Už len zabiť pár Zanzilových prisluhovačov, pogrindovať trošičku na Bloodsail Bucanneroch a možno skončím s novým levelom ešte pred tým, než odbije 4 hodina ranná. Tak to je klasický príklad drogovej závislosti, ktorá sa na tomto svete rozmohla potom, ako isté vývojárske štúdio vypustilo do éteru jeden titul. Teraz, po dvoch rokoch od premiéry, je World of Warcraft (alebo inak povedané droga s vysokým stupňom závislosti) jedným z najhranejších titulov súčasnosti a vďaka jednoduchosti a premyslenosti herných mechanizmov umožňuje hráčom zažívať to, čo im iné gamesy ani náznakom neponúknu. RPG odporca healuje so svojim shamanom lepšie ako priest, fanúšik stratégií kúzli zo svojim arcane mágom tak, akoby mal za sebou 2 roky raidovania a kedysi zarytý závodník predvádza zo svojim tier 2 setovým bojovníkom na nepriateľoch doslova psie kusy. Holt, je to hra pre každého a tento fakt nevyvráti ani stádo gankujúcej hordy, vylievajúcej si svoju zlosť na nevinných low level hráčoch, úpenlivo sa snažiacich o dokončenie questu.

Vcelku rýchle levelovanie (v porovnaní s ostatnými MMORPG) ale veľmi skoro zapríčinilo to, že WoW sa pre mnohých zmenil iba na každodenné rutinné raidovanie, ktoré ale po odohraných týždňoch začínalo nebezpečne zaváňať nudou. Darmo, zabíjanie tých istých trash mobov, či toho istého bossa, aj napriek výborným dropom, po čase zunuje a tak sa pomaly, ale isto začali 60-ky loggoutovať s nádejou, že ich čas ešte len príde. Toho si boli vedomí aj tvorcovia a tak začali vo svojich kobkách usilovne pracovať na rozšírení, ktoré by prinieslo nielen nové možnosti end-game buildom, ale aj nejaké to osvieženie v celom Azerothe, aby tak z neho mohol ťažiť aj zbytok tamojších obyvateľov. A tak, milé deti, vznikla prvotná kostra datadisku Burning Crusade. Datadisku, na ktorý sme tak neskutočne dlho čakali, ale ktorý je už konečne tu a prináša toľko noviniek, že to na jednu recenziu rozhodne nebude stačiť. Veď, konieckoncov, ani Scholo či Strat ste nedali po týždni hrania, takže aj v tomto prípade si väčšinu noviniek neužijete skôr, než po mesiaci usilovného trénovania (samozrejme myslené z pohľadu človeka, ktorý má aj nejaké tie povinnosti :-). Tak teda, vysadnúť na mountov, ide sa do Blasted Lands!

Vybafnúť na vás všetky tie oslavné ódy po tom, čo sa prechod cez aktivovaný Dark portál stane skutočnosťou, si nechám ale ešte pre istotu v rezerve. Veď TBC ponúka toľko možností, že sa z nich môže človeku zakrútiť aj hlava! A hneď začnem tým, čo sa v prvých hodinách bežania tohto datadisku stalo snom monumentálneho množstva WoW hráčov. Reč je totižto o dvojici nových rás, a to menovite aliančných Draenei a horďáckych Blood Elfs. Tieto rasy samy osebe by za normálnych okolností nemuseli byť až tak veľkým lákadlom, ale skutočnosť, že umožňujú voľbu inak opozičného classu, z nich v súčasnosti robí najatraktívnejšie postavy hry. Veď uznajte sami; grupa paladinov na strane hordy proti rovnakej skupine aliančných shamanov musí zákonite zdvihnúť obočie nejednému z vás. Navyše, ako Krvaví elfovia, tak aj rasa Draenei majú k novým povolaniam špecifické predispozície a tak sa niet čo čudovať, že 90 % hráčov si po začatí levelovacieho martýria s novými postavami automaticky vybralo aj uvedené povolania, robiac tak z úvodných questovacích zón závody o život, kde víťazil ten, kto sa k požadovaným mobom dostal čo najrýchlejšie. Osobne som si na nové rasy radšej niekoľko dní počkal, pretože ich štartovacie zóny boli v prvých dňoch TBC doslova preplnené a dosiahnutie čo i len 4 levelu bolo akurát tak otázkou šťastia a rýchlych reflexov.

