Tak a je to tu! Stalo sa niečo výnimočné. Niečo také, na čo sa oplatí čakať naozaj dlho, na čo len tak ľahko nezabudnete. Samozrejme sa nejedná o banalitu typu: "Zem sa zastavila, slnko vyšlo na západe, mimozemšťania opustili Biely dom a PC-čkári húfne prestúpili na konzoly.", na to zabudnite. Na naše územie za zvuku vírivých bubnov totiž nedávno vpochodoval nástupca megahitu z roku 2004, pokračovanie najlepšej FPS-ky na PS2, legenda zvaná Killzone. Ale ako iste viete, nič nie je také jednoduché ako by sme chceli. Nie je to hra určená na PS3 (napokon ani tú nenájdeme bohužiaľ tento rok pod stromčekmi) a už vôbec sa nejedná o FPS. Ale napriek tomu je čo oslavovať. Vyhrabte zo zeme ilegálne držané zbrane po dedovi partizánovi, naleštite vojenské čižmy a poďte si poriadne zabojovať! Na pulty predajní sa vrútila plná verzia PSP hry nazvaná Killzone Liberation, nadupaná explóziami, krvou a brutálnou masakrou, aký displej handheldov ešte doposiaľ nezažil.

S trasúcou sa rukou teda vkladám hru do PSP a čítam slová, na ktoré som tak dlho čakal:

Developed by Guerrilla...

Na Sectore sme toho o Killzone Liberation popísali už naozaj dosť. Mohli ste si prečítať nielen prvé dojmy, ale aj reportáž o mojej ceste do hlavného štábu spoločnosti Guerrilla a viacero noviniek. Pravdu povediac, mnohí iste o hre viete už takmer všetko, tak sa nebudem sústrediť v dnešnej recenzii na vymenúvanie holých faktov, ale pokúsim sa o celkový pohľad na hranie očami ozajstného Killzone závisláka s takmer všetkými jej kladmi a zápormi. Zatemnite okná, prerušte komunikáciu s okolitým svetom a svoje rodiny evakuujte do zberných táborov pre civilistov. Poslednú bitku o planétu Vekta sme síce prehrali, ale vojna iba začína. Bojovníci Helghanu znovu povstali!

A battle was won
but the war is not over
A new evil has emerged
more brutal than ever
Prepare to fight
Not for survival
but for LIBERATION!

Tieto slová sa po vzhliadnutí prvého traileru mnohým čitateľom Sectoru iste vypálili natrvalo do mozgu. Drvivej väčšine priaznivcov Killzone nevadilo ani to, že z pôvodného konceptu nezostal stáť kameň na kameni. A že sa toho zmenilo viac ako dosť. Nielen žáner, herné princípy, ale dokonca aj platforma. Nič to však nemení na fakte, že v mnohých domácnostiach sa bude tento rok otvárať šampanské trochu skôr ako počas koncoročných sviatkov. Lebo ten najväčší nastáva pre pravoverných Helghastov práve teraz.

Liberation znamená "Oslobodenie". Presne to je aj konečným cieľom ľudstva prežívajúcom na vojnou zničenej Vekte. Nestačí nepriateľa len zatlačiť ako sa tomu stalo na konci Killzone. Treba ho roztrhať na kusy a zadupať do zeme! Z popola sa však zrodil nový a ešte krutejší vodca, generál Metrac, ktorého vojská znovu získali kontrolu nad južnou časťou planéty Vekta. Medzitým sa mu podarilo zajať aj viacerých kľučových členov odboja a tak je na (takmer) samovražednú misiu znovu vyslaný kapitán Templar (teda vy), aby prekazil diabolské plány generála a pomohol tak jednotkám ISA definitívne poraziť temnú armádu. Toľko k deju, ktorý budete postupne odhaľovať pomocou pekných in-game animácií. Ani tento krát ste však neboli ochudobnení o geniálne intro, ktoré si svojou atmosférou a razanciou znovu vydupalo zaslúžený rešpekt.

Vtedy stačilo zopár vhodne zvolených slov fanatického vodcu a boli ste ochotní okamžite sa dať naverbovať k „tým zlým“. Ako sa hovorí, že dvakrát nevstúpite do tej istej rieky, tak ani ľudia z Guerrilla nevsadili tento krát na impozantný prejav, ale naopak, na scénu prichádza hrozivo tichá postava Metraca, ktorý sa zjavne vyžíva v pompéznosti rímskych imperátorov. Z jeho pohľadu je vidieť len absolútnu skazu a definitívnu záhubu ľudskej spoločnosti. Nepriatelia zostali rovnako impresívni a ich dizajn ich v mojom osobnom rebríčku neohrozene zabetónoval na prvom mieste. Lebo správna hra nemôže mať len príbeh, štýl a úžasnú grafiku. Hlavne musí mať nepriateľov, proti ktorým chcete bojovať a pred ktorými máte naozajstný rešpekt. A vidieť Helghast bodyguarda v plnej paráde s drsným psom rútiacim sa na vás naženie poriadny strach aj tým najotrlejším.

