„Preto radujte sa, nebesia, aj vy, čo v nich bývate. Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času“ – Kniha zjavenia, kapitola 12.

Konfrontovať človeka s ultimátnym zlom je námetom mnohých filmov, knižiek a počítačových hier. Hlavne v hernom priemysle je diabol doposiaľ nevyčerpanou studnicou námetov. Okolo diabla sa točí aj herná séria Knights of the Temple (KOTT). Prvú časť série má na svedomí štúdio Starbreeze. Druhé pokračovanie sa ale TDK rozhodlo prenechať Cauldronu, slovenskému hernému štúdiu známemu najmä vďaka titulom Quadrax, Conan alebo Chaser. Keďže Slovensko potrebuje svetu dokázať, že aj u nás sa môže „narodiť“ skutočná herná bomba, s napätím sme sledovali, ako snaženie Cauldronu dopadne. Z počiatku všetko vyzerá nádejne. A teraz iste tušíte, že príde nejaké ale. Áno, jedno gigantické a viac menších „ALE“ skutočne príde.

„Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ – Prvý Jánov list, kapitola 3.

V 13. storočí stáli medzi diablom a Pánom udatní rytieri s červeným krížom na odeve. Teda skôr stáli za rímskokatolíckou cirkvou a boli hlavnými aktérmi „kolonizačných“ výprav smerovaných do krajín východného Stredomoria. Nehovorím o nikom inom, ako o členoch povestného rádu Križiakov. Do tohto rádu patrí aj Paul de Raque, ktorý bojoval proti diablovi už v prvom KOTT. Porazením Démona a zavretím pekelnej brány sa mal jeho príbeh skončiť raz a navždy. Lenže pekelné stvorenia sa opäť pokúšajú otvoriť bránu do svojej ríše. K tomu potrebujú istú ženu, nádhernú Adelu, ktorá sa zhodou okolností objavuje v Paulových znepokojivých snoch. Vo svojich víziách vidí nielen ju, ale aj to, ako Zem zaplavia krvilační démoni. Tomu môže zabrániť, len keď sa mu podarí nájsť tri magické artefakty: oko, meč a runu. Paul teda vyťahuje zo skrine brnenie, nasadzuje si na hlavu železnú prilbu, za opasok zapína meč, na chrbát kušu a vydáva sa na ďalšiu púť za záchranou sveta.

Na úplnom počiatku hry sa môžete rozhodnúť, v ktorej lokácii chcete svoju cestu začať. Moja voľba padla na mesto Sirmium. Mesto už niekoľko rokov trpí kliatbou temného druida. Smrteľná choroba vyhubila väčšinu obyvateľov a tí, ktorí prežili, sa zúfalo snažia, aby to tak ostalo. Nakazené mŕtvoly pália v hromadných spaľovniach priamo na uliciach, dvere do domov nakazených obyvateľov sú zatarasené doskami a označené veľkým bielym krížom. Po uliciach sa túlajú len žobráci, vojenské hliadky a sem tam ziskuchtivý obchodník. Sirmium je stvárnené veľmi presvedčivo, dusivú atmosféru podčiarkujú výkriky trpiacich, plač detí a temná hudba.

Po krátkom zoznámení sa s okolitým (herným) svetom a jeho pravidlami zisťujete, že sa v KOTT2 niektoré veci oproti prvému dielu zmenili. Hlavným rozdielom je systém questov, ktorý pripomína skôr RPG, než akčnú mlátičku, ktorou bol pôvodný KOTT. V meste sa nájde niekoľko ľudí, ktorí potrebujú vašu pomoc. Obchodníkovi nemá kto vymôcť jeho dlhy, starcovi sa stratila retiazka, zohnať treba časti destilačného prístroja atď. Prvých súbojov sa prekvapivo dočkáte až po dlhšej dobe a najskôr budete musieť (či chcete, alebo nie) splniť niektoré z týchto questov.

Práve úlohy sú hnacím motorom celého príbehu a okrem finančnej odmeny vás za ich vyriešenie čakajú vzácne experience body. Tieto body taktiež získavate zo zabitých nepriateľov a ako to už býva zvykom, nikdy ich nie je dosť. Rozdeľovať ich totiž nebudete len do základných atribútov, ale aj medzi kúzla či útočné kombá. Medzi zlepšovateľné atribúty postavy sa klasicky zaraďuje sila či výdrž. Kúzla sú reprezentované 4 kúskami – samoliečenie, magické brnenie, sila a ničivý úder. Kombá sú rozdelené do dvoch skupín. V prvej sú 4 útoky, na ktorých vyvolanie potrebujete rovnakú magickú energiu ako pri kúzlení. Druhá skupina pozostáva zo širokého spektra pohybov, ktoré sú menej devastujúce, zato však nemíňajú vzácnu energiu a na ich úspešné vykonanie stačí v správnom poradí skombinovať pravé a ľavé tlačidlo myšky. Všetky položky sa dajú upgradovať na päť úrovní, pričom na sprístupnenie každého ďalšieho levelu budete potrebovať viac experience bodov.

