Radi sledujete zamotané príbehy, v ktorých je pravda zvyčajne tam, kde ju najmenej očakávate? A čo takto akcia s príchuťou sci-fi? Aj tej si občas privoniate? A do tretice, máte doma aspoň nejakú konzolu (PC, PS, Nintendo atď.), ktorej pojem hra nie je až tak cudzí? Ak ste si na všetky tieto otázky odpovedali kladne, potom je len minimálna šanca, že ste sa s pojmom Metal Gear ešte ani raz nestretli. Veď predsa, príbehy Solid Snakea a jeho kolegov sa s nami vlečú už pekných pár rokov a vďaka pokrokom na poli technológií je ich prezentácia čoraz sofistikovanejšia, až sa človeku nechce veriť, že tak dokonalú súhru audio-vizuálnej hostiny a parádneho príbehu dokáže pripraviť organizovaná banda aziatov.

Výsledky ale hovoria za seba a preto sa niet čo čudovať, že aj napriek riziku opotrebovanosti, teší sa táto sága stále obrovskej popularite, vďaka čomu nebude o pokračovania v najbližších rokoch ani omylom núdza. Ale ešte pred tým, než k nám dorazí zúbožený Snake v next-gen pokračovaní Guns of the Patriots, dostáva skupinka šťastných majiteľov PSP šancu pozrieť sa na život tejto persóny opäť z pohľadu hracích kariet, pretože pokračovanie úspešného Metal Gear AC!Du k nám práve dorazilo. Ako to je s kartovými pravidlami, či došlo k zmene hrdinov na hlavných postoch a čo môžete očakávať od spletitého príbehu? Na to všetko nájdete odpovede v nasledujúcich riadkoch. Len drobná rada – v tejto hre vám royal flash víťazstvo nezaručí.

Ako už iste viete, séria MG sa odjakživa vyznačovala spletitým a občas aj ťažko pochopiteľným dejom, ktorého vstrebanie dalo zabrať aj tým najchytrejším z nás. Z tohto hľadiska sa zrejme najkomplikovanejším javí Metal Gear Solid 2. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že aj keď som ho prešiel už 3 krát, stále mi niektoré časti skladačky menom Sons of Liberty akosi unikajú, rovnako ako aj podstata samotného hrdinu Raidena, nemotorne tápajúceho vo vlnách udalostí. Naproti tomu mi ale pokračovanie z podtitulom Snake Eater pripravilo vcelku stráviteľnú a zrozumiteľnú story, ktorá vďaka nie príliš futuristickým kecom dokázala vytvoriť zrozumiteľnú šnúru faktov, ktoré v závere do seba zapadli ako puzzle a umožnili tak mojej duši zažiť niekoľko priam blažených okamihov.

Dva rozdielne príbehy, dve úrovne stráviteľnosti, dva pohľady na životnú púť Snakea. Verte neverte, na prvý Metal Gear AC!D som sa tešil už len z toho dôvodu, že mi poskytne ďalšie cenné informácie o Metal Gear univerze, pomocou ktorých by som dokázal aj rozlusknúť spomínaných Sons of Liberty, môj brain killer No.1. Nechcem tu ale teraz zbytočne rozpisovať dejové okolnosti AC!Du (konieckoncov, o tom hovorí recenzia), ale radšej sa rovno zameriam na pokračovanie, ukrývajúce vo svojich útrobách nejedno desivé tajomstvo. S toľkou hŕbou spomienok a zážitkov by ale bolo rozprávanie príbehu nového AC!Du značne sťažené a tak sme hneď v úvode oboznámení, že náš hrdina po poslednej akcii vo fiktívnom americkom štáte Serene Republic trpí amnéziou (pre neznalých medicíny – ide o stratu pamäti) a so svojimi novými kamošmi (o ktorých samozrejme nevie, ako k nim prišiel) smeruje na domovskú pôdu spolu s ukradnutými peniazmi, ktoré kedysi spadali pod právomoci tamojšieho drogového kráľa Escobara.

Čo čert ale nechce, na letisku je Snake a jeho tím zajatý skupinou FBI a jediným východiskom, ako sa vyhnúť prípadným trestom, je ísť do ďalšej misie, o mnoho nebezpečnejšej, než sa sprvu môže zdať. Totižto, infiltráciou zariadenia SaintLogic, nelegálneho centra obchodu zo zbraňami, sa náš hrdina dostane na stopu niečoho väčšieho, než je len pár obchodníkov so zbraňami a ak tipujete, že sa na scéne objavia starí známi spolu s Metal Gearom, máte absolútnu pravdu. Viac už vám ale prezrádzať nebudem a iba dodám, že príbeh má niekoľko zaujímavých zvratov, takže rozhodne sa pri ňom nudiť nebudete.

