Prvé, čím vás hra zaujme je surová vojnová akcia ako vystrihnutá z COD3. Vlastne spočiatku budete mať silný pocit „déja vu“, že hráte spomínanú hru. Len nepriatelia a vojenská technika vám tam nebude sedieť. Všade navôkol vás vybuchujú granáty a ulice sú zapratané horiacimi vrakmi vozidiel a zostrelených transportných lietadiel. Hra vás svojou akčnosťou neustále ženie vpred za vašou jednotkou a tak bežíte ako o život a adrenalín vo vás stúpa jedna radosť. Po počiatočnom „wow“ efekte a radosti z netradičných nepriateľov však prichádza mierne spomalenie tempa a čas na rozhliadnutie, ktoré však prináša menšie sklamanie.

Všetko je síce krásne ostré, detailne vymodelované, ale ulice sú ľudoprázdne a tým pádom vašim jediným spoločníkom je fádna architektúra v tomto čase aj tak už v značnom štádiu rozkladu. Je to presný opak Gears of War, kde máte pocit, že sa cez mesto práve prehnala prvá vlna útočníkov a nestihla ešte zničiť žiadne krásne budovy. Ale nielen prístup k architektúre je svojský, aj farebné tónovanie mnohých nepripravených hráčov zaskočí. Každý level je tlačený do jedného farebného tónu a poväčšinou sa jedná o sépiové alebo modré odtiene, takže budete mať buď pociť, že sa pozeráte na staré fotky, alebo že je vonku neustále poriadna zima. Ale zase na druhú stranu, atmosféra je to parádna, len nie ľubivá a taká „next-gen“, ako by asi všetci čakali.

Našťastie fádne mestské prostredie vystriedajú dosť skoro nečakané sci-fi lokality a kulisy, ktoré vo vás vzbudia nielen záujem, ale aj evokujú pocit, že sa konečne niekto chopil dlho obchádzanej možnosti a zmixoval starú Vojnu svetov s Half-Life 2. Vznikol tak zaujímavy retro mix biomechanického predpeklia, ktoré obľubuje a dlhé roky aj úspešne propaguje pološialený umelec menom H.R.Giger, slávny duchovný otec Votrelca. Biologické technológie nájdete na každom kroku od obrých chobotníc, ktoré zbierajú mŕtve telá, až po chladiace zariadenia voperované do zmutovaných chimérskych bojovníkov. Miestami je to hnus, hlavne ak sa zúčastníte procesu spracovania ľudí. Ale naspäť k levelom.

Zaujímavým zistením bola zmena prístupu k linearite hry. Áno, je to silne lineárna hra, takže žiadny S.T.A.L.K.E.R. sa nekoná, ale zase dobrý nápad to dokáže pekne zamaskovať a dokonca aj využiť. A takýto nápad je aj v Resistance. Po „koridorových“ leveloch, v ktorých nemáte šancu zablúdiť sa boje prenesú na otvorené priestranstvo, kde sa môžete dosýtosti vyblázniť ako v nejakej multiplayerovej aréne. Množstvo výbušných predmetov, veľké možnosti krytia a prítomnosť spolubojovníkov, ktorí sa sporadicky objavujú, aby vzápätí hynuli potupnou smrťou, vám dávajú nezvyčajný pocit slobody a vďaka nemu nakoniec zistíte, že tie linearity sú celkom aj dobrá vec, aspoň hra príjemne odsýpa. Okrem vojnou zničených ulíc navštívite aj rôzne fabriky, sklady, podzemné chodby, metro, tržnicu, nepriateľské štruktúry zasadené medzi normálne budovy, riadiace centrá, parky a podobne, ale všetky lokality majú spoločné dve vlastnosti. Sú dostatočne presvedčivo vymodelované a všade je cítiť zmar a pach smrti, ktorý vám časom začne liezť až pod kožu.

Tieto spomínané zmeny prostredí samozrejme vyžadujú aj zmenu taktiky, takže neustále oscilujete medzi gerilou a frontálnymi samovražednými útokmi sovietskej armády. Ale pravdu povediac, hra je celkom slušne vybavená umelou inteligenciou protivníkov, ktorí sa nielen efektívne kryjú, ale dokážu aj zhodnotiť situáciu a napríklad okamžite prebrať palebný post po padlom druhovi. V Resistance: Fall of Man sa stretnete so zaujímavými, šesťokými mutantmi, ktorí sú si síce dosť podobní, ale napriek tomu majú svoje odlišnosti. Najbežnejší sú pešiaci, ktorých portréty sa už nejaké obdobie váľaju po nete. Odpudivé obludy s presnou muškou, ale s nadšením pre umieranie pod vašou paľbou a to vo veľkých počtoch. Ich predvojom sú hnusné pavúkoidy, variácie na tému „skrížil som škorpióna s votreleckým facehuggerom“.

