Párty, večierky, oslavy, návštevy, kary či polnočné omše. Ideálne prípady na vy/zne-užitie zvýšeného výskytu ľudí na spoločenské hry daného typu, akým je i táto dnešná. Doteraz kraľovali párty hry na PS2, teraz sa rozliezajú na Wii, kde majú najlepšie podmienky, no a dedukčne zobrané 360-ka nemohla ostať pozadu. Resp. mohla, ale nechcela. No radšej mala chcieť. Skôr mohla ostať tam, kde bola alebo chcieť viac, než chcela, pretože toto sa určite nevzťahuje na „nemohla ostať pozadu“. Pre rýchlejších pohľad na hodnotenie a koniec recenzie, pre ostatných si to trochu rozpíšeme tu →.
Pardon, tu ↓.

Praveký Hudson Soft (starším iste netreba pripomínať hru Dyna Blaster) sa chopil štafety a pomalým krokom došprintoval do cieľového Xboxu s Fuzion Frenzy so súťažným číslom 2 na spotenom tričku. Upoteno vyzerá aj celá hra a s voňavou vyhliadkou čírej zábavy sa rozlúčte, pretože tu definitívne niečo zapácha. Firma s pomerne dlhými koreňmi a vcelku bohatým portfóliom konzolových hier by mala byť prvým krôčikom po zlatom vydláždenej ceste. Avšak... život nie je vždy taký, aký si ho predom vymodelujeme. Gýčovosť, ktorá na vás vybafne hneď na začiatku, vás bude sprevádzať až do konca hry a čo je dôležité, nestráca na svojich obrátkach a kvalite. Ak dokážete prekusnúť tento zubný kaz, máte prvú blombu.

Gýčovosť je tu všade. Ako v Matrixe. Cítiť ju tu z grafiky, z celkovej štylizácie hry, dokonca ju je aj počuť! A vy. Vy sa cítite ako nejaký parazit. A stále si hovoríte: „Chcem odtiaľto preč! Osloboďte ma, pán Xbox360MorpheUser!“ Paradoxne výrazne farby, štýl spracovania priemernej grafiky, herné postavy a ich vzhľad. Mohol by som ešte pokračovať, ale tu chcem vyzdvihnúť veľmi „trendy look“ komentátora, ktorý vás sprevádza celou hrou a nikdy si neodpustí zdĺhavé a repetívne hlášky. Našťastie sa dá v singleplayeri odkliknúť a spraviť tak aspoň čiastočne zadosťučineniu, no pri online hraní už budete nútení si ho plne vychutnať a počúvať ho do posledného písmena. Keby mal aspoň zosynchronizovaný pohyb úst s hovoreným slovom. Ale aj to sa dá prehliadnuť a po čase si to už nebudete všímať. A úprimne, aspoň budete mať čas „čo-to“ poriešiť s protihráčmi.

To je on! Štýlový bruchomluvec DJ Varcanno.

Prelet nad kukučím meteoritom.

Ohrievanie mincí plameňometom je tu bežné.

FF2 sa delí na 2 časti. Obe majú identické podmienky a sú prakticky totožne, jediný rozdiel v nich je, s kým budete hrať. Singleplayer s príbehom či len nejakým klišé nečakajte. Buď si zahráte Turnaj lokálne alebo využitím služby Live. I bez internetu však máte výber vskutku široký – sám proti botom, proti kamarátom, proti kamarátovi a botom alebo proti botovi a kamarátom. Samotný Turnaj sa v základe člení na 7 svetov, graficky znázornených ako rôzne planéty v galaxii. Každá planéta je iná a má odlišné klimatické podmienky, čo sa odráža aj na všetkých minihrách, ktoré na nej budú dostupné. Tých je dokopy 43, čo je pomerne slušné číslo, až na to, že veľká časť minihier sa opakuje stále dokola s obmenou zväčša len kozmetických úprav.

No majú aj svoje svetlé stránky. Podmorský pästný súboj v potápačských oblekoch s nedostatkom kyslíku na chvíľku poteší, gigantické gule s hráčom vo vnútri ako nástroj minihry obdoby suma poriadne precvičí váš cit a postreh s ľavým analogom, uhýbanie letiacim vesmírnym kráterom ukáže, ako ste na tom s rýchlym odhadom, sofistikovaný pinball, kde sa musíte šikovne uhýbať guličkám o rozmere dospelého ľudského jedinca či v neposlednej rade zbieranie mincí padajúcich z protihráčov po zásahu obrkladivom dokážu príjemne upútať vašu pozornosť, no škoda že na pekelne krátko. Možno je problém v dĺžke minihier (max. 2min). Možno je to v spomínanej recyklácii. Možno je to Maybeline.

Navyše vždy môžete použiť hernú kartu, ktorá vám zabezpečí na konci minihy znásobenie vášho skóre, ukradnutie násobku protihráčovi, zvrátenie protihráčovej karty, výber ďalšieho kola či planéty. Kartu si zvolíte na začiatku a dodáva to hre určitú taktickú zložku, ktorá často rozhoduje o celkovom úspechu a neúspechu. Vy vidíte karty súperov, i oni vaše, no nikto nevie, ktorú a či vôbec nejakú kartu pre dané kolo niekto použil. Treba si veľmi dobre rozmyslieť, kedy je ten správny čas a záleží na veľa okolnostiach. Všetko sa môže i proti vám obrátiť. Čo značí, že Turnaj nevyhrá vždy ten, kto skončí vo všetkých kategóriach ako prvý, ale ten najšikovnejší a možno aj ten s kúskom šťastia.

WipEout?

NBA?

Tekken?

Čo hru o jednom hráčovi troschken drží pri živote (a na druhej strane rýchlo zabíja) alebo skôr čo vás niektorých možno podrží pri ovládači, sú minikrátke loadingy a veľmi ľahko dosiahnuteľné achievmenty. Pri strednej obtiažnosti po 1-2 dňoch pohodového hrania už nemáte čo robiť. 3 dni, ak vám predošlé 2 dni nefungoval Live. S dávkou trpezlivosti tam niekoho nájdete na nejakú rýchlu partičku. Pár krát sa mi naozaj stalo, že som na Live nemohol nájsť nikoho, ani živej duše, v lepšom prípade som čakal cca desať minút. Ale to sa hádam časom zmení, samozrejme len v prípade, že si ešte niekto ďalší túto hru kúpi (čo ešte stále neznamená, že ju bude aj aktívne hrávať). Tretia blomba.

Multiplayer s maximálne štyrmi hráčmi je hlavný ťažeň tohto nemotorného korábu, či už pohodlne online, alebo ako hromadne sa krčiace telá pred jednou obrazovkou. Osobne odporúčam druhú variantu a pokiaľ máte možnosť, zoberte si radšej ovládač s chvostom. Wirelessom sa veľmi zle škrtia kamaráti a verte, že keď po štvrtý krát vyhráte kolo, na ktoré ste použili kartu 6x (násobok nahraného skóre) a „kamarát“ zo spodných priečok „náhodou“ použil Steal kartu, tak to vážne naser... Táto hra vám ponúka zaujímavé minihry a akceptovateľnú hromadnú zábavu, no iba na príliš krátku dobu, a ak hľadáte niečo naozaj lákajúce pre celú rodinu či priateľov, skúste ešte radšej pozrieť inde.