Z tieňa Lary Croft snáď nikdy nevystúpi člen pôvodného tímu Core Design, aby zažiaril na hernom nebi a zhodil zo seba pozlátko „Tvorca hry Tomb Raider“. Toby Gard to skúsil s Galleon a vrátil sa naspäť k Eidosu. Circle Studios, kde operuje 32 bývalých zamestnancov Core Design pod vedením dua Jeremy Heat-Smith a Adrian Smith, to skúša s Without Warning. Ich veľký titul prišiel doslova bez varovania. Začalo sa hovoriť o novom titule od tvorcov Tomb Raidera a vykrádaní toho najlepšieho zo seriálu 24. Po vydaní však po tejto hre ani pes neštekol. My sme ju však pre vaše dobro orecenzovali.

Without Warning patrí do kategórie divokých experimentov, za ktoré by po zlyhaní nik nechcel byť zodpovedný. Nech sa už stalo počas vývoja čokoľvek, na hre sa to odrazilo. Without Warning si zakladá na aktuálnej téme posledných rokov – hrozba terorizmu. V hre prebrali boží bojovníci z východu chemickú továreň Peterson-Daniels, zabarikádovali sa a čakajú na svoj posvätný jihád bez nejakých požiadaviek. Zmobilizované špeciálne komando je krátko po príchode na pôdu továrne takmer rozprášené a z tímu zostanú iba traja členovia, na chrbtoch ktorých leží bezpečnosť milióna ľudí (to keby náhodou zlí teroristi odpálili nádrže s chemikáliami).

Velenie Hoopera, Reagana a Riversa paradoxne neodvoláva z misie, ale zasypáva ich nezmyselnými údajmi z priemyselných kamier o pohybe nepriateľa a tlačí im do hlavy vlastenecké kecy o tom, že sú jedinou nádejou a všetci na nich spoliehajú. Velenie nemá ani potuchy o ďalších troch preživších. Sekretárka Anya, ochrankár Wilson a investigatívny žurnalista Harrison sa na komando nespoliehajú, ale jednajú na vlastnú päsť. A táto rôznorodosť postáv, ich cieľov a túžob mala byť základným kameňom Without Warning.

Po vzore populárneho seriálu 24 sme sa mali na scény pozerať z viacerých uhlov, byť svedkami mnohých zvratov a zostať uväznení v sieti konšpirácie až do dramatického konca. Zavádzať určite nemienim. Hra všetko vyššie popísané len chcela mať, ale nemá. Z Without Warning mohol byť dobrý (nie zákonite špičkový) politický triler. Teroristi by boli malými figúrkami v rukách zahraničnej vlády, ktorá by spolupracovala s americkými vysoko postavenými armádnymi predstaviteľmi. Všetko by záviselo od krokov hráča, ako sa budú udalosti ďalej vyvíjať a jednotlivé uhly pohľadu by mohol zneužiť. Stačilo, aby Capcom zaplatil dobrého scenáristu a dizajnéra a išlo by sa to po masle.

Lenže my sa tu nebavíme o Splinter Cell Light, ale o Without Warning. Táto hra ide úplne iným smerom. Taktika, ponúkaná zo strany členov komanda, sa vytratila nevedno kam. Nahradilo ju neutíchajúce kosenie nepriateľov tu a tam spomalené stealth misiami. V prvých momentoch si početné prestrelky a čistenie jednotlivých sektorov ani neuvedomujete. Hra vaše úspechy eviduje a pri pohľade na štatistiky po každej úspešnej misii sa pozastavujete nad otázkou: „Nemala tá továreň niečo spoločné s klonovaním terotistov?“ Kde sa natlačilo tých 1200 protivníkov (presne toľko som ich eliminoval) zostáva aj pre mňa tajomstvom.

Teroristi sa v každej úrovní úspešne respawnujú a okamžite vás zasypávajú olovom. O rozmanitosti nemôže byť reč, rovnako ani o ich inteligencii. Síce sa skrývajú za prekážky, tímová morálka im nič nehovorí a vodca ich nenaučil hádzať granáty. Menší počet inteligentnejších protivníkov by bol vhodnejší ako zástupy tupých, rovnako vyzerajúcich, bojovníkov za slobodu. Ak nestrieľajú z obľúbených zbraní, tak pália rakety, alebo sa strmhlav vrhajú do preteku s bombou, ktorú majú pripevnenú k telu. Spravidla sa chovajú učebnicovo podľa skriptov, preto nie je možné niekedy zastreliť protivníka z väčšej vzdialenosti. Ak sa postavíte správne na scénu, po smrti spravia kotrmelce, vypadnú z balkónov, prevalia sa cez zábradlia atď. V opačnom prípade si miniete zásobníky.

