Už je tomu mnoho rokov, čo svet spoznal príbeh jedného statočného bojovníka. Bojovníka, ktorý sa bez váhania vydal na púť nebezpečnou zemou Elona, v poradí už tretím kontinentom tohoto sveta. Oddaný viere v záchranu ľudskéj podstaty, chrániť svojich bratov a sestry, bol ochotný riskovať a obetovať všetko. Všetko to, čo mu bolo drahé a o čo mohol tak ľahko prísť. Svoj vlastný život. Odpoveď na otázku, či jeho cesta skončila porážkou alebo úspechom, sa ukrýva až na samom konci. Presvedčte sa sami, ako to celé dopadne...
Pred stovkami rokov, v ďalekej zemi zvanej Elona, kde človek mohol naraziť na živú dušu jedine v bezpečí niektorého z miest, sa odohral starý príbeh bojovníka, o ktorom sa vedelo len veľmi málo. Napriek tomu, že tu odohráva najdôležitejšiu úlohu, nevie sa s istotou, akého bol pohlavia. Niekto hovorí, že to bol muž, vysoký, nízky, no mohla to byť i žena. Taktiež legenda nehovorí o presnom povolaní a štýle boja hrdinu. Tu tiež zapracovala fantázia rozprávačov a väčšina sa nechala počuť o všetkých dovtedy bežných. Každý si z tých ôsmich vybral po vôli. No teraz sa objavili i dve nové povolania. Také, o ktorých sa predtým nehovorilo. S nimi prišli i nové skilly, 350 ďalších rozmanitých spôsobov, ako si poradiť s oponentami. Staré povolania samozrejme neobišli naprázdno a mohli sa niečomu novému priučiť.
Naposledy sa chýril príbeh o žene. Kytana White bolo meno jej. Elementalistka, čarodejka vládnuca schopnosťami 4 elementov života – ohňom, vodou, ovládala i vzduch a zem. Po dosiahnutí 5. úrovne si zvolila hraničiarske umenie ako svoje druhé zameranie, čím si zabezpečila náklonnosť zvierat. Tie jej po ochočení pomáhali na ceste za jej poslaním. Cesta sa spočiatku nezdala byť dlhá. Upretá k svojím ideálom Kytana prijala ponuku rádu Sunspear, svätých ochráncov krajiny a spravodlivosti. Pri tej príležitosti obrdžala i svoju prvú úlohu. Kytana si s ňou poradila bez sebemenšieho zaváhania a tak postupne prichádzali ďalšie a ďalšie. Všetko by prebiehalo hladko, keby s počtom nenarastala i obtiažnosť a rozsiahlosť úloh.
Na to, aby vôbec dokázala táto hrdinka zdolať všetkých 20 misií, musela nadobúdať skúsenosti v boji a zdokonalovať svoje smrtonosné schopnosti. Bočné úlohy od obyvateľov Elony na to poslúžili viac ako výborne. Mladá čarodejka s entuziazmom plnila úlohu za úlohou a stávala sa čoraz silnejšou. Začala si všímať i sebe podobných, s podobnými úmyslami a zapálením za záchranou ich zeme. Opakovanými rozhovormi počas voľných chvíľ sa postupne zblížovali a časom chodili svoje úlohy plniť spoločne. To bol jediný spôsob, ako naraziť na iných hrdinov s ich vlastnými príbehmi mimo bezpečia mesta. Ak Kytana nevyrazila spoločne s niekým do náručia nepriateľov, pomocnú ruku od náhodného okoloidúceho čakať nemohla. Žiadni okoloidúci totiž mimo mesta neboli.
V jednú chladnú noc Kytana trávila čas v objatí mesta. Tma spadla z oblohy, okolie sa rozžiarilo fakľami a po zemi behali strašidelné tiene. Zrazu sa jej jeden z tieňov prihovoril. Hrdinka podvedome vedela, že v meste jej nič nehrozí, no inštinktívne napriahla ruku s čarovnými slovami na jazyku. Kúzla z úst okamžite zastavila, keď zočila, kto pri nej stojí. Anjel. Urastený muž v žiarivej bielej zbroji pripomínajúci anjelské stvorenie bez krídiel. Galantne sa predstavil a pozval Kytanu na kus reči, nakoľko si bol vedomý toho, ako budú obaja tráviť noc. Osamote. Gabriel všimnúc, ako na ňu zapôsobil, ulahodil jej zvedavosti vedieť o ňom viac. "Som povolaním Paragon, krásna paní", začal, "a moje oštepy predbehnú i vietor. Pohybujem sa hlavne so svojou skupinou, ktorej dodávam sily mojimi pokrikmi a schopnosťou odolávať prekliatiam." Tu sa muž na moment odmlčal a pokračoval s poskakujúcim hlasom: "No ani to nezabránilo tomu, aby som o všetkých prišiel. Celú svoju skupinu. Rozhodol som sa tak venovať i povolaniu Dervish. Síce majstrovsky ovláda boj so svojou kosou, no išlo mi hlavne o to, aby som liečitelskými schopnosťami dokázal zabrániť podobnej tragédii. A s mocou transformovať v Boha to už nedopustím!". O týchto povolaniach Kytana nikdy nepočula, tak sa do mužových slov započúvala ako kedysi do otcových.
