Pár misií a na scéne sa objavuje prvý podraz, znamenajúci pre Vica nielen vyhadzov z armády, ale čo je horšie, aj rozplynutie sa sna o rýchlo nadobudnutých peniazoch, na ktoré rodina tak úpenlivo čaká. Aspoň že je Vice City mestom neobmedzených možností a kriminality, vďaka ktorým je získanie potrebného finančného obnosu iba otázkou kontaktov a sem-tam drobnej brigádnickej práce. Prvé nesmelé kroky vo sfére mimo zákona sú pre hlavnú postavu ešte akýmsi morálnym bojom, ale akonáhle sa na scéne objaví brat Lance, jeden z hrdinov pôvodného Vice City, všetky zábrany náhle padajú a cesta za vysnívaným bohatstvom môže veselo začať.

Teda, kópia nie je to správne slovo. Hra sa síce odohráva v tom istom prostredí, ale na rozdiel od Vercettiho príbehovej línie začínate svoju púť tentokrát na druhom ostrove, na ktorom nechýba okrem letiska aj viacero chudobných štvrtí či biznis zóna, vyznačujúca sa niekoľkými vskutku majestátnymi mrakodrapmi (aj keď na obra z Los Santos nemá ani jeden). Veľmi ma potešil krok autorov smerom k pôvodnému modelu misií, ktorým nechýbala potrebná hĺbka a dĺžka, pretože krátke jednohubky z LCS akosi neposkytovali potrebné zadosťučinenie. S príchodom VCS sa tak všetko vracia k zabehnutým koľajám a vy sa tak môžete opäť tešiť na množstvo komplikovaných (a patrične rozmanitých) úloh, počas ktorých dostanú všetky vaše schopnosti parádne zabrať.

Nechýba ani kopec bláznivých prácičiek, ako napríklad naháňačka s chlapíkom, rozhadzujúcim peniaze po ulici, či Dawn of the Death scéna v nákupnom centre, kde budete mať za úlohu katanou posekať blížiace sa stádo zombíkov-komparzistov, takže aj z tohto hľadiska sa jedná o GTA priam vyšité. Okrem toho mi radosť spravila aj škála zamestnávateľov, ktorí predstavujú vskutku neopakovateľnú zmes groteskných postavičiek a často krát som kvôli návalom smiechu ani nepochopil, čo sa vlastne odo mňa v nasledujúcich okamihoch očakáva. Späť je známy opilec Phil Cassidy, ale popri ňom sa vašim chlebodarcom stane aj grobián Marty J. Williams (po ktorom neskôr preberiete kšeft... ale o tom až o chvíľku), afektovaný a Dannym Trejom výborne nadabovaný Umberto Robina (jeho zaťaženosť na „balls“ pre zmenu sakramensky zaťažila moju bránicu), či Ricardo Diaz, jeden z hlavných bad guys pôvodného Vice City.

Príbehové misie sú ale len časťou toho, čo vám VCS ponúka. Okrem evergreenov v podobe taxikárčenia, paramedic misií, či požiarníckej práce sa k slovu dostane aj zabezpečenie vlastného biznisu, tu predstavovaného vo forme skupovania objektov. Drogy, prostitúcia, výpalníctvo, to všetko a ešte viac sa môže stať portfóliom vašej firmy a čím väčší barák pre tú ktorú prácu postavíte, tým vám z toho budú plynúť aj väčšie zisky. Samozrejme, že podobný zámer majú aj ostatné gangy a ak budete pomýšľať na rozšírenie svojho impéria, útoku na to nepriateľské sa skôr či neskôr určite nevyhnete. Zničením poblíž zaparkovaného vozidla a následným pozabíjaním jeho rozzúrených vlastníkov docielite toho, že dané nepriateľské sídlo sa dostane do zoznamu objektov na predaj, čo samozrejme využijete a po krátkej prestavbe už daná budova vyrába pre vás. Ale pozor! Rovnako zmýšľajú aj vaši protivníci a tak sa z času na čas pokúsia obsadiť vaše teritórium, čo by ste rozhodne nemali nechať tak. V súvislosti s prevádzkou zariadení musím ešte spomenúť série misií, prostredníctvom ktorých zvýšite výnos tej ktorej budovy, ale ako vám budú jednotlivé stavebné objekty postupne pribúdať do vlastníctva, stratia tieto misie na váhe a už sa k ním pravdepodobne ani nevrátite.

Kto by nechcel plávať v peniazoch? Sen každého človeka je aj snom nášho hrdinu, ktorý si ale bude musieť v úvode vystačiť iba s morom, keďže peniaze nerastú na stromoch a ich získanie si v neskorších fázach hry vyžiada aj niekoľko stoviek virtuálnych životov. Áno, čítate správne, Vic dokáže plávať, o čom sa presvedčite hneď v prvej misii a aj keď sa táto schopnosť dostane ku slovu len ojedinele, rozhodne príde vhod, nakoľko mi priama smrť pri dotyku s vodnou hladinou pripadala ako zúfalo nerealistická. Z ďalších noviniek stojí za zmienku toľko očakávané riadenie vrtuľníkov, či moje obľúbené vodné skútre, na ktorých sa dá šantiť do aleluja.

Čo pre zmenu ostalo po starom, je schéma ovládania, ako aj save systém, tu mierne vylepšený možnosťou uložiť si hru v hociktorom z vašich firemných stánkov, takže starosti s trepaním sa na druhý koniec mesta kvôli sejvu našťastie odpadajú. Čo sa týka spomínaného ovládania, osobne som s ním nemal žiadne väčšie ťažkosti a aj keď automatické zameriavanie nie vždy zvolí ten najvhodnejší cieľ, celkovo nemám voči ovládaniu žiadne väčšie pripomienky. No a nakoniec nesmiem zabudnúť ani na bohatý multiplayer, ktorý som síce ešte nemal možnosť poriadne otestovať, ale aj tak musím uznať, že tu prítomných 10 módov dokáže v prípade, že pozháňate dostatok ľudí, zabaviť na poriadne dlhú dobu a GTA: VCS sa tak stáva horúcim adeptom na multiplayer PSP hru roka.

Už som spomínal, že grafické spracovanie si v ničom nezadá s tým vo Vice City a tu len dodám, že nebyť klasických nedostatkov tejto série, akými sú napríklad postupné loadovanie textúr či záhadné miznutie a objavovanie sa objektov, jednalo by sa o GTA v tých najlepších rokoch. Aj tak ale skláňam poklonu autorom zato, čo dokázali z mašinky PSP vyťažiť a už teraz sa teším, s čím sa predvedú v dúfam že pripravovanom San Andreas Stories. Za vizuálnou stránkou klasicky nezaostáva ani tá audio, kde okrem špičkového dabingu vyniknú predovšetkým vhodne zvolené songy z 80-tych rokov, ako aj vtipné komentáre moderátorov jednotlivých rádio staníc, predstavujúcich neoddeliteľnú súčasť série. Čo ste čakali? Že hra vyzerá otrasne, že zvuk trhá uši, že je to všetko nehrateľné? Nenechajte sa vysmiať. Autori tejto série sú profesionáli, čo nám dokázali už nespočet krát.