K riešeniu problémov možno pristupovať dvojakým spôsobom. Komu vonia taktika, môže sa kľudne schovávať za prekážky a hádzať v správny okamih granáty. Pripraví sa však o Rambo festival, kedy nabehnete do miestnosti s nabitou zbraňou a rozpútate ródeo. O zdravie sa báť nemusíte. Jeden príklad za všetky slová. So životom na úrovni 1% sa mi podarilo nečinne stáť v hustej prestrelke viac ako pol minúty! Toto je iba jeden z nezmyslov, ktoré vo Without Warning nájdete na každom kroku. Zbraňový arzenál je taktiež „bravúrne“ vyriešený. Teroristi vždy držia v rukách kompatibilnú zbraň s tou vašou. Čiže, ak beháte s Cooperom a jeho vernou M4, tak nepriatelia majú kalacha. Že majú obe zbrane iný kaliber, to asi autorov netrápilo, zásobníky z AK-čka možno bez obáv použiť! Navyše zbrane po nepriateľoch nemožno brať so zeme!

V čom sa teda líšia jednotlivé postavy? Prakticky v ničom. Traja členovia komanda sa okrem používaných zbraní (brokovnica je najslabšia zo všetkých) a výzoru, líšia v špecializácii, čo znamená, že každá postava bude riešiť inú sadu (skoro rovnakých) minihier. Tu budete správne stláčať tlačítka, aby ste deaktivovali bombu a tam budete stláčať tlačítka v presnom poradí, aby ste vypli prívod elektrického prúdu. Ničím neprispievajú k už tak krivkajúcej hrateľnosti. Začnú sa tak opakovať, že sa nad nimi nebudete ani pozastavovať. Čo na tom, že neviem, na čo odpájam túto poistkovú skriňu?!

Druhá trojica v zložení ochrankár, sekretárka a reportér je už rozmanitejšia aj po hrateľnej stránke, ale veľké rozdiely nemožno čakať. Ochrankár Wilson hľadá svojho kolegu cez mŕtvoly. Reportér si pri nakrúcaní záberov pomáha príručnou pištoľou a iba sekretárka je proti teroristom takmer bezbranná. Pri tejto postave sa môžete vykašľať na stealth postup. Chytíte do rúk hasiaci prístroj a pri úteku sem tam vypustíte z neho dávku do tvárí teroristov alebo na plamene stojace v ceste.

Without Warning sa mylne spájal so seriálom 24. Časomiera vás síce bude sprevádzať počas celého hrania, nemá však účinok na gradáciu deja, pokiaľ nesvieti na detonátori bomby, ktorú práve deaktivujete. Príbeh sa spočiatku zdá zaujímavý, neskôr spadá na úroveň céčkových filmov s Michealom Dudikoffom, aby nakoniec opäť nabral na obrátkach a stal sa napínavým. Postavy nedostali veľa priestoru na prezentovanie vlastných cieľov a niektoré sú tu iba do počtu (sekretárka). Dramatizácia deja striedaním scén sa deje iba sporadicky. Niektoré však stoja za to, ako pohľad na samovraha s trhavinou, ktorý beží oproti vám a v tom strih...

Scenár je jednou z najväčších slabín Without Warning, ktorý spolu s nezmyslami a kamerovým systémom zrazil hru do vôd podpriemeru. Autori siahli po pohľade over the shoulder, ktorý sa do stiesnených priestorov továrne absolútne nehodí. V rohoch vám zmizne ovládaná postava, zbraň sa zrazu ocitá v druhej ruke a pri prekážke sa záhadným spôsobom pohľad skoro mení na 1st person. Ešte šťastie, že existuje automatické zameriavanie cieľov, pretože vďaka kamere je mierenie viac ako nepohodlné. Keď už som načal technické spracovanie, prejdime k ďalším kúskom. Rukojemníci sa po vyslobodení vyparia cez steny, nevadí im priamy zásah granátom, príchod protivníkov na scénu predčí neskutočné trhanie hry, pri krycej paľbe majú v neprirodzených uhloch vykrútené ruky a všetky postavy v hre nevedia otvárať ústa počas animácií! Úsmevné hlavne v prípadoch, ak počujete, že niekto kričí a ústa má zatvorené!

Grafická stránka nikoho neposadí na zadok, dá sa povedať, že ide o štandard. Animácie postáv majú taktický nádych, dokonca smrdia po motion capture, ale také drobnosti, ako lezenie po rebríkoch vyzerá žalostne nepresvedčivo. Prostredia sú sterilné, väčšinou kompaktné, hráčovi dávajú malý priestor pre improvizáciu. Strieľať budete v kanáloch, dokoch, prejdete kancelárie, výrobné haly, žiadna vás však nepresvedčí o tom, že sa nachádzate v chemičke. Zvuková stránka nevybočuje z priemeru, dabing by si však zaslúžil oveľa väčšiu pozornosť. Zvolené hlasy nekorešpondujú s postavami a postrádajú emócie.

Autori viditeľne nevyužili potenciál. Hre chýba spád, napätie, hlbšie vykreslenie postáv a komplikovanejšia zápletka. Tieto nedostatky maskuje nezmyslami a žatvou na teroristov. Without Warning má scenár, čo zabil atmosféru a chyby, čo zabili hrateľnosť.