VIVISECTOR: BEAST INSIDE |
VIVISECTOR: BEAST INSIDE |
Život externých redaktorov Sectoru nie je jednoduchý. Okrem toho, že musia internistom pripravovať desiaty, robiť okraje do zošitov a otvárať (ne)alkoholické nápoje vlastným chrupom, lievikom hierarchického výberu sa k nim dostávajú väčšinou len tie slabšie tituly. Podobne to bolo aj s Vivisector-om od ruského tímu Action Form. V redakcii nebolo toho odvážlivca, kto by sa po prvých negatívnych ohlasoch zo zahraničia tejto hry chopil a oboznámil vás s (ne)kvalitami tohto titulu, až kým sa nevyspytateľnou cestou osudu (osud má v tomto prípade meno Saver :-)) dostal ku mne.
Námet a príbeh
Na odľahlý tropický ostrov je vyslaná jednotka špičkovo vycvičených vysoko smrtiacich vojakov, aby zistili, prečo sa nehlási skupina trocha menej špičkovo vycvičených a menej smrtiacich žoldákov, ktorí na ostrove zasahovali pred nedávnom. Výsadok pristáva v hustom poraste, nachádza vysielačku tímu 1, ale v tom sa stane obeťou náhleho útoku zmutovaných zvierat. Tento útok prežije len úplne najvycvičenejší veliteľ Kurt Robinson a keď mu v rukách umrie (i keď... ale to by bol spoiler, takže nič :-)) jeho platonická láska z čaty, v malom zelenom mozgu mu začína intenzívne blikať krvavočervený nápis POMSTA. Tento námet (ako vystrihnutý z Ostrovu doktora Mureaua od H. G. Wellsa) rozširuje vedľajšia dejová línia hovoriaca o tajomnej minulosti hlavného hrdinu, ktorá sa spája práve s ostrovom, na ktorom musí nedobrovoľne bojovať o prežitie.
Podobá sa to na FarCry?
|
Obrazovka s RPG parametrami.
|
Jazda na džípe.
|
Druhý FarCry? Tak na to zabudnite Samotné hranie prebieha formou hľadania čekpointov, ktoré sa zobrazujú na minimapke spolu s aktuálnou pozíciou nepriateľov. Cesta medzi čekpointami je vždy lineárna, niet kde zle odbočiť, alebo spraviť chybný krok. Psychicky mimoriadne odolní jedinci, ktorí sa dokážu prehrýzť cez nezáživné prvé levely budú odmenení postupným zlepšovaním sa každého elementu hry. Zvýši sa rozmanitosť prostredia (tunely, oceliarsky komplex, výskumné laboratóriá, továreň, finále sa dokonca odohráva na ľadovci), zlepší sa grafika, textúry, nepriatelia, hrateľnosť... jednoducho všetky aspekty časom dozrievajú a výsledok sa tak podobá Romerovej Daikatane, ktorá taktiež disponovala odfláknutým začiatkom, ale pomerne slušne spracovaným stredom a záverom.
Nielen prostredia, ale aj spôsob hrania sa s pribúdajúcimi levelmi mení. Zatiaľ čo na začiatku má prednosť už toľkokrát spomínaná nešťastná džungľa, kde sa treba správať a lá John Rambo, na rad prídu mapy, v ktorých vám generalita radí správať sa po vzore Sama Fishera, niektoré scenáre zase vyzerajú ako na mieru ušité Gordonovi Freemenovi a zákopová vojna ku koncu hry najlepšie sadne ostrieľaným bojovníkom z Medal of Honor či Call of Duty. Nezabudlo sa ani na populárne dopravné prostriedky. I keď sú spracované pasívne (nemožno ich ovládať), pri jazde džípom alebo na vrtuľníku sa celkom slušne zabavíte. Za „najcoolovejší“ level by som dokonca označil ten, v ktorom sa musíte dostať z konca na začiatok pohybujúceho sa rýchlovlaku.
