Svet adventúr ešte len čaká na príchod svojich velikánov, ale už teraz ponúka niekoľko zaujímavých dobrodružstiev, ktoré vám čakanie na Paradise či Dreamfall skrátia. Jedným z nich je aj Keepsake – debutujúci titul montrealského štúdia Wicked. Zavedie vás do rozprávkového sveta, na kúzelnícku akadémiu Dragonvale, kde štúdium mágie nie je odopierané ani obyčajným smrteľníkom. Akadémia sa stala preto navštevovanou a jej chodby boli plné života a pobehujúcich študentov. Sem má namierené aj hlavná hrdinka Lydia, ale skôr ako učenie mágie, ju teší skutočnosť, že sa po ôsmych rokoch konečne stretne s dlhoročnou kamarátkou Celeste.

Keby tak steny dokázali rozprávať

Sprievodný list písaný Celeste ju naplnil šťastím. Bol prísľubom dlhých konverzácií, vzrušujúcich zážitkov a príjemných chvíľ strávených na magickej pôde. Namiesto toho, prekvapí Lydiu akadémia naozaj ukážkovo. Chodby a miestnosti sú vyľudnené, nikde ani hláska, nieto ešte nohy. Naša hrdinka neprepadá panike, ale púšťa sa do pátrania a prieskumu obrovskej budovy a priľahlého okolia. Krátko po začiatku narazí na pomocníka Zaka (draka vo vlčej podobe) a bábiku (darček na pamiatku), o ktorej je Lydia presvedčená, že by ju Celeste nenechala nikdy len tak voľne pohodenú.

Keepsake je hra plná otázok. Séria vyvolaná na začiatku sa každou odohranou hodinou utešene rozrastá a mystifikátor Zak nijako neprispieva k lepeniu častí mozaiky, ale skôr naopak, k jej rozbíjaniu na menšie časti. Odpovedí na mnohé otázky a aj na tú najzásadnejšiu „Kam sa všetci podeli?“ sa vám dostane až na samom závere, čím si hra buduje napätie a necháva hráča na informačnej diéte. A to je možno aj jediný dôvod, prečo Keepsake napriek mnohým nedostatkom aj dohráte. Príbeh rozhodne nezíska Oscara a dialógy budete s radosťou preskakovať, je to však zvedavosť, čo je hlavným hnacím motorom hry.

Stratený v hre

Na hre je vidieť, že Wicked Studios nemajú skúsenosti s tvorbou adventúr. Držia sa zaužívaných prvkov point'n'click, inšpirujú sa v puzzle adventúrach a skúšajú to na nás nepeknými trikmi ako polodementný kurzor a s ním spojená hra na schovávačku. Keďže v Keepsake nemožno priamo manipulovať s predmetmi, tzn. že ich síce budete zbierať, ale hra ich použije sama, tak tu nehrozí pixelhunting. Tou schovávačkou som mal na mysli (ne)označenie možných východov z obrazovky, v ktorej sa nachádzate. Kurzor má totižto tri podobizne. Základná mohla kľudne nahradiť červený kríž signalizujúci miesta, kam sa nedá dostať a rozsvietená podoba sa mohla inšpirovať napríklad v Syberii. Interaktívne miesto by bolo označené lupou a východy z obrazovky by dopĺňala maličká šípka udávajúca smer, ktorým ju opustíte.

V Keepsake je to inak. Zložitejšie. A preto sa na mnohých križovatkách môže stať, že prehliadnete celú chodbu a teda aj miesto, ktoré vás posunie v príbehu ďalej. Spomínané navigačné šípky by zviditeľnili rafinovane schované obrazovky. Hráč by tak plynule napredoval a predišlo by sa zbytočnému prehľadávaniu obrazoviek. Autori ako keby si boli vedomí tohto problému, pridali do hry niekoľko úrovňový systém pomocníka. Na jednej strane ho oceníte v beznádejných situáciách, ale na druhej hrozí, že si ho ľahko zameníte so žurnálom, budete ho pravidelne konzultovať a používať ako zadanie pre nový quest. Pomocník totiž radí nielen pri hádankách, ale aj pri navigácii obrovskou akadémiou. Jedna taká rada môže vyzerať nasledovne: text „Nájdi v lese Mustavia“ je doplnený fullscreen fotkou obrazovky, kam máte ísť.

