Tak ako všetky nočné mory, aj tá Filipova začala niečím reálnym. Smrťou jeho matky. Dni po pohrebe boli jeden ako druhý, šedé a priemerné. Pocit osamelosti ho nasledoval až do okamžiku, keď dostal záhadný list. Na samotnom liste by nebolo nič čudné, keby ho nedostal od mŕtveho otca. Po prečítaní vyvstáva mnoho otázok a Filip sa rozhodne sledovať stopu, ktorá ho vedie do Grónska. Opustená základňa z druhej svetovej vojny tam začala žiť vlastným životom.

Blesk z jasného neba

Nestáva sa to často. V posledných rokoch by sa dalo zrátať na prstoch drevorubača, kedy ma niečo prekvapilo tak, ako práve Penumbra. Rozprávam o blesku z jasného neba, kedy ste nemali o určitej hre vôbec šajnu a už jej inštalovanie ste brali s dešpektom. Neznámy tím, žiadne prevarené pokračovanie, žiadne točiace sa logá EA na začiatku a podivné meno k tomu. A potom to prišlo.

Ak by sme chceli zaradiť Penumbru do nejakej z otvorených a prichystaných škatuliek, museli by sme siahnuť pekne hlboko do zaprášenej krabice s vyblednutým popiskom adventúra. No do tej by sme mohli maximálne hodiť tak 70 % hry. Ostatné časti by lietali do škatúľ s menami akcia, stealth alebo 1st person. Toto všetko tu máme naservírované ako lahodné sústo a na gulášové pokusy od vychytených svetoznámych firiem, ktoré experimentujú s jednotlivými žánrami ihneď zabudnete.

Wanna be realita?

Už na stránke nájdete, že autori vo svojej hre vyzdvihujú hlavne reálnu fyziku objektov. Je moderné sa obtierať o toto téma, no tu nejde o mlátenie prázdnej slamy. Väčšina hádaniek je koncipovaná naozaj s prihliadnutím na fyziku a gravitáciu, takže niektoré predmety ako stolička alebo drevená doska zodvihnete a odhodíte ďaleko, zato ťažké kamene a kovové debničky a sudy len s námahou posuniete. Áno, videli sme to už v HL2, len tam mi to pripadalo, že je to tam všetko dopredu pripravené. V Penumbre to vyzerá prirodzene a existuje veľa univerzálnych riešení danej situácie.

Stavanie škatúľ a debien na seba je len začiatok využívania fyziky. Niektoré predmety treba najprv odhádzať, aby ste sa dostali ďalej, posunúť, aby ste objavili tajný priechod alebo zatarasiť dvere všetkým, čo je po ruke pred nesmrteľným útočníkom. Zásluhu na pocite voľnosti má jednoznačne aj riešenie interfaceu, kedy môžete voľne s predmetom manipulovať. Neexistuje žiadny HUD ani ukazovatele zdravia. Existuje len strach. Penumbra je totiž adventúra hororová.

Na zaprášenom stole ležala stará vysielačka. Neuveriteľné, že aj po toľkých rokoch sa zdala byť funkčná. Po chvíli sa z nej ozval praskot a neznámy hlas. „Zdravím ťa priateľu. Hovor mi Red. Som tvoja priepustka z pekla.“ Kto je ten neznámy hlas vo vysielačke? Prečo sa mi snaží pomôcť a dozvedieť sa čo sa tu deje? A hlavne, prečo sa ma už niekoľko krát pokúsil zabiť?

Wanna be Thief?

Náš hrdina sa na začiatku ocitá úplne bez prostriedkov. Na svoju obranu nevie použiť ani vlastné ruky. Situácia sa o niečo zlepší po nájdení kladiva, ale čakaný rambo efekt sa nedostaví, pretože nepriatelia sú tak trocha nemŕtvi a pohryznutie od obživnutého psíka bolí na smrť. Jedinou použiteľnou zbraňou zostáva nenápadnosť levieho prdu. Schovávanie za debničky v tme, plazenie sa v hline a následný únik, ak nás nepriateľ zavetrí a hádzanie a zhadzovanie predmetov popod jeho nohy. Ak Filip čupí, je menšia pravdepodobnosť, že ho nepriateľ uvidí a tiež jeho zrak sa o niečo zlepší a privykne si na tmu. Na druhej strane, ak príliš dlho pozerá na blízko stojaceho nepriateľa, jeho srdce začne prudko búšiť a zrak sa mu začne rozostrovať od nahromadeného adrenalínu.

Wanna be System Shock?

Kombinovanie predmetov patrí k alfe a omege adventúr. Podobne je tomu aj tu, no všetko je na logickej úrovni. Ku všetkému vedie logická cesta a pomocné cestičky k vyriešeniu na starých zdrapoch papiera, zašlých manuáloch a odkazoch zomierajúcich. A do určitej miery pomôže aj tajomná postava Red. Pamätáte si System Shock? Aj tam sa nachádzal anjel strážny, vďaka ktorému ste mali pocit, že nie ste sami. V SS1 to bola posledná preživšia žena odboja zabarikádovaná na jednom z poschodí a v SS2 tajomná vedkyňa Delacroixová. Nakoniec sa z nich vďaka genialite scenára vykľul niekto iný. Že by tomu podobne bolo aj v prípade pomäteného Reda? A vážne si myslíte, že vám to prezradím? Tajomné odkazy, šifry a prístupové kódy zamotané do (na prvý pohľad) nič nehovoriacich hádaniek sme tiež našli pôvodne v SS. Alebo také miešanie výbušniny pomocou manuálu. Ale čo to? Niekto prelepil nálepky na chemikáliách?