V súčasnosti je už ale situácia lepšia a tak som sa aj ja konečne rozhodol, že nakuknem do tých nových lokácii s plánom, že ak sa mi niektorá rasa zapáči, ponechám si ju ako alt charakter. Samozrejme, ako hrdý príslušník aliancie, opovrhujúci hordou na každom kroku, som za prvý testovací subjekt zvolil draenieáckeho shamana (ako inak :-)). Už jeho štartovacia zóna ukáže dôvod, prečo sa táto rasa objavila v hre. Odkazy dávnych predkov, starodávne tradície, prastaré liečitelské techniky, to všetko dokopy vytvára prostredie, priam stvorené pre začínajúcich a možno v budúcnosti aj mocných shamanov. Naproti tomu, úvodné lokality opozičnej frakcie krvavých elfov mi ukázali, ako správne navodiť pohodovú náladu a melanchóliu, kde obzvlášť hlavná elfská metropola, kedysi zdevastovaný Silvermoon, ma dokázala svojou monumentálnosťou dokonale uzemniť, podobne ako kedysi v začiatkoch bájny Ironforge.

A to pritom hovorím len o starých kontinentoch Azerothu; tie pravé vizuálne orgie vás totižto čakajú až s príchodom do novučičkého sveta Outlandu, pozostávajúceho z azda najrozmanitejších prostredí, aké kedy MMORPG ponúklo. Pekelná a ozrutne rozľahlá Hellfire Peninsula, hubovitý a mierne ufónsky Zangarmarsch, či hororovo ladená Shadowmoon Valley, to všetko dýcha absolútnou novotou a verte mi, že prvých pár hodín strávite skôr pobehovaním medzi novými zónami než usilovným levelovaním, tak ako sa na 60-ky patrí. Príchodom Burning Crusade sa tak škála lokácii rozrastá do vskutku megalomanských rozmerov, pričom ani teraz sa nejedná o konečný stav, keďže počet neprístupných zón a neaktívnych portálov je vo svete Azerothu ešte stále vysoký. Tak či onak, neostáva mi nič iné, len sucho konštatovať, že nové prostredia sú jednoducho snom dobrodruhov a keď už pre nič iné, tak kvôli nim sa rozhodne do tohto datadisku oplatí ísť.

Už v predchádzajúcom odstavci som spomínal levelovanie a preto sa k nemu teraz vrátim. Ako už iste dobre viete, jedným z hlavných lákadiel TBC je zvýšenie dosiahnuteľnej úrovne postáv na hodnotu 70. Čo to v praxi znamená? Prekvapivo mnoho. 10 talentových bodov, samozrejme aj nové talenty, kopec nových epických predmetov či v neposlednom rade aj možnosť vlastniť lietajúceho mounta či príležitosť skoliť niektorú z dôležitých postáv Warcrafťáckej mytológie. Krátky súhrn, ktorý ale skúseným hráčom zaberie týždne a týždne voľného času, keďže objaviť tie najväčšie tajomstvá Outlandu bude umožnené len tým najlepším z najlepších. Ďalšou novinkou, ktorá dozaista ovplyvní každého výbavu, je prítomnosť socketovateľných predmetov, ako aj jewelcraftingu, vysnívanej to šperkárskej profesie. Ak ste kedysi hrali Diablo II, určite viete, o čom hovorím. Zbrane, brnenie a celkovo predmety, označené ako socket, je možné vylepšiť vkladaním rozličných drahokamov, takže vo výsledku môžete vzácny meč s bonusom pre útok a critical vylepšiť ešte o nejakú pasívnu resistance, dajme tomu frost.