Keď sa vám v Sirmiume podarí získať prvý magický artefakt, treba sa vrátiť do prístavu a pomocou lode sa dostať na iné miesto. Ďalšie kroky vedú do orientálneho mesta, ktoré je zhodou náhod presne počas Paulovho príchodu napadnuté nepriateľom. Treba teda pomôcť obrancom mesta, zničiť obliehací stroj a zabiť všetkých útočníkov. Znova nastupuje fáza questov a vy zisťujete, že niektoré questy, ktoré ste nedokázali vyriešiť v Sirmuime sa dajú splniť tu. Dostávate sa k lepšej ponuke zbraní (meče, sekery, kuše), brnení, čarovných nápojov a začínate mať dobrý pocit, že na túto hru budeme môcť byť hrdí. Tento pocit sa umocní, keď si vyskúšate minihru na spôsob Wiliama Tella, keď kušou zostreľujete sličnej dievčine jabĺčko z hlavy. Po každom kole sa ale musíte posilniť krígľom piva a alkohol robí zo zameriavacím krížom zázraky. Miestny kováč vám dá za úlohu zohnať vzácnu rudu, ktorú keď prinesiete, vykuje vám z nej mocnú zbraň. Pre istú dámu potrebujete získať proroctvo od hovoriaceho papagája, tak sa pomocou lodi odplavíte do susedného mesta, kde vás znova čaká niekoľko podobných úloh a dobrý pocit z hry pretrváva. Po čase ale zisťujete, že váš meč hrdzavie v pošve a šípy zaháľajú v tulci, lebo ste už hodnú chvíľu nenarazili na nepriateľa.

Teraz nasáva čas na vyššie spomínané ALE. Hra vás bude baviť, ALE nie tak, ako by ste od nej očakávali. Akcie je v hre pomenej, resp. určite by sa dal čas bojov dať do rovnosti s časom plnenia adventúrnych úloh. To by ani tak nevadilo, ALE keď sa asi po 4 hodinách dostanete na tajný ostrov, ktorý strážia 3 rozprávkové ježibaby, prebijete sa krátkym dungeonom, zabijete dvoch bossov a už len s prekvapením sledujete záverečné titulky, tomu vravím prúser. Hracia doba je absolútne neadekvátna finančným prostriedkom, ktoré do titulu investujete. Aj keby sa čas potrebný na prejdenie hry zdvojnásobil, bolo by z toho jedno z hlavných mínusov hry... ale takto je celá situácia ešte horšia. A to som poctivo plnil všetky bočné úlohy, ktoré som našiel. Inak by som KOTT2 dohral za cca 2 hodiny a na to už naozaj nemám slov. To, čo sa spočiatku javí ako bohatá ponuka (zbraní, vybavenia) s nádejou na ďalšie pribúdanie tovarov v nových lokáciách sa nakoniec ukáže ako konečný, veľmi obmedzený výber. Je mi divné, že sa autorom vôbec oplatilo do hry zakomponovať tých (odhadom) 7 zbraní a dve prilby, ktoré si môžete kúpiť. Ani experience body neodporúčam šetriť na koniec, pretože ten príde oveľa skôr ako čakáte, takže sa môže ľahko stať, že po zabití záverečného „kosťového“ bossa vám ich ostane plná noša.

Na druhej strane, hra jednoznačne vyniká svojim technickým spracovaním. Lokalít je síce pomenej, ale všetky sú presvedčivo a detailne prepracované. Upravený engine z Conana sa stará aj o pekné modely postáv a grafické efekty. Dovolím si povedať, že práve technické spracovanie robí hru „svetovou“ a mohla by byť vzorom pre mnohé iné tituly, Path of Neo počínajúc a Gun končiac. Pôvodný KOTT vynikal hudobným doprovodom skomponovaným Gustafom Grefbergom, zodpovedným mimo iných aj za soundtracky k počítačovému Riddickovi alebo Enclave. Podľa dostupných informácií už síce Gustaf na hudbe k KOTT2 nepracoval, no napriek tomu si udržiava vysokú úroveň a snáď sa pesničky objavia vo voľne stiahnuteľnej podobe rovnako ako tie z prvej časti série. Malé mínus si hra odnáša za ovládanie, ktoré je defaultne nastavené veľmi nevhodne, ľavá ruka sa stará o pohyb postavy pomocou WASD, pravá obhospodaruje numerický keypad, kde sa nachádzajú všetky akčné tlačidlá. Po prestavení na klasiku „klávesnica + myš“ sa ale budete cítiť ako ryba vo vode a ovládanie vám nebude spôsobovať najmenšie ťažkosti. Ešte jedna rada: rozhodne KOTT2 nehrajte na najľahšej obtiažnosti, pretože sa ukrátite o polovicu (už beztak krátkeho) zážitku.