Asi najväčší šok vyvolá u mnohých hráčov prvé stretnutie so „zombie“ pomocníkom, pomalým a šuchtavým tvorom, ktorý sa však s obľubou v nečakanom momente zakusne do vášho krku. Iste si mnohí z vás prvé stretnutie s ním na dlhú dobu zapamätajú, lebo šokovalo aj mňa. Zaujímavým spestrením je možnosť striasť túto hnusnú potvoru rýchlym trasením SIXAXIS-u a rovnako trasením sa môžete pokúsiť zahasiť oheň na vašom tele pri MP. Medzi ďalšími borcami, ktorí si brúsia svoje zuby na vaše mäso, sú už len čoraz väčšie a neprestrielnejšie monštrá, ktoré nielen perfektne strieľajú z veľkej diaľky, ale kašlú na nebezpečenstvo a ako opancierovaný tank sa na vás rútia napriek priamej paľbe na ich hlavu. Samozrejme stretnete aj giganta, ktorého poznáte z obrázkov, ale okrem už spomenutých kreatúr sa v hre vyskytujú aj rôzne mechanické pavúkoidné potvory, takže panoptikum miestnej fauny musí potešiť naozaj každého.

Ako som už spomínal, pach smrti nie je jediná vec, ktorá bude liezť pod kožu aj hrdinovi hry. Je to samozrejme „vyvolený“ záchranca, takže prežije všetko, ale v jednom momente sa aj on stane obeťou útoku záplavy chrobákov, ktoré mu zalezú nielen pod kožu, ale aj do úst a vnútorností. Samozrejme nejakým zázrakom to rozchodí a po prebudení sa z kómy... ale veď vám nebudem prezrádzať aj to málo z príbehu, čo je ešte ukryté. Zaujímavo, aj keď fádne a pre niekoho nudne, pôsobia prestrihové animácie a spôsob rozprávania udalostí. Jednoduché animované vsuvky sú dosť krátke a väčšinu faktov sa dozvedáte z „dobových“ fotografií, ktoré pôsobia mimoriadne autenticky, alebo roztrúsených zápiskov. Na ich pozadí sa k vám prihovára neznámy ženský hlas, ale to už patrí k príbehu, ktorý si musíte vychutnať sami.

Možno si poviete, že či je to naozaj všetko? Určite nie. Singleplayer, ako nakoniec zistíte, nie je hlavným lákadlom tejto hry. Jej hlavnou devízou je totiž neuveriteľne prepracovaný multiplayer, ktorý vám dáva možnosť vyskúšať si masívnosť bojov až v počte štyridsať hráčov na jednej mape! Tomu sa hovorí vojna s veľkým „V“. Na výber máte rôzne klasické módy, ktoré netreba vymenuvávať, sú totiž prevzaté z iných hier, ale pri každej mape máte možnosť výberu, pre aký počet hráčov má byť (podľa predvolených možností). Zaujímavosťou je aj offline multiplayer pre štyroch hráčov a kooperatívny multiplayer pre dvoch, ktorý je čoraz obľúbenejším režimom a má veľký úspech aj v našej redakcii. Čím je však spôsobená táto vysoká hrateľnosť v single, ale hlavne multiplayeri? Mozno bude tajomstvo ukryté v názve spoločnosti, ktorá za Resistance: Fall of Man stojí. Nie je to totiž nikto iný ako Insomniac Games, ktorí majú prsty nielen v neprávom opomenutom Disruptorovi, ale aj v takmer dokonalej sérii Ratchet & Clank, ktorá sa môže pochváliť fantastickou symbiózou levelov, herných princípov a netradičných zbraní.

A práve zbraní je v hre naozaj požehnane, ale nie sú až tak futuristické, ako by ste čakali. Ľudia majú k dispozícii celkom reálne kúsky ako samopal s granátometom, guľomet, brokovnicu, raketomet alebo odstreľovačku, pričom sú všetky spoľahlivým masívnym železom, ktoré sa rýchlo stane najvernejším priateľom každého osamoteného vojaka v poli. Zaujímavejším to začína byť na strane nepriateľov, kde máte na výber hneď niekoľko fajnových kúskov. Po tom, ako sa náš hrdina nakazil, dokáže používať aj zbrane po padlých nepriateľoch a tak sa môžete tešiť na plazmovú pušku s pridanou funkciou navádzania striel na označený cieľ, útočný samopal metajúci obrovské množstvo odrážajúcich sa plazmových projektilov, ktoré dokážu narobiť v miestnosti pekný svinčík s pekne hustou kadenciou pri sekundárnom móde, mínomet s muníciou vybavenou pohybovými čidlami, pušku, s ktorou dokážete preraziť aj masívnu stenu a odprásknuť tak aj smrada, ktorý sa skrýva za ňou - v sekundárnom režime dokáže zbraň dokonca vygenerovať pred vami nepriestrelný energetický štít.