Koza koza rohatá, do pol boka odratá? Alebo žeby to bol gepard?
|
Kafiléria v priamom prenose.
|
Zákopová vojna ako z 2. SV. Až na toho mutanta...
|
Fauna Prvé levely odohrávajúce sa medzi palmami, priam nabádajú usporiadať poľovačku na divú zver. A naozaj si zapoľujete do sýtosti. Levy, tigre a hyeny kombinované s plameňometmi, elektrickými šokmi a teleportačnými schopnosťami budú tvoriť prvé Kurtove ciele. Všeobecne platný evolučný proces je ale platný rovnako pre zmutované, ako pre nezmutované zvieratá a tak osadenstvo ostrova neskôr začne uprednostňovať pohyb po dvoch nohách namiesto po štyroch, dostáva do vienku väčšiu dávku inteligencie a hlavne silnejšie zbrane. Až potom sa mutanti stávajú reálnou hrozbou a voľne porozhadzované lekárničky s nábojmi prídu vhod.
Hlavný hrdina začne mať problémy až s príchodom hi-tech OverBrutov. Tieto opancierované a výborne vyzbrojené kance mu dajú riadne zabrať hlavne pri bojoch vo väčšej skupinke. K regulárnym zveroľuďom sa v určitých momentoch pridajú nadrozmerné obludy, ktoré predstavujú bossov (nosorožo-valec, gigantický byvol atď.) alebo naopak menšie, ale extra mršné mršky (rozmrazená levhartica). Beštie dopĺňajú klasickí ľudskí oponenti vyskytujúci sa v menšom množstve.
RPG atribúty, zbrane a nevyužitý potenciál
Detailné preskúmavanie mapy, obzvlášť kruté ukončenie života nepriateľov alebo rýchle zabitie sú niektoré z možností, ako sa dostať k „RPG“ bodom. Tie môžete použiť na upgradovanie týchto štyroch vlastností: rýchlosť, odolnosť, stabilita a zdravie. Rýchlosť vám pomôže pri úteku pred nepriateľmi alebo presune na dlhé vzdialenosti; vyššia odolnosť znamená nižšie poškodenie z nepriateľských útokov; investícia do stability prináša zisk v podobe menšieho sprejovania (rozptyl guliek) pri plnoautomatickej streľbe a posledná položka má vplyv na maximálnu hodnotu hrdinovho zdravia. Každú z týchto vlastností môžete povýšiť na tri úrovne, pričom postup na každý vyšší level je viac náročný na počet potrebných bodov.
S ponukou zbraní je na tom Vivisector podobne ako drvivá väčšina ostatných FPS-iek. Pištoľ, samopal, guľomet, jedno a dvojhlavňová brokovnica, granáty, dve snajperky, raketomet a niekoľko kúskov sci-fi razenia. Zaujímavé je, že široký arzenál budete mať k dispozícii už krátko po štarte, ale dlhšiu pasáž v strednej časti hry sa žiadna nová zbraň neobjaví, takže si budete myslieť, že vaše vybavenie je komplet. Ku koncu hry ale predsa len ešte niekoľko ďalších fajnoviek objavíte. Trochu zaráža skutočnosť, že zbrane nemajú druhý mód streľby, čo je v moderných akčných hrách pomerne obvyklý jav. Mohlo to do hry priniesť ešte viac rozmanitosti a možno aj rôzne taktiky boja.
Celé prostredie a poňatie hry priam volá po zakomponovaní špeciálnych schopností do Robinsonovej výbavy. Stačilo by, aby ho uhryzol niektorý zástupca zmutovanej fauny, prípadne ho upravil „dr. Mureau“ (tu dr. Morhead) alebo ho aspoň uštipol maličký rádioaktívny pavúčik a hneď by bolo veselšie. Viem si predstaviť niekoľko možností, ako by mohol geneticky upravený hrdina s niekoľkými superskillmi pozdvihnúť hrateľnosť o pár priečok vyššie. Tvorcovia kľudne mohli hľadať inšpiráciu vo FarCry Instincts, ktorý je založený práve na postupnej premene obyčajného človeka na smrtiaci stroj.