Dvojica až do rána prisedela pri ohni, ktorý už nemal moc síl a každú chvíľu skončí jeho čas. Stali sa z nich nerozluční, na život a na smrť si prisahali vernosť. A raz... raz nastal ten deň, kedy spoločne so svojimi blízkimi vstúpili do spolku. Do guildy. Stali sa bratmi a sestrami v zbroji a spojili svoje zbrane do jednej veľkej, jednotnej sily. Jednotlivé časti sa stali vyšším celkom. Ich cieľ bol zrazu oveľa bližšie, než predtým. Kytane zostávalo viac času, nakoľko spoločnými silami s druhmi dosahovali úspechov omnoho rýchlejšie. Začala si konečne všímať okolitú krajinu, vnímať atmosféru divokých lesov, močiarov, nezcivilizovaných pobreží či nehostinných pustín. Pozastavovala sa nad zrúcaninami hradov či sôch i veľkých monumentov, ktoré v minulosti slúžili ako chrámy. Rozčarovaná sa vždy tešila do každého novoobjaveného mesta, no tam sa vždy stretávala s miernym sklamaním. Obývané mestá prekypovali životom, statoční bojovníci z každého kútu sveta im vnášali ten správny nádych orientu, no čosi im predsa len chýbalo...
Impozantnosť. Z dôb vlastnej mladosti sa Kytane vynárali spomienky, ako jej rodičia zvykli čítať zo starých kních. Kníh tak zakázaných, že nik nesmel vedieť, kto ich vlastní. Kníh, v ktorých sa písalo o úplne inom svete. O svete aj iných inteligentných rás, akými sú ľudia, ich vzájomných vojnách a partnerstvách, o ich dobrodružstvách, ktoré by nemali uzrieť svetlo tohto sveta. O
World of Warcrafte. Všetky tie spomienky boli tak hlboké a staré, že si ich vedela živo predstaviť. Ako jej vlastný otec ten svet opisoval. Každý večer si sadol na to isté miesto pri jej posteli a potichu čítal ďalší kúsok knihy. Ona ho uprene sledovala a bažila po každom nasledújucom slove. Ako jej behali po rozume, neubránila sa porovnávaniu svojho sveta s tým v jej mysli. S tým, ktorý bol taký zakázaný.
Vedela, že Svet Warcraftu sa pohybuje niekde medzi bájkou a rozprávkou, preto sa jej svet javil reálnejší, čo vyzerá na prvý pohľad oveľa krajšie a príťažlivejšie. Dokonca o niečo krajšie, ako predošlé 2 kontinenty. Lesy, hory, tečúca voda, príroda, jej obyvatelia. Všetko bolo také krásne navonok, no prázdne zvnútra. I keď vedela rozoznať hranicu medzi oboma svetmi, stále sa kúskom duše prikláňala na tú jednu stranu a rada sa tam v mysli vracala. Krása Elony ju chytila a vtiahla do svojho náručia, no ani zďaleka ju nepohltila tak, ako World of Warcraft. Nevedela sa zbaviť dychberúcej impozantnosti celého knižného sveta. Atmosférické mestá, majestátne monumenty, nekonečné moria a hory siahajúce až do nebies. To by vo svojom svete len ťažko hľadala.
Upretá za vlasnými cieľmi Kytana pokračovala v bádaní a plnení úloh cieľavedome a zodpovedne. Na cestách zvykla natrafiť na arény, miesta, kde krv vznešených bojovníkov dopadala každodenne na nevinnú zem. Bojiská, kde sa pravidelne stretávali v zápale boja meče rôznych členov spolkov, ba dokonca celých guíld. Iba tí najsilnejší mohli prežiť. A tak sa i dialo. Rytieri, mágovia či liečitelia z celej zeme si sem chodili merať svoje sily na znak cti a prejavu moci. Každým vyhraným bojom si získavali ďalší kúsok rešpektu do skladačky monarchie slávy. No kto raz okúsil chuť boja proti mysliacemu protivníkovi, už len ťažko odolával pokušeniu po ďalšej krvi. Tej jeho.