Kto čakal nejaké markantnejšie zmeny v hernom štýle, si musí pre tento krát pripísať mínus, nakoľko sa autori vydali cestou drobných vylepšení, určených predovšetkým na zvýšenie plynulosti hrania, ktorá bola u predchádzajúceho dielu značne kolísavá (niektoré ťahy a akcie sa zbytočne naťahovali, čím dochádzalo u hráčov k rizikovému zívaniu). Samotný ťahový systém, založený na používaní kariet všemožného druhu, ostal bez zmeny, ale keďže sa nejedná o štandardnú schému, v krátkosti vám ho objasním. Takže. Pred každou misiou si z dostupných kariet (ktoré ste nazbierali počas predchádzajúcich ťažení) vyberiete 30-ku najlepších a hurá do akcie. Herný proces je charakterizovaný spomínanými ťahmi, kde v prípade, že ste na rade, máte možnosť použiť vami vybranú dvojicu z pätice zobrazených kariet, ktoré sa postupne (z vami zostaveného balíčka), náhodným spôsobom, doplňujú.

Ak vám ani jedna z nich nevyhovuje, môžete zvoliť možnosť výmeny, ktorá vás ale okradne o potrebný ťah, takže v tom prípade ostanete bez akejkoľvek progresívnej akcie. Aby ste to mali ešte sťažené, každá karta vám navyše pridáva na hodnote (cost), determinujúcej poradie ťahov jednotlivých osôb a objektov (tzn. čím vyšší cost, tým sa dostanete k slovu neskôr). Taktiež platí, že čím vzácnejšia karta, tým väčšia hodnota, takže ak si ich vyberiete do vášho výberu mnoho, môže vás táto nerozvážnosť pokojne stáť život bez ohľadu nato, aké mocné tie karty boli (jednoducho sa kvôli vysokému cost nedostanete k slovu, pretože ťahy budú vykonávať výlučne protivníci). A aby som ešte nezabudol, hracia plocha je rozdelená na štvorcovú sieť, takže pohyb sa vykonáva výlučne po štvorčekoch. Toľko teda v stručnosti základné pravidla série Metal Gear Acid, ktoré sa síce na papieri môžu zdať ako prekombinované, ale v skutočnosti si ani lepší mix akcie a ťahovej stratégie neviem predstaviť.

Apropo, misie. Metal Gear Acid 2 pozostáva zo širokej škály viac či menej rozmanitých úloh, pri ich plnení sa nebudete ani len na sekundu nudiť. Čakajú vás miestnosti, určené na deratizáciu od nepriateľov, rôzne stealth pasáže, či parádne súboje s bossmi, ktoré sú opäť famózne a pripravia vám nejednu pekelnú chvíľku. Okrem klasickej kampane si ale autori pre vás pripravili doslova hŕbu doplnkových módov a tak nebude od veci, ak si ich tu spomenieme. Po skončení každej pasáže sa vám dostane možnosť si danú úroveň prejsť v trojici herných možností a to: Time, Battle a Stealth. Pri zvolení Time sa stane vašou úlohou splniť danú misiu s pevne definovanou hodnotou cost, zatiaľ čo variant Battle vás postaví proti húfom nepriateľov. No a opakom módu Battle je možnosť Stealth, ktorá už podľa názvu napovedá, že vašou úlohou bude danú lokáciu splniť bez toho, aby ste boli dolapení nepriateľmi.

Navyše, okrem spomínaných módov v novom Acide zažíva premiéru aj tzv. Arkáda, v ktorej si to zoči-voči rozdáte s legendárnymi súpermi Metal Gear univerza, akými sú Solid Snake, či Revolver Ocelot, pričom každý takýto súboj vás presvedčí o tom, že hrateľnosť neznamená len tupé stláčanie čudlíka FIRE a kombinácie WASD. Hre nechýba ani štandardná porcia multiplayeru, ale keďže v mojom okolí sa nenašiel nik, kto by tento herný skvost vlastnil, budete si pre tentokrát musieť vystačiť s touto vetičkou. A aby som tento odstavec nejako uzavrel, už iba štatisticky doplním, že hra sa dodáva so špeciálnymi papierovými okuliarmi s názvom Solid Eye, ktoré umožňujú hráčom sledovať dianie na malom LCDčku ako keby v 3D, ale vďaka otrasnému a očiam škodlivému výsledku sa táto hračka odporúča rovno vyhodiť do konvy. Nič viac, ale ani nič menej.