OverBrute v plnej kráse.
|
Oceliarne patria k lepšie vizuálne spracovaným lokáciám.
|
Tento typ monštier som pracovne pomenoval jašteričky.
|
Chyby a nedostatky
Jednoznačne najväčšou chybou je úvodná zhruba pätina hry, odohrávajúca sa v džungli. Na rok 2006 nedôstojné grafické spracovanie kráča ruka v ruke s nudným pobehovaním od čekpointu k čekpointu. V spojení s opakujúcimi sa pascami a troma typmi nepriateľov, majú najväčší podiel na nízkom výslednom hodnotení Vivisectoru. I keď v neskorších fázach sa nuda pomaly vytráca a na jej miesto nastupuje viac-menej priemerná zábava (vďaka aspoň za ňu), nedokonalosť resp. zastaralosť použitého 3D engine AtmosFear neumožňovala grafikom vykúzliť na obrazovkách monitorov žiadne vizuálne orgie. Počas celej doby hrania máte pocit, že ste sa vrátili niekoľko rokov do minulosti. Hlavnú vinu na tom nesie najmä spracovanie prostredia, ktoré buď zíva prázdnotou alebo textúrami v nízkom rozlíšení. Jedinú kritiku znesú modely zmutovaných zvieratiek, ktoré aspoň ako tak zapadajú do kategórie „štandardné". Fyzikálny engine si počas hrania neužijete, bude musieť stačiť základné odrážanie sa granátov od steny, vybuchujúce sudy a obmedzená (Navyše veľmi nepresná – sudy po odhodení lietajú vzduchom ako keby na ne pán Newton pri formulácii gravitačných zákonov nemyslel.) manipulácia s vybranými objektami. Tie majú ďalšiu nepríjemnú vlastnosť – zvyknú sa prepadávať pod podlahu a to v prípade lekárničiek či munície zamrzí.
Drobné chybičky nastali aj pri lokalizácii titulu do češtiny. Titulku majú niekedy tendenciu sa zasekávať alebo úplne miznúť. Za veľké mínus považujem absenciu multiplayeru. Keďže celá hra je koncipovaná prísne lineárne, hodnota znovuhrateľnosti sa pohybuje okolo bodu nula. Stačiť tak bude musieť prvý prechod singleplayerovou kampaňou, ktorý na druhej strane zaberie viac ako štandardných 10 hodín, čo hodnotím pozitívne.
Aké to celé teda je?
Prvý kontakt s Vivisectorom by som mohol prirovnať k zlému rande – partnerka príde s meškaním (hra zažila niekoľkonásobný odklad a posun termínov), je nepríťažlivá a čo je zo všetkého najhoršie, nudí (a smrdí :-)). Ak jej ale dáte ešte jednu (dve, tri) šance a strávite s ňou viac času zistíte, že prvý dojem v tomto prípade klamal. S výzorom to nie je až také zlé, ako sa na začiatku zdalo. Partnerka/hra síce nie je vyslovene krásna a nebudete sa triasť vzrušením pri pomyslení na jej ladné krivky, ale to, čo sa vám bude odohrávať pred očami, bude dostatočné. No a čím dlhšie sa s ňou budete poznať, tým viac vás bude baviť a z chvíľ strávených v jej prítomnosti budete mať čoraz lepší pocit. Otázka znie, koľko z vás nedá na prvý dojem a neodinštaluje túto hru už po tom prvom nešťastnom rande. Podľa môjho skromného názoru takýchto experimentátorov nebude veľa. Väčšina z nás totiž potrebuje k šťastiu sexi šťavnatú kočku s telom Pamely Anderson a IQ 150, ktorá nás dostane hneď na prvý pohľad. Rozumieme sa, však? :-)
Blikajúca vec v bruchu, hm, tak si dajte paralen a skúste to vyležať.
|
V tejto komore sa stane dôležitá vec.
|
Zasnežená krajina znamená príchod finále.
|
RECENZIE HRÁČOV |
|
PC
Vývoj: 1C Company / CENEGA SK / Action Forms Štýl: Akcia Web: domovská stránka hry
| |||
|
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
| |||
