Priznám sa hneď na začiatku, že pôvodnú sériu Commandos som nikdy veľmi neobľuboval a dohral som len prvý diel. Ostatné ma prestali baviť po pár misiách. Neznášal som totiž ustavičné čakanie na správnu konšteláciu Nemcov, aby som im mohol prejsť poza chrbát a schovať sa niekde inde a zase čakať. Jeden ma spozoroval a už to išlo od 10 ku 5 a nasledoval load poslednej pozície. Pyro Studios sa rozhodlo, že podľahne módnemu trendu a novú hru Commandos zasadí celú do 3D prostredia z pohľadu prvej osoby, zjednoduší ovládanie, interakciu a preportuje to všetko na populárne konzoly, čo znamená, hra vychádza na PC, PS2 a Xbox. A tak sa mi dostal do rúk Commandos: Strike Force (CSF), ktorý sa viac ako na pôvodný Commandos podobá viac na Call of Duty alebo Medal of Honor.

Z pôvodných účinkujúcich nám zostalo len zdravé jadro, čo znamená, že sú prítomní len traja známi protagonisti z minulých dielov. Špión, snajper a zelený baret. Zelený baret väčšinou rieši problémy so svojím Thompsonom (samopal, nie televízor) a na nepriateľov nabieha frontálne a s amokom. Najviac vydrží a poradí si za pár sekúnd s celou rotou Nemcov. K základnej výbave patrí okrem samopalu ešte puška typu M1 Grand, 9 mm pištoľ, granáty, míny a ako jediný dokáže používať panzerfaust. Snajper má o niečo menej hit pointov ako zelený baret a ako jediný (čuduj sa svetu) dokáže používať snajperku. Na krátku vzdialenosť používa 9 mm pištoľ. Špión má najmenej hit pointov a dokážu ho skoliť už dve presné rany. Ako jediný dokáže infiltrovať nepriateľskú základňu bez podozrenia, ovláda plynulo nemčinu a jeho špecialitou je škrtiace lanko. Pre prípad núdze má u seba ešte 9 mm Mauser s tlmičom, ale dokáže ovládať aj nemecký samopal MP40.

Potešujúca je prítomnosť nemčiny u nemeckých vojakov. Pomaly sa stávalo v hrách s podobným zameraním pravidlom, že Nemci hovorili plynulo anglicky navyše aj s oxfordským prízvukom. U ich inteligencie to však až také osviežujúce nie je. Na stránkach sa síce dočítate, že AI má niečo ako pamäť na minulé udalosti, čo síce neviem, čo znamená, ale určite nič také v hre nie je. Ak vás zahliadnu, prepnú do režimu „pozor niečo tam je“, ale ak sa stihnete včas schovať, vrátia sa do pôvodného zeleného „stand by“ módu, v opačnom prípade zapínajú mód červený, čiže streľba.

V CSF sa dostanete do troch rôznych prostredí. Francúzsko, Nórsko a Stalingrad. Každé prostredie obsahuje okolo päť máp a dohranie mapy je tak na štyri až tridsať minút. Celkovo dohratie na najľahšiu obtiažnosť neprekročilo šesť hodín, čo je dosť málo a ani so znovuhrateľnosťou to nevidím nijako ružovo. Primárne ciele v misiách sa držia štandardu ala vyhoď toto do vzduchu alebo tam toho vysloboď. Ak počas misie splníte aj sekundárne ciele, v menu sa odomknú arty a iné obrázky a návrhy.

Jednoznačne najlepšie misie sú za špióna a trocha pripomínajú hry zo série Thief. Tichým zakrádaním za chrbtom nepriateľa dokáže použiť stealth kill pomocou lanka a nebožtíka obrať o jeho uniformu. Podľa aktuálne oblečenej uniformy si vás všímajú aj okolití vojaci. Ak máte len hodnosť vojaka, zaujímate takmer všetkých. Ale s gestapáckou uniformou vám budú všetci len salutovať! Platí ale, že rovnaké šarže sa asi medzi sebou poznajú, čiže ďalšie gestapo, ktoré vás uvidí, zbystrí so slovami „ich kenne sie nicht“ a ak sa hneď nevyparíte, spustí poplach (tzv. identity revealing). Ak je treba dostať sa okolo takejto šarže a nedá sa inak obísť, dá sa použiť ešte starý trik s mincou. Hodíte mincu na zem, nepriateľ zbystrí, otočí sa za smerom zvuku a už má zozadu na krku lanko. Než vstúpite do miestnosti, je možné sa cez kľúčovú dierku popozerať dnu a naplánovať tak útok. V starých Commandos robili mŕtvoly problémy a bolo ich treba schovávať. V CSF už podobné problémy nehrozia, pretože mŕtvy nemec sa do tridsiatich sekúnd dematerializuje a odchádza do árijského neba. Trocha škoda. Schovávanie mŕtvych na tmavé miesta, prípadne do sudov mohlo hru viac oživiť. Tiež ma trocha zamrzelo, že so špiónom sa dá misia dohrať aj v rambo štýle, teda zoberiete samopal a proste všetkých postrieľate. Ak by vedel špión ovládať len pištoľku, určite by to nebolo na škodu veci.

