Až do prvého ozajstného zoznámenia sa s novým Raymanom som dúfal, že opäť pôjde o behačku a záchranu farebného sveta vykostenou postavičkou. Ono, pravdu povediac, po odohraní rannej verzie som bol milo prekvapený a okamžite pasoval Rayman Raving Rabbids za najbláznivejšiu hru. Nebudem svoje slová ospravedlňovať, pretože som sa nemýlil. Predsa je tu však jedna vec, ktorá má drastický vplyv na celkový dojem a zábavu. Rayman Raving Rabbids je párty hrou, hrajte ju preto minimálne ešte s jednou živou osobou, inak zistíte, že vaše počiatočné nadšenie sa scvrkáva až prirýchlo.

Letí, letí, všetko letí...

Tentoraz som nemal po ruke svojich osobných testerov z rodiny, ale zaspomínal som na časy, keď som s producentami hry dojil kravy (doslova) a kolegami novinármi pretekal na prerastených štvornohých klonoch svíň a kráv. Pre jedného hráča predstavuje Rayman Raving Rabbids šprint na krátkej trati. Raketový štart nakopne vrtuľu hrateľnosti, lenže vietor z plachiet vám ukradnú výsledky. Nemáte si ich s kým porovnať a v hre neexistuje žiadne odmeňovanie, čím postráda motivačný faktor, ktorý by vás donútil opakovať do odpadnutia jednu minihru, pretože získanie jedinej zlatej medaily vás delí od nového kostýmu.

Úskalím jedného hráča je aj časté opakovanie minihier ku koncu a absencia herného režimu, ktorý volám rýchľa streľba. V ňom ste vystavení rýchlemu sledu minihier za sebou, pričom nejde o počet dosiahnutých bodov, ale o počet zdolaných nástrah. Pokiaľ si chcete zahrať niektorú minihru budete čeliť ďalšiemu problému a tým je jej samotný názov. Celá hra sa točí okolo zajacov a tak v popisoch nájdete, čo všetko ušiaci nemajú radi alebo nevedia robiťi. Bunnies don't like bats. Má to niečo spoločné s netopiermi, ale samotná náplň predstavuje chytanie prasiat do ohrádky. Možno malý obrázok by pomohol rýchlejšej identifikácii.

Prvá a posledná párty hra

Keď sa miestnosť naplní, ozajstná zábava začína. Podáva sa ovládač od jedného k druhému hráčovi a spoločnými silami zdolávate jeden náročný deň Raymana za druhým. Lenže je potrebné vlastniť aj viacero ovládačov a to nielen Wiimotov, ale aj príslušný počet Nunchukov. Teraz sa pýtam na čo? Veď väčšina z minihier sa dá hrať aj bez neho a to nehovorím o ďalšej dobrej polovici, ktorej stačil jemný redizajn a všetci by boli spokojní. Načo je mi Nunchuck pri bludisku, ktoré pohybom Wiimotu nakláňate do strán, načo je potrebný pri racing hrách, kde stačilo Wiimote otočiť horizontálne, pričom by ste vyberali zákruty pohybom a nie analogom na Nunchucku?

Tieto otázky nechám pre autorov a pre vás všetkých prihodím ešte jedno upozornenie. Rayman Raving Rabbids stojí a padá na ovládaní pohybom. Ak ste si kúpili hru na inú platformu, budete sa musieť uspokojiť s mačkaním tlačítok a manipulovaním s analogmi. Celý fun faktor na iných platformách ako Wii trpí vďaka absencii ovládania pohybom. A Ubisoft si na ňom dal záležať, aby sa väčšina minihier ovládala bez nutnosti stláčať tlačítka a ako prvý prichádza so zakomponovaním bubnovania (rytmické pohyby hore/dole s oboma ovládačmi), ako pri legendárnych letných alebo zimných olympijských hrách. A to znamená iba jediné, pri hraní sa zapotíte. Možno aj spálite nejaké kalórie.

Rayman má zajace rád

Minihry sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií. Nájdete tu imitáciu kompilácie Yeti Sports, ďalej bleskovky, ako nakláňanie bludiska, tancovanie, racing hry a sériu hier postavených na motíve Virtua Cop, ktoré by samotné stačili na vydanie jedného titulu. Z každej oblasti je tu niečo, budete strieľať góly, skákať zo skál, zatvárať dvere na kadibudkách, hádzať kravou, pretekať na divných tvoroch, lietať na chrbtoch prerastených netopierov, vytrhávať červíkov zo zubov, prechádzať bludiskom so svinským detektorom (zvuky vychádzajú cez reproduktor Wiimote), strieľať gumové zvony po zajacoch, zajacoch prezlečených za Sama Fishera, zajacoch kovbojoch, zajacoch indiánoch atď.

Zajace sú ústredným motívom Rayman Raving Rabbids a môžu za to, že nášho hrdinu uniesli, uväznili a chcú sa pozerať, ako v arénach prekonáva sériu nástrah v podobe minihier. Pritom im nevadí, že ich budete biť po hlavách, kopať a inými spôsobmi ich masakrovať. Ubisoft odviedol veľmi dobrú prácu pri dizajnovaní minihier, ako aj všetkých postáv (hlavne zajacov) so svojským humorom. Keď sa nebudete baviť pri náplni niektorých minihier, vynahradí vám do absurdita, či práve komické animácie a šialený (nezameniteľný) rev ušiakov.

Rayman Raving Rabbids ako launch titul rozhodne nie je sklamaním, je vítanou zmenou v hernom katalógu a patrí medzi najlepšie hry od Ubisoftu pre Wii. Z dlhodobého hľadiska však hra neprežije a s vedomím, že na Wii prichádzajú tie skutočné párty perly, má Rayman čo doháňať, aby udržal dych na dlhej trati. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale Rayman zapadne prachom a vy v budúcnosti siahnete po inom favoritovi, u mňa je to stále Wii Sports.