Túto formu pomoci budete pravdepodobne najčastejšie využívať. Akadémia je skutočne obrovská, navyše je prázdna a čo je najhoršie, obrazovky nie sú vybavené takmer žiadnymi informačnými hotspotmi, z ktorých by ste sa dozvedeli niečo o mechanických strojoch, hlbšej histórii Dragonvale, jednotlivých miestnostiach, okolí, či nepoužiteľnej informácií o počte tanierov na polici. Autori na to používajú dialógy medzi Lydiou a Zakom, ktorý prakticky slúži ako chodiaca encyklopédia. To ale nestačí nato, aby ste po vyriešení puzzlu vedeli, kam sa ďalej vydať.

Experimenty na počkanie

Keepsake je striktne lineárna adventúra, poradie vybraných puzzlov si môžete zameniť, ale sled udalostí tým nezmeníte. Vypustením manažmentu inventára a manipulácie s predmetmi (ktoré môžete iba detailnejšie preskúmať) sa náplň hry obmedzuje na prieskum a pendlovanie medzi logickými hádankami. Ich obtiažnosť osciluje medzi bánálnou (práca so závažiami, prechádzanie bludiskom) a vyzývavo ťažkou (rozsvecovanie farebných blokov v podlahe, matematický rébus v hvezdárni). Pri mnohých sa opäť uplatní pomocník, nie však z dôvodu hľadania riešenia, ale vysvetlenia problému.

Často neviete, čo od vás systém pák chce. Buď zapojíte dedukciu, skúsite systém pokus-omyl, alebo siahnete po pomocníkovi. Prvá úroveň jemne naznačuje riešenie, druhá napovedá pomocou príkladu a posledná ho rovno za vás vyrieši! Hra sa neobťažuje nijako postihovať používanie pomocníka, nestrháva body ani nepenalizuje! Pomocník zbytočne degraduje obtiažnosť a kvalitu herného zážitku.

Ani mastné, ani slané

Presne také je technické spracovanie Keepsake. Síce kvalita grafiky dokáže aj prekvapiť, väčšina obrazoviek je mŕtva. Sú tu animácie magických svetiel, v diaľke vidíte vodopády, je to však málo nato, aby ste sa zbavili pocitu, že so študentami sa z Dragonvale vyparil aj život. Napríklad taký les, kde počuť štebotanie vtákov, je ako päsť na oko, navyše na listoch stromov vidieť nepeknú kompresiu. Pridaním motýlikov, animovaných lúčov slnka a padajúceho prachu by Keepsake dostala dušu a priestory akadémie by sa zbavili sterility.

Zatiaľ čo grafika dokáže aj prekvapiť, o zvukoch sa to povedať nedá. Dabing je veľmi vlažný, zvolené hlasy nekorešpondujú charakteru postáv a pestrosť zvukov mohla byť značne širšia. Keď budete počuť, ako sa mačka prechádza po mramorovej podlahe s typickým klopkaním topánok na opätku, budete vedieť prečo. To najhoršie na vás čaká, ak budete chcieť odklepnúť rozhovor (je ho možné aj zastaviť). Veta síce skončí, ale čaká sa na dokončenie animácie postavy (gestikulácia, otváranie úst). Odklikávanie rozhovorov tak stráca zmysel, pretože budete čakať rovnako dlho, či vetu preskočíte alebo nie. Pri rozhovore s magickým stromom budete peniť, nehovoriac o tom, ak vám hra spadne (väčšinu problémov rieši patch v1.4) a budete tie isté pasáže prechádzať odznovu.

A práve neskúsenosť autorov so žánrom adventúr sa podpísala na výslednom hodnotení Keepsake. Prežívanie napínavého (i keď miestami predvídateľného) príbehu si užijú hlavne fanúšikovia žánru. Pokiaľ sa hra objaví aj v lokalizovanej podobe, odporučiť ju môžem aj celým rodinám, tu však musím upozorniť, že napriek rozprávkovosti príbeh nekončí dvakrát sladko.