Kombinovaním rozmanitých a odlišne kvalitných gemov tak dokážete vytvoriť vskutku vražedné vlastnosti, vďaka ktorým sa daného predmetu budete zbavovať len veľmi neradi. A prečo by ste sa ho chceli zbaviť? No predsa kvôli bohatým dropom, ktorými sa vyznačujú obyvatelia Outlandu. Jednoducho sekáte protivníkov hlava nehlava a po chvíli máte batohy plné modrých a zelených predmetov, svojimi vlastnosťami prevyšujúcich tie, padajúce z hlavných bossov pôvodných WoW instancií. Dokonca mi každý deň padne aj nejaký ten kúsok setu, takže ani sa nečudujem, prečo je zrazu pôvodný Azeroth tak ľudoprázdny. Je síce pravda, že s najnovším patchom sa bohatý drop rate akosi priškrtil, ale aj tak nie je problém pri potulkách Outlandom naraziť na predmety, ktoré sa na aukciách predávajú rádovo aj za stovky zlatých. Výsledkom toho je ale fakt, že kedysi populárne dungeony typu Zul´Gurub, Black Rock Spire, Molten Core či Scholomance teraz zívajú prázdnotou a ak by ste aj náhodou chceli do jedného z nich zavítať, nebudete mať s kým, keďže všetky 60-ky sú momentálne zaneprázdnené plnením questov v Outlande (aspoň taká je situácia v mojom realme :-)). Pevne dúfam, že sa tento stav zmení, pretože aj napriek svojmu veku sú pôvodné raid instancie stále atraktívne, aj keď škála predmetov, ktoré ponúkajú, už zďaleka nepredstavuje vrchol aktuálnosti.

Čo som ešte nerozoberal, sú lietajúce mounty, ako aj prekopaný honor systém, vďaka ktorému je PvP opäť o čosi spravodlivejšie. Nechýbajú ani nové PvP arény a odmeny, takže ak vám PvE nevonia, pokojne si môžete TBC užívať aj takouto formou. A nie je lepší pocit, než spokojne pojedať grilované kurča nad ležiacim torzom príslušníka hordy. Neznášam hordu! Všade sa rozťahujú, robia si čo chcú a hlavne zabíjajú nevinných low levelákov, akoby sa nechumelilo. Niet sa potom čo čudovať, že z času na čas poriadame s gildou akýsi lov na hordu, kde obzvlášť v STV si neraz pripisujeme aj niekoľko stoviek honor bodov. Tie je po novom možné použiť na nákup špeciálnych a hlavne vzácnych predmetov, prostredníctvom ktorých dostane vaše brnenie nie jeden potrebný buff. Čo sa týka novej možnosti dopravy, osobne som sa ňou ešte vážnejšie nezaoberal, keďže lvl 70 mám v nedohľadne a skôr sa zameriavam na plnenie questov (mimochodom značne nápaditých), než na veci, ktoré prídu ku slovu až po dosiahnutí danej úrovne. Do kolonky odložených prípadov sa ale momentálne radia aj nové dungeony v Outlande, ktoré som zatiaľ nestihol prebehnúť, ale to sa všetko v priebehu týždňov zmení, takže rozhodne zostaňte s nami.

Prvé dni s The Burning Crusade boli skrátka hektické po každej stránke a množstvo hráčov pociťovalo ťažkú frustráciu z toho, že nás je v Outlande toľko veľa. Darmo, tisícky gamerov, ktoré sa nahrnú do určitej lokácie, neveštia pre plynulosť hry a levelingu nič dobré a rozhodne bolo treba neraz zatínať zuby, než ste zabili potrebný počet mobov pre splnenie toho ktorého questu. Dnes, keď už je deň premiéry úspešne za nami, sa svet Azerothu a Outlandu pomaly, ale isto dostáva do normálu a väčšina hráčov tak začína objavovať skutočné bohatstvo, ktoré tento datadisk prináša. A ja som jedným z nich. Neohrozený shadow priest Otec, bojujúci za práva nielen chudobných, ale aj bohatých, ktorý vám tie najlepšie informácie priamo z bájnych dungeonov ešte len prinesie a to presne o mesiac. LFG Hellfire Citadel :-).