S kvalitnými portami z konzol na PC je to horšie ako s verejnými toaletami v hlavnom meste. Je ich žalostne málo a keď ich aj človek použije, tak mu zostane v ústach kyslo. S kvalitnými portami bojoviek je to ešte horšie a na PC patrí tento žáner medzi vymierajúcich dinosaurov. Medzi posledných doktorov, snažiacich sa udržať pacienta pri živote, sa pretlačil aj Capcom so svojou injekciou nádeje. Či je to injekcia životodarná alebo definitívne odrovnávajúca pacienta, sa hneď dozvieme.

Príbeh o sláve

Na kráľovský palác tiahnu mraky armád temnoty a chystajú sa zasadiť svoj finálny triumfálny úder. Armádu vedie temný panovník Nobanaga Oda a nechystá sa nechať nikoho na žive. Bojovníci svetlej strany to vedia a odvahu im nedodáva ani ich pokrikujúci generál. Všetci sa spoliehajú len na jedného bojovníka, lenže ten tu nie je. V najväčšej samote svojich duší si každý jeden spytuje svoje svedomie a pripravuje sa na prichádzajúcu smrť. Vtom sa dav rozostúpi a ku generálovi sa blíži postava. Je to samuraj. Všetkým okolo sa zastavil dych a len prizerali ako samuraj prechádza okolo nich v naleštenej zbroji. Tak predsa len svitla nádej. Tak predsa len prišiel, aby bojoval po ich boku. Bol to ich hrdina, skoro boh. Bol to Samanosuke Akechi. Ten, ktorý už dvakrát porazil zlo. Po jeho boku sa bude aj im ľahšie zomierať. Tak do zbrane a do útoku. Za hrdinu, za vlasť. Za ženy a za chľast! V tom najväčšom boji, keď už bolo víťazstvo skoro na dosah ruky, sa stalo to, čo nik nečakal. Akechiho obklopil neznámy kruh energie a zmizol bez stopy nevedno kam. Všetko bolo stratené. Alebo žeby predsa len nie?

Pomoc z Francúzska

Na scénu v Onimusha 3 (O3) prichádza okrem prevareného Akechiho Samanosukeho z minulých dielov pomoc priamo z Francúzska. Nie je ním nik iný, než sám veľký Jean Reno ako Jaques Blanc. V Paríži 21. storočia sa totiž začnú diať divné veci a Jaques sa tak ako Samanosuke dostane do divného energetického víru a šup na výmenný pobyt do Japonska (do 15. storočia) miesto Akechiho. Hra sa tak prepína medzi jednotlivými postavami podľa postupu v hre a paralelne sa odohráva v Japonsku a v Paríži. Okrem týchto postáv si zahráme ešte za Michelle Rubert, Jaquesovu frajerku v službách špeciálneho policajného komanda a Heihatchiro Tadahatsu Hondu, rybára a majstra oštepu. Štýl hry je snáď poznať z okolitých obrázkov. Typická konzoloidná mlátičko-akčná adventúra.

Aby neboli na svojej púti Samanosuke a Jaques sami, dostanú do vienka príručnú vílu menom Ako. Pomocníčka je to viac ako užitočná, pretože dokáže s veľa vecami pomôcť. V rôznych debničkách sa skrývajú predmety zvané Eco Spirit. Tieto treba vložiť do viest pre Ako, ktoré treba taktiež nájsť a tým ich aktivovať k použitiu. A tak potom Ako môže pomáhať zbierať duše z mŕtvych (červená vesta), doliečuje (biela vesta), alebo ukazuje zdravie a kritický útok nepriateľa (oranžová vesta). Platí samozrejme, že čím lepšia vesta, tým viac eco-spiritov na jej aktiváciu. Okrem toho vie ako jediná skákať v čase medzi oboma postavami a prenášať predmety z minulosti do prítomnosti a opačne. Akechi napríklad narazí na rozbitú bránu s pokazeným mechanizmom, ale nájde kľúčik. Dá ho Ako a tá sa pomocou portálového zrkadla dostane k Jaquesovi, ktorý kľúčik potrebuje k zatvoreným dverám, za ktorými je chýbajúca časť do poškodeného mechanizmu od dverí. Jediné, čo mi na nej nesedelo, bol odporný piskľavý hlások a aj sukienku mohla mať kratšiu ;-) (možno, keby ju mala kratšiu, našiel by si dôvod, prečo tak píska :-) pozn. Junker).

Bojový systém a zbrane

Samanosuke má na začiatok samurajský meč a postupne nájde tri ďalšie zbrane. Katany, veľký mečisko ala FF a sekeru. Plus na konci sa dá získať aj ultimátny meč a na úplnom konci aj Onimusha. Na diaľku používa luk a rôzne druhy šípov. Jaques má od začiatku útočnú pušku neskôr nahradenú bičom, s ktorým sa dá dostať na neprístupné miesta ala Indiana Jones. Ďalej bojovú Bo palicu podobnú B-tlech zo StarTreku, neskôr niečo ako mečo-bič a v neskorej fáze palicu s obrovskou guľou a ostňami. Nechýba samozrejme ultimátna zbraň v podobe svetelného biča. Jaques nemá luk, ale všetky jeho zbrane sa dajú použiť aj na diaľku. Okrem normálnych útokov sú aj špeciálne, ktoré míňajú manu (tu sa to  volá genma). Sú devastujúce, no manu treba dopĺňať zo studničiek alebo dušami nepriateľov, načo slúži špeciálna genma rukavica na vysávanie duší. Všetky zbrane sa tiež dajú upgradovať (taktiež pomocou duší) a majú potom väčší záber a ničivejší potenciál. Niekedy sa zadarí aj špeciálny kritický protiútok hissatsu, kedy je protivník zabitý jednou presnou ranou a hra aj ponúka špeciálny mód, kedy sa ani inak nepriatelia zabiť nedajú.