Kvôli faktu, že sme o tejto hre toho už popísali naozaj veľa a všetci iste poznáte prvé, druhé a možno aj dvadsiate dojmy redaktorov, pozrime sa aspoň na najzákladnejšie kategórie, ktoré môžeme ohodnotiť.

Vizuálna stránka hry si zaslúži absolutórium a to som doteraz netvrdil ani o jednej PSP hre. Samozrejme, ja som nadšenec a mnohým sa nebude páčiť vojnou zničené prostredie, preto nebudem trvať na tomto hodnotení :-). Ale úžasné je, ako ho dokázali na tak malom displeji stvárniť s použitím obmedzených prostriedkov, akými disponuje každý handheld. Z levelov je cítiť, že vojna zničila, čo sa dalo, všade je neporiadok, ruiny a špina. Počas vašich misií sa neustále budete stretávať s interaktívnymi prvkami, prekážkami, zariadeniami a ďalšími rekvizitami, pričom vás neustále bude sprevádzať pocit úžasu nad zmyslom pre detail a niekedy aj fyzikálny model, ktorými sa tieto predmety riadia.

Rovnako aj explózie, dym, oheň, tlakové vlny a ďalšie srandičky prinášajú úžasnú drobnokresbu, ktorá verne dotvára obraz celkovej skazy a vierohodnosti príbehu. Napriek tomu, že všetko je maličké, ba až prťavé, stále cítiť mohutného ducha Killzone. Budete spoznávať spoločné architektonické črty prostredí známych z prvej hry a tak je dojem napriek prechodu na iný štýl zobrazenia takmer familiárny. Či už sa bude jednať o minimalistické animované menu, in-game animácie alebo samotnú hru, vždy sa nájde maličkosť, pri ktorej sa zastavíte a poviete si, že PSP je fakt úžasný stroj a chlapíci z Guerrilla sú frajeri. Liberation prináša aj nových protivníkov a hrozivých bossov, o ktorých nemôžem a ani nechcem hovoriť, ale aspoň prezradím, že jeden z nich iste poteší fanúšikov série Metal Gear Solid :-). Ich zdolanie vám niektorých prípadoch zaberie doslova hodiny, ale bohužiaľ, bossov nie je veľa.

Zvuková stránka hry je plná vojnovej vravy, impozantnej filmovej hudby, ale miestami aj trochu repetitívnych zvukov nepriateľských výkrikov. Až má človek pocit, že sú to roboti a nie ľudia, ale možno sa nakoniec dozvieme, že je tomu tak a tým pádom je táto výtka irelevantná. Výstrely, explózie, rachot ťažkej bojovej techniky a ambientné zvuky sú výborné a skvele dotvárajú celkovú atmosféru. O čo je hra oproti originálu okresaná po vizuálnej stránke, o to je dotvorená práve takýmito detailami, ako je napríklad hudba a zvuk.

Ovládanie je asi najväčším kameňom úrazu celej hry. Nie, že by bolo zlé, ale pôvodný Killzone bol dizajnovaný na dva analógové ovládače a okrem zmeny pohľadu na hru sa v koncepcii nezmenilo nič, samozrejme okrem ovládania. Boje sa odohrávajú v reálnom čase a vy musíte reagovať takmer okamžite. Takže jediné, čo sa zmenilo, je absencia jedného analogu na PSP a to môže byť trochu problém. Citlivosť mierenia je totiž neuveriteľná a akékoľvek rýchlejšie myknutie s ovládačom znamená stratu kontroly nad streľbou. Našťastie je možne kľaknúť si a zmenšiť tak rozptyl alebo niektoré fixné objekty pomocou shiftu loknúť, takže prvotný problém zlého ovládania sa mení na získanie potrebných zručností a potom to ide. Ale je mi jasné, že mnohým ľuďom chýba trpezlivosť, čo je samozrejme pochopiteľné. Killzone však nepatrí medzi jednoduché hry a ani prvý diel nebol na hard prechádzkou po ružovej arkádovej záhrade, ale poriadnou vojnou a výzvou s veľkým V. Tlačidlá ponúkajú zároveň viacero možností, ale nebojte sa straty orientácie, lebo pred každým predmetom alebo povolenou akciou sa vám zobrazí informačná ikona o tom, čo stlačením vykonáte.

No a keď už sme pri tých výzvach, pozrime sa na niektoré maličkosti, slúžiace na odomykanie mnohých bonusov, ktorými táto hra disponuje. Klasická kampaň pre jedného hráča tu už bola rozoberaná v prvých dojmoch, ale aspoň pripomeniem, že začínate s jednou zbraňou bez upgradov. Pri zamknutých položkách dostupných zbraní však vidíte cenu každého exempláru, takže vám musí byť jasné, že počas krutých bojov nepôjde len o čistú zabíjačku, ale aj nejaké to osvieženie v podobe rabovania, teda zberu peňazí. Zároveň si môžete vybrať aj nadštandardnú výbavu, ktorá je tiež zamknutá a pri nej zase vidíte počty bodov, ktoré musíte získať na ich odomknutie. Tie sa však týkajú druhej singleplayrovej voľby nazvanej Challenge Games a ktorá slúži na dokonalé preklepanie vašich schopností, ako napríklad cvičenia sa v streľbe na terč, obrana základní, manipuláciu s C4, naháňanie pavúčich mín a podobne. Za vaše schopnosti dostávate aj medailové ohodnotenie, takže po odohraní kampane máte zabezpečenú ďalšiu motiváciu na návrat k hre.

