Kto by to bol povedal, že pôvodne nevinne a veľmi zábavne vyzerajúce hry s igráčekmi, ktoré propagovali možnosti Wii-čka na svetových výstavách, sa stanú každodennou zábavou každého nového majiteľa konzoly. Keď sme boli so Saverom v Lipsku a stáli v rade na prezentáciu Nintenda, debata sa zvrtla aj na to, či bude ku konzole dodávaný vôbec nejaký demo disk. Softvér, ktorý by aj nehráčom vysvetlil, ako využívať potenciál pohybových senzorov a naučil ich využívať naplno.

Dnes je už viac ako jasné, že žiadny manuál k tomu netreba, že s Wii-čkom sa naučí každý narábať počas prvých minút a ďalší čas strávený s konzolou je už len benefitom pre majiteľa (hráča). Nintendo nakoniec jednoduché prezentačné hry s igráčekmi nenechali iba na harddiskoch vo vývojárskych štúdiách, ale nasáčkovali ich na jeden strieborný disk, pomenovali ho Wii Sports a balia ho ku každej krabici Wii. Má vôbec zmysel recenzovať hru, ktorá je distribuovaná zdarma a či chcete alebo nie, odnesiete si ju domov? Má!

Útok športovcov Mii

Nech sa navonok kompilácia športových hier javí akokoľvek triviálne a odpudzujúco nezábavne, patrí jej niekoľko prvenstiev. To prvé je zato, že v dobe shadrami napichaných polygónov má šancu strhnúť na seba pozornosť hra, ktorá v sebe ukrýva čistú esenciu hrateľnosti. Wii Sports je prvou Wii hrou, pri ktorej sa bude spolu s vami hýbať pre televízorom celá rodina bez rozdielu skúseností s hraním; prvou hrou, ku ktorej sa budete radi vracať každý deň; prvou hrou, ktorú spustíte pri akejkoľvek zvedavej návšteve; prvou hrou, ktorá je Mii kompatibilná a je prvou ozajstnou párty hrou.

Wii Sports v sebe kombinuje päť športov: tenis, golf, baseball, bowling a box. Každý sa pritom snaží jednoduchými hernými mechanizmami poskytnúť skutočný športový zážitok a od hráča očakáva iba prirodzené pohyby. Preto pri tenise držíte Wiimote ako raketu, pri baseballe ako pálku, pri golfe ako palicu atď. Box ako jediný vyžaduje pripojenie Nunchuku a po pravde povedané, stane sa veľmi rýchlo najneobľúbenejšou z celej ponuky. Veď, kto by sa chcel zapotiť pri udieraní do vzduchu, natiahnuť si svaly na rukách a ešte aj ohrozovať okolostojacich divákov, že?

Pripraviť svaly!

Pri hraní ktoréhokoľvek športu z ponuky sa zapotíte. Wii Sports dokáže v extrémne krátkom čase zapáliť v človeku skutočného bojového ducha a potom sa oháňa Wiimotom ako o život, pritom to nie je vôbec nutné. I keď by sa mohlo zdať, že rýchlosť švihu rozhoduje, je to hlavne o správnom načasovaní. Tu víťazí rozum nad svalovou hmotou, ale o tom vás ja presviedčať nebudem, aj tak budete najskôr udierať z celej sily, aby ste pochopili, že na výhru to chce trochu viac. Stáva sa to aj skúseným :-).

Zoberme si napríklad taký tenis. Hrá sa iba štvorhra a má to svoj dôvod. Vy priamo neovládate športovcov na dvorci, ale len ich ruky, v ktorej držia raketu. A to pekne oboch naraz! Čiže, keď dávate backhand aj spoluhráč na sieti máva v lufte raketou. Loptičku môžete doslova poslať kamkoľvek na ihrisko, len treba vedieť ako. Dôležité je načasovanie úderu a podľa toho, či loptičku odrážate skoro, tak akurát, alebo tesne predtým, než vás minie, ju vraciate protihráčovi. Jednoducho to vyzerá, ale zo začiatku zabudnite nato, že budete oponenta preháňať z jedného rohu do druhého. Pri tenise si musím zarýpať do AI, ktorá na sieti podáva absolútne mizerný, takmer nulový výkon.

Otvoriť okno, prosím!

Tenis spolu s bowlingom patrí medzi najhrávanejšie športy v mojej domácnosti. Práve pri bowlingu som spravil malý pokus, kedy som otcovi (zaslúženému nehráčovi) vtisol do ruky Wiimote, nech si so mnou zahrá. Na moje počudovanie ma skoro vyplieskal hodenými dvoma Strikeami po sebe! Bowling sa hrá ako v skutočnosti s tým rozdielom, že guľu z rúk vypúšťate na dráhu uvoľnením tlačítka B. Opäť rozhoduje timing a zatočenie zápästia rozhodne o tom, či guľa pôjde na kolky falšom. Nečakajte však, že súpera vystrajkujete a pôjdete spokojne domov.

