Iste si pamätáte, aké bolo vaše nadšenie, keď učiteľka zahlásila, že odpadá vyučovanie, lebo ste banda tupcov a namiesto neho sa idete vzdelávať do múzea. A rovnako tak si asi spomeniete na vaše zdesenie, keď ste zistili, že vaše regionálne múzeum neskrýva vo svojich útrobách žiadne hnilé múmie, žiadne zakrvavené samurajské meče a dokonca ani obyčajnú kostru T-Rexa, ktorá sa povaľuje kde-kade. Naše múzeum skrývalo pred svetom len prestarnutého sprievodcu, samozvaného ľudového rozprávača, ktorý sa dokázal rozohniť bohužiaľ hlavne nad Štúrovou ponožkou. Po pravde, jediné múzeum, ktoré ma dokázalo zaujať je to v Starej radnici, lebo má v podzemí mučiareň, ale inak je to bieda. Dnes je však deň "D", ktorý by ste si mali zapísať do análov a iných vhodných miest. Dnes vás vezmem do múzea, ktoré ponúka expozíciu plnú boja a v ktorej sa to len tak hemží legendami. Dnes totiž navštívime Namco Museum: Battle Collection pre PSP.

Na počiatku bol Pong. To vie každý. Keďže jeho tvorcom je legendárny Ralph H. Baer, ktorý nemal nič s firmou Namco, pôjdeme trochu ďalej a budeme sa tváriť, že na počiatku bol Galaxian... alebo Galaga? To je v podstate dnes už jedno. UMD disk je totiž naprataný dvadsiatimi kúskami, z ktorých všetky boli svojho času v niečom prvé, možno druhé a keď nie tak aspoň tretie, štvrté... desiate a tak ďalej. Niektoré z nich vás aj dnes dokážu pohltiť, niektoré slušne zabavia, ale niektoré pravdepodobne iba znudene vypnete. Takže, aké poklady skrýva táto placka? Tu sú: Pac-Man, Galaga, Galaxian, Rally-X, New Rally-X, Dig Dug, Xevious, Bosconian, Rolling Thunder, Mappy, Tower of Druaga, Dragon Buster, Grobda, Motos, Dig Dug 2 a King & Balloon. Z tejto veľkej ponuky sa dočkali nového spracovania hneď štyri hry a to Pac-Man, Galaga, New Rally-X a Dig-Dug. Vrhnime sa teda na výber najväčších hitov osemdesiatych rokov minulého tisícročia.

Titul Pac-Man netreba snáď nikomu na tejto planéte zvlášť predstavovať. Notorického feťáka večne požierajúceho tony tabletiek pozná aj povestný ruský Ivan, čo je vlastné kódové označenie tuctového ruského mužíka z Kamčatky. Za Pac-Mana padlo nejedno prasiatko plné mincí. Každý, kto to zažil, iste si spomenie na ohromné vzrušenie z novej technológie, ako aj na to, ako sme snívali, že raz by sme mohli mať taký automat doma. Tento úžasný pocit mi napríklad samovoľne vyplával z pamäte len nedávno, keď som počul v rádiu skladbu Photograph od skupiny Nickelback, kde sa spieva "Remember the old arcade, Blew every dollar that we ever made". Pac-Man sa navždy zapísal do našich sŕdc a zjavne nielen našich, lebo na disku nájdete aj jeho prepracovanú modernejšiu verziu. Nový Pac-Man je samozrejme krajší, ale stará klasika je stará klasika.

Ostatné hry, teda menovite Mappy, Tower of Druaga, Dragon Buster, Grobda, Motos, a King & Balloon sú presne také, ako znejú ich názvy. Nechcem nikoho spomienky uraziť, ale je to niečo ako cukrová vata. Poteší, ale nenasýti a preto sa im nebudem venovať. Stačí, ak spomeniem, že beháte, skáčete, lozíte, padáte a lietate a to stále dokola. Ale za pozornosť ako študijný materiál určite stoja.

Grafika všetkých hier je aj na dnešnú dobu svieža a keď nebudeme hľadať zbytočné muchy, tak treba uznať, že je miestami geniálna. Farby sú sýte, grafika je svieža a milá aj dnes a mladší hráči, ktorý tieto hry nepoznali, budú iste zaskočení, aké kvalitné hry boli na svete už desať rokov pred ich narodením.

Tvorcovia sa s hrami pekne pomaznali a vymysleli si malú vychytávku, kedy môžete svoje PSP otočiť o 90 stupňov a simulovať tak starý automat a jeho ovládanie. Rovnako ďalšou skvelou vecou je "game sharing", kedy dvaja hráči nepotrebujú na hranie dve hry, ale jeden pošle pomocou tejto možnosti druhému balíček súborov a hráte sa. Je to jednoduché a táto možno výrazne predlžuje životnosť tohto titulu. Aby sme vymenovali všetky multiplayerové režimy, tak tu je ich prehľad: Vs, Co-op, zdieľanie hier a režim bezdrôtového prepojenia viacerých hráčov (max. 4).

S legendami je to ťažké. Buď sú to nedotknuteľné ikony, o ktorých sa hovorí s bázňou v hlase, alebo si ich proste ľudia nevšímajú a stavajú sa k nim ako k nejakým gerontom. V prípade majiteľov PCčiek je scéna zaplavená rôznymi emulátormi a kolekciami starých či dokonca prastarých hier. Pri konzolách a hlavne PSP je toho zatiaľ málo, ale keďže v tomto prípade sa nejedná len o bohapusté vykrádanie hrobiek, ale pribudli aj nejaké bonusy v podobe štyroch reinkarnácií a game sharingu, tak sa jedná o prínos k mapovaniu hernej histórie a jej propagáciu. Otázkou však je, či najnovšia generácia "rýchlokvasných" hráčov – t.j. takých, čo sťahujú mesačne desiatky hier a akože ich zahrajú za dva dni – dokáže ohodnotiť takýto poklad. Dokonca aj v mojom prípade je otázne, ako by som takýto počin objektívne ohodnotil. Pamätám si celkom presne, ako som míňal celé vreckové na automat s Galaxianmi, ale nie vždy mám čas na nostalgiu. Isté však je, že uvedené hry sú takmer bez výnimky perlami a zaslúžia si náš obdiv a cez sviatky rád po nich siahnem. Snáď keby bola cena priaznivejšia, tak by som mohol dať aj iné hodnotenie, takto sa prikláňam k číslu 75 %.