Američania na mesiaci. Bola to realita alebo len šikovne nastražený podvrh, ktorým sa chcel spomínaný národ predviesť pred svojimi ruskými súdruhmi? A čo samovražda Marilin Monroe. Predávkovala sa liekmi z vlastnej vôle, alebo to bola práca inej osoby? Ďalšia podozrivá skutočnosť: atentát na JFK. Atentátnik bol osamelým strelcom, alebo bol platený niekym iným? Holt, konšpiračné teórie sa snažia spochybniť akýkoľvek diskutabilný spoločenský akt a preto sa niet čo čudovať, že v dnešných dňoch sa plnou silou koncentrujú iba na jediné: Brownov Da Vinciho kód.

Neviem či ste sa s týmto prehypovaným dielom dostali do styku (či už v knižnej alebo filmovej podobe, ktorá okrem veľkého rozruchu neponúka ani zďaleka to, čo sa od nej očakávalo), ale isté je, že sa jedná o podvrh ako vyšitý. Či už ide o tajomné listiny so záhadne zakódovaným textom (ktorý vo výsledku nedáva zmysel), vcelku dôveryhodne vyzerajúci rodokmeň, vraj popisujúci Ježišových potomkov (obyčajný výplod, iba okrajovo čerpajúci zo skutočnosti), či Priorstvo Sionu (založené Pierrom Plantardom, človekom, ktorý pred jeho založeným strávil niekoľko mesiacov v base), to všetko je len elegantne zmixovaná lož, ktorej jediným cieľom bolo upútať pozornosť ľudí a vydobyť si tak vytúženú publicitu.

A zdá sa, že svoje poslanie splnila. Filmové štúdia sú bohaté, Dan Brown je bohatý a vyzerá to tak, že aj jedna herná spoločnosť neobíde naprázdno. Možno nie som podľa prechádzajúcich viet tým najvhodnejším človekom na zhodnotenie hernej podoby Da Vinciho Kódu, ale aspoň ma nezasiahla tá klamlivá eufória a môžem vám tak predložiť fakty a informácie bez toho, aby som ich nejak zaujato prikrášľoval. Tak teda, lúštenie kódu začína!

Existuje v súčasnosti vôbec niekto, kto by nepoznal aspoň základy príbehu najslávnejšej knihy dneška? Pevne pochybujem, že sa podobný človek nájde, ale aby som takejto osobe náhodou neukrivdil, pre istotu načrtnem to, o čo v značke Da Vinciho Kód vlastne ide. Kdesi v útrobách známeho parížskeho múzea Louvre je zavraždený jeho kurátor a nebyť rituálnej podstaty jeho ostatkov, dozaista by tento incident upadol do zabudnutia. Takto sa ale táto vražda vymyká bežnému štandardu a tak je na miesto činu prizvaný kurátorov obdivovateľ, profesor náboženskej symboliky Robert Langdon, aby svojim premazaným filipom rozlúštil aj to, čo malo pred zmyslovými orgánmi verejnosti ostať naveky utajené. Nemá tu teraz zmysel rozpisovať, odkiaľ sa Langdon v Paríži vzal, čo tam robil a podobne, koniec koncov, od toho tu sú predsa iné médiá a preto sa rovno presuniem v deji o niekoľko desiatok strán, aby som vám už len okrajovo načrtol, čo ďalšie sa v príbehu odohrá.

Takže v krátkosti: Langdon dostane sidekicka v podobe francúzskej kryptologičky Sophie Neveu, spoločne sa vydajú na nebezpečnú Eurotour za poznaním, do cesty sa im postaví sfanatizovaný mních Sílas a nakoniec sa aj dozvedia, čo ten Leonardo mal vlastne za lubom. Ako vidno, hra sa vcelku vzorne drží knižnej predlohy a ak ste ju (Brownovu knihu samozrejme) už náhodou prelúskali, budú vám jednotlivé okamihy viac než len povedomé. Je síce pravda, že hra sa snaží niektoré udalosti a momenty objasniť do väčšej hĺbky, ale na radikálne zmeny prípadne nové dejové odbočky môžete pokojne zabudnúť. Čo... čakali ste alternatívny koniec, nové postavy či nebodaj novú zápletku? Nebudte naivní!

Herná verzia Da Vinciho Kódu by sa asi dala najlepšie charakterizovať ako mix adventúry, puzzle, akcie a stealth, pričom ani jedna varianta (až na tie puzzle) nestojí za veľa. Poďme ale poporiadku. Ako som už spomínal, v hre sa do vašej pozornosti dostane dvojica charakterov, síce s odlišnou vizážou, ale nanešťastie aj s rovnakými vlastnosťami, takže či už to bude Langdon alebo zdanlivo krehká Sophie, výraznejšie zmeny v herných mechanizmoch alebo v správaní postáv nezbadáte. Navyše, animátori a dabléri sa veľmi nepochlapili (hra síce popisuje knižný príbeh, ale licencia sa netýka filmu a teda Langdonovú podobnosť s Tomom Hanksom budete hľadať len veľmi ťažko) a neprirodzenejší pohyb už nájdete azda len v bábkovom divadle.

Navyše, mimika tváre oboch charakterov je pravdepodobne vypnutá a ak k tomu pridám aj nezáživný dabing, na podobne nepresvedčivý výklad príbehu len tak ľahko nenaďabíte. Tieto nedostatky sú ale pritom viac závažné, než sa môže sprvu zdať. Da Vinciho Kód je totižto minimálne z polovice tvorený dlhými a zdanlivo nikdy nekončiacimi dialógmi (s do uši bijúcim francúzskym prízvukom), s množstvom záberov na strnulé a nerealistické tváre postáv, takže postupom času ostanete týmito rozpravami natoľko znudení, že tlačítko „skip“ sa stane vašim najlepším priateľom. Vráťme sa ale k hre samotnej. Zbesilé klikanie na možnosť examine, behanie sem a tam, občasné rozptýlenie v podobe spolupráce medzi hlavnými postavami - to všetko sú charakteristiky adventure časti a verte mi, že viac prepracovanosti by jej rozhodne neuškodilo. Hľadanie vodítok, ktoré by vás nasmerovali k ďalším dôkazom je totižto zúfalo nudné a stereotypné a keď sa k tomu pridá aj neustále obkecávanie toho a tamtoho, do dobrej nálady sa s týmto titulom nedostanete ani omylom. Navyše, vo väčšine lokácií nedostanete ani tú najmenšiu inštrukciu, ako pokračovať (a ak áno, zvyčajne sa jedná o názov nejakej miestnosti – vtip je v tom, že nemáte žiadnu mapu a teda neviete, ktorá to vlastne je :-), takže metódy pokus-omyl si tu užijete až až.