Aj vy ste cítili tú atmosféru a stiesnenosť v SS, keď ste čítali odkazy zosnulých o poslednom odpore? Verte tomu, že aj baníci zasypaní a čakajúci na smrť dokážu zanechať srdcervúce posledné zbohom. Najhoršie je však to, čo dokáže vyprodukovať fantázia, ak najprv o neznámom zle len čítate zo zdrapov papiera a o prvých dojmoch, keď sa s ním stretnete zoči-voči. Potom pozor, aby ste prvými dojmami nenaložili aj gate.

Prirovnania len k SS by však neboli fér. Určitá podobnosť sa dá nájsť aj v tituloch ako Arx Fatalis alebo Thief a to hlavne prostredím. Zatuchnuté úzke cestičky a sklady vojakov tretej ríše nie sú to jediné, čo objavíte.

Deje sa tu niečo záhadné. Pomocou trhavín som objavil novú chodbu zo základne. Neviedla však na povrch, ako som čakal, ale hlbšie pod zem. Vyzerá to tu novšie a modernejšie než za éry nacistov. Tento list to len potvrdzuje. Píše ho hlavný prospector a je datovaný do roku 1974. Čo to má znamenať?

Wanna be super graphics?

Okrem prepracovanej fyziky vás od začiatku určite dostane aj grafické spracovanie. Engine by som prirovnal k DOOM 3, hlavne v prípade, keď si svietite baterkou. Hra svetla a tieňov z kónického lúča baterky vytvára jedinečnú strašidelnú atmosféru. V prípade, že dôjde baterke šťava, dá sa použiť ešte svetlica alebo zelené svetlo v trubičke, pri ktorých je vidno sotva na pár krokov. To má potom únik pred nepriateľom správne grády a neraz sa ocitnete vďaka obmedzenej viditeľnosti v slepej uličke. Neuveriteľné, čo dokázali traja grafici. Podmazová hudba len dokresľuje atmosféru stiesnenosti, veľmi ju nepočuť a silnejšie sa ozve len v určitých momentoch, ale presne takto si to v správnom horore predstavujem.

Perzská nitka

Tak, ako sa do perzských kobercov zašíva nitka, ktorá pokazí dokonalosť koberca, pretože dokonalé môže vytvoriť len boh, tak aj v Penumbre nájdeme zopár takýchto nitiek. Za najväčšiu by sa dal pokladať súbojový systém. Zbrane (sú tri) sa totiž neovládajú klasicky jedným tlačidlom, ale švihom myšou. Toto spôsobuje určitú neohrabanosť a v 7 z 10 prípadov nepriateľa miniete. Ja to však pokladám za plus, pretože nejde o žiadnu FPS rúbačku a k boju by ste sa mali uchýliť len, ak ste zatlačení do kúta a to iba na to, aby ste stihli ujsť, než sa nepriateľ spamätá z rany. Doliečiť sa dá pomocou liekov, tzv. painkillerov, ktoré sa vyskytujú rôzne poschovávané v malom množstve.

Keď som sa pre porovnanie pozeral na Gamerakings, z hrôzou som zistil, že väčšina autorov bohužiaľ túto hru buď nepochopila, nezdieľa môj optimizmus alebo som asi ja maximálny exot, pretože priemerné hodnotenie okolo 60 % si neviem rozumne vysvetliť.

To, čo som urobil Redovi, si budem vyčítať do konca života. Ale on ma o to prosil. Nie, mohol som tomu zabrániť. Bol tu celých 30 rokov sám, len s nimi. Nemal to v hlave v poriadku. Ale teraz mám kľuč a môžem konečne von. Už len posledné dvere. Hmm. Vyzerajú staré len niekoľko rokov. Cez malé okienko už vidno slnečný svit. S veľkou námahou sa otvorili. Svetlo ma úplne oslepilo. Áno, už začínam vnímať obrysy a tvary... ale čo je toto? Veď to nie je slnečné svetlo....ach nie!!!

Genialita tohto projektu od neznámeho tímu ma ohromila. Hádanky založené na logike a fyzike, ako čítanie skrytých správ pod ultrafialovým svetlom, opravovanie generátora podľa manuálu, hľadanie správnych cestičiek v bludisku a adrenalínové rúcanie cesty za vami pomocou čakana, tak to je skutočne len kratučký prehľad toho, čo vás čaká. Úžasná hrateľnosť počas celých 7 hodín bez prázdnych miest. Tak trochu zamrzí epizodický formát (Penumbra má mať 3 časti) a fakt, že hru robí malý a neznámy tím, môže posunúť vydanie ďalšej časti do neznáma. Niekomu možno príde na škodu použitý súbojový systém.

Hru odporúčam hrať na najťažšej obtiažnosti, v tme, slúchadlách na ušiach a game nastavenej na minime. Nicely done Frictional Games! Už teraz sa teším na epizódu dva.