Pri samotnej kampani však nepôjde len o nonstop killing action, ale hra prináša aj logické vylepšenie vyplývajúce z izometrického pohľadu prebraného z PC hier a tým je strategický režim ovládania vášho spolubojovníka. Po stlačení príslušného tlačidla sa na obrazovke zobrazia ikony ukazujúce na lokality a akcie, ktoré máte dostupné na danom bojisku. Stačí len ukázať na požadovanú položku (napríklad „skry sa za bedňu a strieľaj“ alebo „nasleduj ma“) a váš spolubojovník akciu vykoná. Hra je ťažká aj v tomto prípade, lebo počas „zapauzovania“ nepriatelia útočia v spomalenom bullet time režime, čo vám nedáva moc priestoru na rôzne špekulácie nad taktikou. Rovnako pikantné je aj zistenie, že keď hru natvrdo vypnete tlačidlom „power“ a o dva dni sa k nej vrátite, tak v celkovom zúčtovaní priebehu aktuálnej misie sa vám napočíta vašich 48 oddychových hodín. Tých tajomstiev je samozrejme viac, ale hra od začiatku ponúka príjemnú možnosť zobrazenia nápovedy a rovnako aj pred každou misiou máte zobrazené užitočné tipy, pričom vás o aktuálnej situácii a vašich úlohách informuje aj príjemný hlas operátorky, takže nebudete stratení, ale o pár minút sa budete cítiť v hre ako doma.

Ťažko je slovami preniesť úžasný zážitok z ultimátnej vojnovej atmosféry a po hraní mi dúfam dajú za pravdu aj iní, že ani videá nezobrazujú reálne celkové šialenstvo akým vás zahalí Killzone Liberation. Atmosféru môžete doslova krájať a to sme ešte nespomenuli multiplayer a stále nedocenenú možnosť nazvanú Game Sharing, ktorá umožňuje hrať hru dvom ľuďom, pričom stačí, aby UMD mal len jeden z nich. Multiplayer ponúka možnosť vybláznenia až šiestim hráčom cez Ad-Hoc, čo ukazuje na dosť tučnú súkromnú vojnu. Mal som túto možnosť vyskúšať na Killzone Evente a pozitívom je, že môžete byť aj Helghast, ale to tu už bolo aj v predchádzajúcej hre.

Super jatky nastanú aj pri zvolení možnosti Campain for Two, čo je vlastne kooperatívna megamasakrálna jazda vojenským lunaparkom Killzone a dáva nám ochutnať, aký asi budeme mať pocit pri hre Army of Two. Hra ponúka aj možnosť prvý krát nasadnúť do bojových vozidiel, ale ich využitie je striktne okresané len na určité misie, takže nemôžete môcť od začiatku do konca presedieť za protilietadlovým guľometom, alebo prefrčať všetkými levelmi na tanku či jetpacku, čo je možno škoda. Ale samozrejme možnosti konzoly sú okresané a tak aj levely sú lineárne a aj keď pôsobia rozľahlo, tak sú to vlastne vopred nalinajkované cesty, ktorými sa musíte uberať. Ale aj tak Liberation ponúka viac, ako som vôbec kedy sníval.

Cieľom tejto recenzie nie je vymenovať vám všetky tajomstvá, alebo vyzradiť najlepšiu taktiku na bossov, ktorých tiež nemienim rozoberať zámerne, nech vám neprekazím prekvapenie. Pokiaľ ich uvidíte, tak sami uznáte, že na niektoré veci je dobré si počkať a byť prekvapený ako na Vianoce. Mala by vás skôr inšpirovať k tomu, aby ste po mnohých nezaslúžených, ale niektorých aj bohužiaľ zaslúžených kritikách spoločnosti SONY nespravili fatálnu chybu a kvôli žabomyším sporom obišli tento herný poklad, ozajstný killer titul, ktorý naozaj nebude vydaný na žiadnej inej platforme ako na PSP.

Podľa posledných informácií sa k 4 drsným kapitolám (každá obsahuje 4 misie) budúce leto pridá ešte jedna, ktorá by mala ponúknuť alternatívu k epizodickému obsahu pri PC hrách, a o ktorej dúfame, že bude predohrou ku „veľkému“ PS3 Killzone, ktorý by mohol byť na trhu takto o rok. O Killzone Liberation by som mohol ešte písať hodiny a stále by bolo o čom, ale myslím, že je čas skončiť a dať vám priestor v diskusii.

Ak nemáte ešte vybraný Vianočný darček, tak teraz je tá pravá chvíľa okašlať konkurenciu s ich touch screenmi, senzormi alebo Live (to nebolo myslené úplne vážne :-)). PSP ponúka ultimátnu hru a vy, ktorí to s hrami myslíte vážne, by ste pri záchrane ľudstva nemali chýbať.