených a označených miest na mape. Zväčša sú to vyššie poschodia, strechy alebo veže kostolov. Autori hru označujú za 3^rd a 1^st person akciu, ale väčšinu času strávite v pohľade spoza chrbát a do 1^st person pohľadu sa dostanete len pri použití optiky na puške. Hra hodnotí aj samotnú streľbu z nej a to tak, že koncové skóre (ktoré je možné odoslať na net) je závislé od miesta zásahu a vzdialenosti.

Čiže sa ukazujú hlášky typu headshot, longest shot, two for one a podobné. Najlepšie ohodnotená strela je samozrejme kombinácia všetkých predchádzajúcich, teda keď na veľkú vzdialenosť trafíte dvoch jednou ranou do hlavy. Takéto kombo sa ale až tak často nevidí. Kde ani snajperská puška niekedy nepomôže, je ťažká technika. Odstrániť tank sa síce dá (strela do nádrže vždy poteší), ale jednoduchšie je hodiť granát (alebo TNT), nastaviť časovanú bombu, alebo naťahať míny s drátom (tripwire). Takáto mína je veľmi dobrá aj proti pechote, keď odstreľujete z veže a míny naťaháte po schodoch, aby sa nikto nedostal odzadu ku vám. Jediný problém nastane, keď všetky neexplodujú a naťaháte ich tak starostlivo a dôkladne, že musíte buď reštartovať misiu, alebo načítať sejv. Míny totiž nejdú odstrániť výbuchom ani streľbou a ani žiadnym náradím. Toto je asi jediné výraznejšie mínus, na ktoré som v SE narazil.

Neoddeliteľnou súčasťou SE je multiplayer. Na internet sa dá okrem iného odoslať vaše najlepšie skóre a zapísať sa tak do tabuľky a samozrejme sa po internete môžete pustiť aj do živých protivníkov. Tu chcem zároveň varovať, že ak ste v CS nadávali na kemperov a vedeli vás vytočiť až do nepríčetnosti, tak potom radšej SE multiplayer ani neskúšajte. Multiplayer sa odohráva na mapách so singleplayera, len na niektorých je vymenený deň za noc, poprípade je zmenené počasie. Inak sú mapy identické. V jednej mape máte napr. za úlohu zničiť zásoby benzínu, vysielačku a vozovú techniku tým, že sa položí nálož. Už asi po 10 sekundách je väčšina lepších a skúsenejších hráčov na svojich hot-spotoch a niektorí sa dokonca medzi sebou kryjú, aby im nemohol nikto vliezť poza chrbát.

Začína sa súboj s časom, kedy nesmelý spojenecký tím opatrne postupuje dolu kopcom k základni. Už prvý vystrel dostal kolega medzi oči. Druhý si v nádeji, že sa skryje, ľahá na cestu. Nenapadlo ho, že nie je ničím krytý a ďalšia guľka patrila jemu. Hodil som sa do krovia a ďalekohľadom prečesával asi päť minút okolie základne a vyhodnocoval nepriateľove pozície. Noob ako ja nemal šancu a už pri prvom kroku z krovia som padol na zem do vlastnej krvi. Ďalších asi desať minút prebiehalo obdobne, len s väčšou dezorientáciou a ešte menšou spoluprácou medzi nami spojencami. Strany sa vymenili a ja som sa tešil ako tých prašivcov budem dávať do hlavy. Chyba lávky. Skúsení hráči poznajú okolie a aj najlepšie hot-spoty. Na svojom najlepšom mieste pod tankom som vydržal asi dve minúty. Prichádzajúci granát ma uistil, že snajper, ktorý sa nepresúva je mŕtvy snajper.

Tu aj zároveň pochopíte, aká je AI v hre predvídateľná a že zabiť niekoho v MP na päťdesiat metrov do hlavy je dielom náhody. Väčšina servrov beží na najrealistickejšiu obtiažnosť a náboje lietajú takpovediac náhodne (aspoň podľa mňa, ostatní ma dali aj na 100 metrov do hlavy). Tie svine boli stále v pohybe, menili smer, schovávali sa za prekážky a pohybovali sa prískokmi. V 50 % mojich úmrtí som ani nezaregistroval stranu, z ktorej prišlo olovo. Pri troche tréningu sa ale do toho dá dostať a prvý svetlý okamih nastal, keď som narazil na voľne ležiaceho snajpera. Pomaly som sa za ním prikradol a začal hľadať v inventári nožík, aby som ho tak pripravil na potupnú smrť. Nožík som nenašiel a navyše sa snajper otočil. Snažil som sa ho síce umlátiť práve zvolenou lekárničkou v inventári, ale nábojnica miesto môjho oka ma utvrdila, že je lepšie si prehľadať inventár na začiatku hry. Škoda, že ten nožík tam nakoniec nebol a potupné smrti ako v CS si dopriať nemôžete. Multiplayer je okrem internetu možný aj na LANke a ponúka tri módy. Deatchmatch, Team Deathmatch a Assassination, kde posledne menovaný je reminiscencia na protect VIP z CS.

Audiovizuálna stránka je veľmi podarená. Grafické spracovanie Berlína je veľmi pekné. Všade horiace autá, stánky, domy, ľudia. Taktiež spracovanie vojakov sa podarilo. Odletujúce kusy mäsa a mozgov pri zásahu do hlavy sú dosť kruté. Pri približovaní optiky alebo ďalekohľadom sa obraz na moment rozostrí, tak ako v skutočnosti. Jediné, čo mi vadilo, bolo, že pri daždi sa na optike nerobia kvapky, ale to už veľmi rýpem. Skripty bojov v oblakoch a preháňajúce sa lietadlá, bombardujúca artiléria a zvuky alarmu a ohromných výbuchov výborne dotvárajú atmosféru. Na to ako hra krásne vyzerá, sa prekvapujúco dobre hýbe aj na pomalších strojoch.

Z mojej konfigurácie AMD 64 3000+, 1,5GB RAM, GF 5700 som v rozlíšení 1024 x 768 vytlačil v priemere 70 fps. AI aj na tej najmenšej obtiažnosti je až prekvapujúca. Vyskakujúci vojaci z áut, ktorí sa automaticky kryjú za najbližší objekt (Skúsil som to obehnúť a zistiť, či je to predskriptované, ale nebolo. Vojaci sa premiestnili za iné objekty a môj supress attack zadupali do prachu.) Poranení kričia o pomoc a je ich možné použiť ako návnadu. Ak to počuje vojak v okolí, snaží sa pribehnúť na pomoc a vojaka zoberie na rameno. To samozrejme využijeme a pic, two for one. Už to ma jeden v zadku a druhý v pľúcach. Vojaci takisto vedia dobre hádzať granáty a nestáva sa im, že si ho hodia pod nohy.

Sniper Elite (SE) nebol nijako hypovanou a ani zvlášť očakávanou hrou. Ale jej príchod udrel ako blesk z jasného neba. Ak sa vám páčilo Call of Duty 1 a 2, poprípade Medal of Honor, tak kúpou SE určite neprehlúpite. Výborná hrateľnosť, skvelá AI, krásna grafika, skvelá zvuková kulisa a len malé chybičky krásy.