Na misie sa väčšinou nevydáva len agent samotný, ale garde mu robí ešte jeden. Občas sa teda môžete prepínať medzi nimi. Na väčšinu misií však kľudne stačí jeden a druhého si nemusíte všímať. Výnimkou je posledná misia vo Fínsku, kedy treba ubrániť dedinu pred nájazdmi Nemcov a treba zapojiť oboch. Sniperom treba šikovne zostreľovať vyššie šarže, ktoré zameriavajú artilériu na vaše pozície a zeleným baretom likvidujete tanky a pechotu, ktorá je už veľmi blízko. Samozrejme, že celú dedinu by neubránili len sami dvaja Commandos. Pomáha aj fínsky odboj a aj v iných misiách pomáhajú vojaci. Inteligentne si sadajú za guľometné hniezda a veselo vyhrávajú nacistom do kroku. Treba sa však aj o nich postarať. Ak vidíte zraneného, treba ho vyliečiť lekárničkou. Hra totiž nepripustí vysoké straty a pri veľkom nezdare musíte misiu reštartovať.

Multiplayer ponúka len tri herné módy. Deathmatch, Team Deathmatch a Sabotage. Prvé dva sú myslím dosť jasné a preto sa poďme hneď pozrieť na mód Sabotage. V prvých dvoch módoch je veľmi nedocenená postava špióna, pretože je najviac zraniteľný a má pri sebe len samopal s veľkým rozptylom. V móde Sabotage hrá ale hlavnú úlohu on.

Na mape sú dve nálože TNT. Jedna v nemeckej základni a druhá v spojeneckej základni. Úlohou je pomocou týchto trhavín zničiť nepriateľovu základňu a získať tak jeden bod do hodnotenia. Na správne odpálenie TNT je ale potrebné zistiť kódy, ktoré bombu oživia a do 30 sekúnd odpália. Kódy sa dajú získať len od nepriateľských jednotiek a dokáže to práve špión. Posledná guľka nepriateľa nezabije, ale spôsobí, že sa v kŕčoch zvíja na zemi. Špión k obeti dobehne a pomocou klávesy začne obeť vypočúvať. Vypočúvanie trvá len niekoľko sekúnd, ale počas nich je práve špión najviac zraniteľný. Po získaní potrebného počtu kódov k TNT, je možné bombu oživiť a výbuchom si prirátať bod k dobru. Tím s väčším počtom bodov po uplynutí časového limitu vyhráva.

Multiplayer zatiaľ nehrá veľa hráčov a mód Sabotage asi najmenej. Čo je horšie, všetci chcú byť len snajpermi, čo z multiplayeru a hlavne z tohto módu robí nudnú a frustrujúcu vec. Ak sa ale multiplayer rozbehne, tak ako by sa mal, prinesie snáď aj určitú dávku potešenia. Zatiaľ to však vyzerá len ako zábava na pár minút, po ktorej hru radšej hneď vypnete.

Po technickej stránke sa do popredia dostáva hlavne hudba. Orchestrálne epické „piece of art“ povedal by som. Hudba je podľa mňa ešte na lepšej úrovni ako v CoD alebo MoH, o čo sa veľkou mierou zaslúžil aj samotný Bratislavský symfonický orchester, v ktorého podaní je nahrávka vytvorená. Graficky na tom až tak dobre CSF nie je. Pohybuje sa na hranici lepšieho štandardu. Niektoré miesta vyzerajú veľmi dobre (hlavne misie vo Fínsku), ktoré sú ale zhodené niektorými slabo vymodelovanými objektmi. Taktiež s voľnosťou pohybu to nie je až také prehnané, ako sa dočítate na stránkach hry. Niekde je síce viac možností, ako danú úlohu splniť, väčšinou však nepustia objekty okolo a mapy sa tak stávajú dosť lineárne.

Určité mínus by sa dalo ešte pripísať dynamike rozhovorov, kedy sú jednotlivé frázy vyplnené až dvoj sekundovým tichom a rozhovor tak stráca na dynamike a v určitých okamihoch to pôsobí až komicky. Taktiež ambientné zvuky sú väčšinou krátke loopované sample a nepôsobia príliš verne (zvuk vrtúľ v lietadle alebo motor auta). Hra tiež nedetekovala Sound Blaster X-Fi, aj keď sa chváli, že na tejto zvukovke znie zvuk najlepšie. To však môže byť problém v mojom PC.

CSF svojím starším bratom nerobí veľkú hanbu. Tých šesť hodín som sa skvelo bavil, mohlo to byť trocha dlhšie, menej zamerané na FPS a viac na stealth, poprípade na väčšiu interakciu medzi jednotlivými Commandos. Misie sa dajú zväčša dohrať len s jedným a druhý ostáva zaháľať. Taktiež namiesto taktiky používate viac reflexy a bojím sa, že pri ďalšom pokračovaní Commandos bude mať s pôvodnou sériou spoločný len názov. Prechod do tretieho rozmeru sa teda celkom podaril, skalní však budú určite sklamaní. Na odreagovanie na pár hodín je to však celkom dobrá zábava.