Treťou najhranejšou hrou z celej kompilácie je golf. Po objavení čara výmeny palíc, zoznámením sa so silou a smerom vetra má šancu vytlačiť aj hore spomínanú dvojicu. Golf si môžete strihnúť na troj alebo deväť jamkovom ihrisku v troch obtiažnostiach. V tomto prípade loptičku odpaľujete švihom, ale naučiť sa správne odpáliť drevom až na green, chce tréning. Silu švihu meria štvorúrovňový teplomer. Tieto úrovne reprezentujú odpal a sú premietnuté aj do minimapy, čiže viete, kam loptička dopadne, ak to tam pošlete o sile 3. Ešte pred samotným odpalom si môžete nacvičiť nanečisto švih a odmerať ho. Golf má svoje skryté tromfy v minihrách, ale o nich až o malú chvíľu.

Baseball a box sú v úplne inej váhovej kategórii. Systém nahadzovania a odpaľovania loptičky do obecenstva veľmi rýchlo omrzí, navyše hrozí, že pri veľkom zápale si natiahnete sval na ramene. To platí aj pre box. Udieranie do vzduchu má svoje čaro jedine vo dvojici, ale treba si dať pozor, aby ste spoluhráčovi neuštedrili naozaj spodný hák. Hra v prípade boxu bez pomoci senzora detekuje pohyb ovládačov, ale veľmi nepresne ich reprodukuje. Zbesilo rýchla výmena ľavá-pravá nemusí byť vôbec zaregistrovaná a váš boxer v tom prípade schytá dve-tri na tvár.

Chce to párty

Každá hra sa dá okamžite hrať, ale vyžaduje tréning, aby ste sa stali skutočným majstrom. A na vybrusovanie techník je tu režim, ktorý skrýva 15 minihier, tri pre každý šport. V tréningu sa naučíte vracať servis do presne vymedzeného priestoru, odpaľovať loptičku na určené miesta na ihrisku, odpaľovať iba homeruny, rozbíjať boxerské vrecia, prekonávať guľou prekážky na bowlingovej dráhe a pritom ešte zhadzovať kolky, či golfovú loptičku posielať cez jazero na terč atď. Dostali sme sa k tromfom Wii Sports. Tieto minihry sa stanú hviezdami každej párty, pretože boj o body naberie veľmi rýchlo grády a nikto sa už nebude chcieť vrátiť k tradičným športom. Keď už sme pri párty, tak treba povedať, že jedine golf a bowling sa dajú hrať vo štvorici s jedným Wiimotom, ostatné potrebujú minimálne dva ovládače.

Na párty dostane priestor aj vytváranie postavičiek Mii, ktoré zastupujú športovcov a divákov. Veľká škoda, že minihry neboli stavané pre multiplayer a neevidujú výkony všetkých zúčastnených. A keď sa už sťažujeme, tak Wii Sports obsahuje odfláknutý manuál a nemá absolútne žiadny tutorial, čo znamená, že na všetky triky budete musieť prísť sami. A že ich nie je málo!

Ideš do fitka?

Pre každodenné hranie Wii Sports je tu mód Wii Fitness, vychádzajúci z hier Brain Training. Každý deň plníte iné úlohy (minihry) a na základe vašich výkonov vám hra oznámi váš Fitness vek. Mne hra ubrala niekoľko rokov, čo ma len potešilo. O výhradne kladných reakciách vašich polovičiek nehovoriac. Na druhej strane treba povedať, že vo fitku sa nezdržíte dlho a nemôžete si vytvárať vlastný program, ani porovnávať grafy s ostatnými hráčmi. Nie je to vyslovene chyba, ale Nintendo tu mohlo okopírovať vyhodnocovanie výsledkov z Brain Training, prípadne vás novou správou v Message Boarde upozorniť, že dnes ste ešte necvičili. Ale to by sme už chceli moc.

Ťažko by ste hľadali na pultoch obchodov hru, ktorá vás dokáže baviť na dennej báze a pritom za ňu nezaplatíte ani korunu. Kompilácia Wii Sports mohla byť lepšia, ukazuje však cestu, akou sa budú ďalšie športové kompilácie vydávať; cestou zábavy, okamžitej hrateľnosti, dlhej trvácnosti a prirodzeného ovládania. Pritom si veľkú hlavu nemusí robiť z kvality funkčnej grafiky, pretože tá je tým posledným, načo budete myslieť, keď sa vám podarí odpáliť 7 homerunov za sebou. Už sa nevieme dočkať, kedy ohlási Nintendo letné alebo zimné olympijské hry!