Ak ste hrali prvý diel Desperados, určite vás neprekvapí základný, taktický pohľad, ktorým vnímate okolie zhora. Je veľmi praktický, pretože máte dokonalý prehľad o polohe vašich aj nepriateľských postáv. Môžete si zapnúť aj ukazovateľ, ktorý vám pomocou farebnej línie zobrazí pozorovaciu zónu, a vidíte, kam sa ktorý nepriateľ pozerá a teda kam nemáte vstúpiť, aby ste sa neprezradili. Zelená línia znamená, že je všetko v poriadku, keď sa však farba zmení na červenú, máte po chlebe. Preto treba postupovať obozretne a nebyť pritom zbytočne hlučný, lebo tí čertovskí banditi celkom dobre počujú a reagujú. Menšiu nápadnosť dosiahnete, keď sa vaši hrdinovia presúvajú skrčení, prípade sa plazia. Novinkou pri taktickom pohľade je možnosť rotácie územia, približovanie a vzďaľovanie postáv.

Úplne novú dimenziu do hry prináša akčný pohľad z tretej osoby. Vtedy vnímate okolie z pohľadu vybraného hrdinu ako v akčnej hre a môžete si pritom ľubovoľne polohovať kameru. Pri tomto móde vidíte detaily vo svojej blízkosti, lepšie počujete rozhovory ľudí a lepšie si vychutnáte prestrelky. Pohybujete sa pomocou kláves, môžete sa vykláňať spoza múru, skrátka ako v poriadnej „action“. Len škoda, že ovládanie nie je navrhnuté trochu rozumnejšie. Vďaka svojskému systému, keď tou istou klávesou robíte viacero činností, som namiesto zdvihnutia mŕtvoly vrazil nebohej ženičke poriadnu do brady...

Špionážne úkony a zakrádanie, ktoré tvoria hlavnú náplň hry sa však lepšie uskutočňujú s taktickým pohľadom, kde všetko riadite a koordinujete pomocou myši. Akčný aj taktický mód si môžete meniť kedykoľvek, keď vám to bude vyhovovať. Pri prechode do pohľadu tretej osoby však niekedy hra na okamih stuhne, čo zrejme pocítia najmä majitelia menej výkonných zostáv. Lepšiu orientáciu vám v obidvoch prípadoch umožní minimapa, kde máte farebne odlíšené polohy vašich postáv, kľúčové body a nepriateľov.

V hre nie je striktne stanovené, že môžete likvidovať len banditov. Ak sa vám znepáči povedzme hráč pokeru v mestečku, môžete mu jednu uvaliť, to však má vplyv na vaše postavenie, totižto veľa výtržností znamená pokles vašej popularity a konflikt so zákonom. Na druhej strane, zmlátiť polku mestečka je celkom dobré na odreagovanie, keď sa vám niečo opakovane nedarí, čo sa môže stať dosť často. Je to najmä v prípadoch, keď vás zaskočia početnejší nepriatelia a vaša skupinka jednoducho nie je schopná im vzdorovať. Dôvodov je viac. Napríklad to, že vášmu tímu nemôžete zadať čosi ako „fire at will“, teda aby pri ohrození opätoval paľbu. Plánovanie základných krokov a akcií pre celé družstvo je síce možné, ale nie vždy to stačí na prežitie.

AI nepriateľov nie je oslňujúca a všetko, čo robia, je až príliš predvídateľné. V podstate sa musíte vyhýbať tomu, aby vás zbadali a počuli, inak vás nijakým spôsobom nezaskočia. Neurobia žiadny obchvat, aby vás obkľúčili, nemenia trasy, nevadí im, keď strážca vedľa nich je zrazu preč, kým nezakopnú o telo. No titul je napriek tomu ťažký a zdolať ho až do konca, je naozaj náročné. Mám určité výčitky aj voči všeobecnej neschopnosti hrdinov. Načo je napríklad dobré pozabíjať stráže pri vstupe do skladu s muníciou, keď na budove je nízko položené a nechránené okno, kadiaľ by sa dnu bez problémov dostalo aj dieťa? Vaši hrdinovia však bohužiaľ nie. Vravíte si, to je detail. Áno, lenže ak sa hra má priblížiť realite, mala by aj takéto veci brať do úvahy.

Desperados 2 nemá multiplayer, ale pri takomto type hry to nie je závada, hoci by som si vedel predstaviť kooperatívu viacerých hráčov, ktorí si rozdelia postavy. Hra je „ťažká“ aj pre váš počítač. Ani pri veľmi dobrej zostave sa občas nevyhnete problémom, napríklad pri spomínanom prepínaní pohľadov. Inak 3D grafické spracovanie je vydarené, aj keď tvorcom sa dá vyčítať málo rôznych modelov postáv a obmedzený počet „hlášok“ obyvateľov. Každý druhý bandita a indián vyzerajú „ako by ich jedna mater mala“. Lokality sú pekné a lahodia oku podobne, ako skvelá hudba, ktorá jedinečne dotvára atmosféru divokého západu. Všeobecne, dizajn hry a ozvučenie vnímam pozitívne a ako vydarený celok.

Desperados 2: Cooper´s Revenge veľmi dobre približuje prostredie divokého západu. Oproti prvému dielu pribudol nový, akčný pohľad, hoci s nie veľmi praktickým ovládaním, možnosť rotácie krajiny a niekoľko menších doplnkov. AI mohla byť aj lepšia a obtiažnosť menšia, alebo najlepšie voliteľná. Hardvérové nároky tiež veľmi nepotešia. Ak máte radi taktické stratégie v štýle Commandos a dobré nervy, asi hru vďačne prijmete a tak si pripíšte k hodnoteniu ešte 10 bodov. Ak sa rýchlo rozčúlite a máte tendenciu v zúrivosti mlátiť do PC, radšej na túto hru kašlite. Až taká skvelá zas nie je.