Pod ostrie prichádzajú klasickí a pomalší nepriatelia, ako zombíci v ryžových krojoch, nemŕtvi ninjovia zagantovia, rybám podobní battabone, ale aj nebezpečnejší a tvrdší gatccha (obor) a zumo (Yeti pes?). Kapitolou samou o sebe sú bossovia, kde treba vyhútať nejaký trik na ich usmrtenie. Tak sa niekoľko krát stretnete s časo-vedcom Guildersrormom a pobočníkom Nobanagu, Ranmaro Morim. Najviac zabrať dostanete v miestach, kde sú slabí lukostrelci kombinovaní s ťažšími nepriateľmi a treba taktizovať, pobehovať dokola a kryť sa.

Samé klady

Až na niekoľko mínusov uvedených nižšie sa hra podarila na jednotku (alebo A+ či včielku alebo čo sa teraz dáva v školách). Herný čas sa pohybuje okolo 14 hodín čistého času na jednoduchú úroveň, plus po dohraní sa odomykajú špeciálne bonusy a minihry. Napr. minihra za Heihatchiroa, ktorý sa nechal zlákať „temnou stranou sily“ a až neskôr sa pridal k naším hrdinom. Alebo Puzzle mód s rébusmi z Onimusha 1,2 a 3, či len zmena oblečenia pre hlavné postavy. Chcete Samanosukeho v kovbojskom oblečení alebo v oblečení ala medvedík panda? Ak počas hry nájdete tri pečate, dostanete na začiatok novej hry zbrane na max. Je toho veľa a niektoré podmienky, ako dohratie celej hry za dve hodiny alebo maximálny počet sejvov pre dohratie je 1 (slovom jeden), sú takmer absurdné, ale nie nesplniteľné. Toto všetko sú Japonci urobiť pre znovuhraťelnosť. Ako veľmi podarenú treba zhodnotiť aj audio stránku. Dialógy sú skvelo nahovorené (hlavne Jean Reno) a hudbu nahrával Varšavský filharmonický orchester.

Niekoľko mínusov

Na záver si neodpustím niekoľko menších mínusov. Postavy sa neovládajú absolútne, ale relatívne k prostrediu. Teda, ak bežíte hore do ďalšej obrazovky, použijete tlačítko hore. V ďalšej obrazovke sa už ale perspektíva pohľadu môže zmeniť a postava nebeží hore, ale napr. k vám dole. Držíte ale stále hore, načo zareaguje aj postava a okamžite sa obracia inam. Autori zabudli zmeniť popisy ovládania. Ak hra ukazuje, že pre také a také kombo treba stlačiť trojuholník, štvorček alebo krížik, rozpakom a zúrivosti sa asi nevyhnete. Hlavne v rýchlej logickej časti so zámkami, kedy Jaquesov syn ukazuje správnu kombináciu na PS ovládači. Môj Rumblepad mal len čísla a navyše tlačítka nastavené implicitne úplne inak. Dovolával som sa všetkých kristov a bohov a ten infantilný hlások „hurry up dad!“ a „please don’t give up dad“ ma ešte dlho bude budiť zo spánku.

Za jednoznačne najväčšie mínus sa dá zhodnotiť grafická stránka. Na konzole som teda veľa nehral, ale dovolím si tvrdiť, že top grafika vyzerá nejako takto. Hra sa vždy spusti v okne a treba ju zakaždým prepnúť na fullscreen. Kurzor (šípka) z Windows zostáva stále v strede a treba ju vždy posunúť niekam na kraj. Je úplne jedno v akom rozlíšení si hru spustíte, pretože vyzerá zakaždým rovnako. Vlastne nie. Pri vysokých rozlíšeniach totiž seká. Stačí menší DX (tipujem tak DX6) efektík a CPU ide do kolien. Skvele optimalizované. Ešteže tých efektov je len pár a dá sa cez to ako tak prežuť. Skôr ako o porte by sa dalo hovoriť o emulácii celej hry.

Výlev na záver

Capcom sa na PC s onimushou pretlačil už druhý krát. Na konzole existuje už asi osem titulov nesúcich meno Onimusha, ale buďme radi, že na PC existujú aspoň dva. Prvý diel Onimusha dopadol veľmi dobre. Podobne to dopadlo aj s Onimusha 3. Zostali veľmi dobrá hrateľnosť a zbrane podkopávané zastaranosťou enginu, čo v konečnom dôsledku stiahlo pár percent dolu. Zobrať, či nebrať? Takýchto hier je na PC poskromne a treba si dakedy aj oddýchnuť od FPS a MMORPG. Jednoznačne zobrať.