Pod názvom Vietnam si asi každý predstaví neľútostné boje v džungli, smrť číhajúcu doslova za každou vetvou či stromom, zelenú temnotu, z ktorej niet úniku. Vietnam sa stal synonymom pre nočné mory mnohých vojakov a známe vrtuľníky Huey, jedinou cestou z tohto zlého sna, či naopak prostriedok, ako sa v tomto zlom sne prebudiť. Či budete chcieť aj vy, aby vás UH-1B odviezol do hlbín Vietnamu, zistíte o malú chvíľu.

Viacerí sme sa tešili na Whirlwind over Vietnam kvôli prostrediu, na ktoré autori simulácií stále akosi zabúdajú. Očakávanie bolo aj vďaka nevšednému spracovaniu simulácie vrtuľníka schopného prepravovať živú silu z bojiska a späť, zásobovať predsunuté jednotky potrebným vojenským materiálom, poskytovať tesnú vzdušnú podporu obliehaným jednotkám a celkovo plniť mnoho iných úloh. Pri predstave prostredia temnej džungle, jej nástrah i všade skrytých nepriateľov, nervy drásajúcich výsadkoch pod ťažkou paľbou, krytia postupujúcich jednotiek mi behali zimomriavky po chrbte a zvedavosť predčila snáď len túžba si to čo najskôr vyskúšať. Nanešťastie sa všetky tieto predstavy nejedného hráča rozplynuli už v úvodných minútach hrania tohto nedokončeného titulu.

Prvá vec, čo vás nemilo prekvapí, je nezvykle chudobné menu, respektíve jeho výber. Žiadny tutorial, žiadny výber kampaní, rýchle misie, editor misií, encyklopédia, voľný let, nič. Dokonca, čo ma veľmi zarazilo, v ponuke chýba aj dnes už takmer všade prítomný multiplayer! Na hranie máte jedinú voľbu a tá vám ponúka len desať veľmi krátkych misií pre jedného hráča. Nič viac! Každého napadne, že možno aspoň tie sú nejako vetvené, nelineárne, prípadne rozdelené do viacerých podmisií. Nie, všetko je omyl! Misie vám nezaberú viac než dve hodiny čistého času, sú prudko lineárne, jednoduché, žiadne zvraty, prekvapenia a ešte sa po ich splnení ani nemôžte vrátiť na základňu a vychutnať si pristátie.

Jednoducho tesne po splnení cieľov vás hra vyhodí do sumárnej tabuľky, kde ukončujete misiu bez ohľadu na to, či ste boli uprostred bojiska a okolo vás sa ešte bojovalo alebo nie. Vaším cieľom budú rôzne úlohy ako krytie výsadkov, útoky na nepriateľské základne, ničenie mostov, útoky na kolóny a iné. Na začiatku každej z nich si prečítate pozadie, o čo vlastne ide, ale keďže v každej misii ide akoby o niečo iné a nespája ich žiadne pozadie, pôsobí to akoby vytrhnuté z kontextu. Ani si svoj vrtuľník nijako nevyzbrojujete, netankujete, nevybavujete, nič.

Vy vlastne ani neprepravujete žiadnych vojakov na miesto bojiska, ani z bojiska neprevážate ranených vojakov, zostrelených pilotov či vojenskú techniku. Útočenie na nepriateľa je v tomto prípade špecifické tým, že je neskutočne nudné, pretože vo väčšine prípadov žiadneho nevidíte a nikto sa vašim útokom nebráni. Väčšinou som strieľal totálne naslepo a vyslovene hocikam a napriek tomu som mal vždy percento zásahu nepriateľa aspoň 15 %. Možno sa ráta aj to, čo zasiahnu gulometčíci po stranách vrtuľníka, možno pomohlo to, že som vždy strieľal tam, kde strieľali ostatní a niečo trafil, ale rozhodne je bojisko pod vami nezvyčajne prázdne.

Pri útoku na nepriateľskú základňu nečakajte žiadne pobehujúce zmätené postavičky, ktoré sa vás snažia za každú cenu zostreliť ani atmosféru urputného bránenia domorodcov. Proste priletíte, buď nerobíte nič a misia sa úspešne ukončí sama vďaka snaživým spolubojovníkom, alebo vystrelíte pár rakiet či dávok olova približne smerom, kde si myslíte, že je cieľ a hotovo. Nečakajte žiadne neľútostné boje na zemi a už vôbec nie vo vzduchu, kde na okolité vzdušné boje stíhačiek môžete zabudnúť úplne. Vaše pechotné sily pri výsadkoch buď len nečinne stoja na lúke ako živé terče, alebo strieľajú postojačky stále na to isté miesto.

Dokonca ani umelá inteligencia nič nezachraňuje a neposúva akciu na nejakú hrateľnú úroveň. Všetko je natvrdo naskriptované (nemôžete ani rozdávať príkazy) a priestor pre reakcie počítačom ovládaných jednotiek je minimálny a aj v prípade, že sa predsa len nejaký nájde, reakcie sú podpriemerné. Tu by to snáď mohol zachrániť živý spoluhráč, ale ako som spomenul vyššie, multiplayer sa v tejto hre nenachádza vôbec, takže zabudnite na lietanie vo formácii tesne nad korunami stromov, palebnú podporu jeden druhého pri výsadkoch, na ovládanie postranných guľometov (možnosť ovládať ich v singleplayeri) zatiaľ čo kamarát pilotuje vrtuľník, zabudnite na všetko, nič z toho si nevyskúšate.

Prakticky nulovú hrateľnosť nenahradí ani miestami dobré technické spracovanie, ktoré by sa dalo vo všeobecnosti zaradiť niekde do priemeru. Model vášho vrtuľníka a jeho interiér je veľmi pekne a detailne prepracovaný, ale nanešťastie zbytok obsahu zaostáva. Prostredie je chudobné na detaily, textúry sú priemerné a modely postáv vás zo stoličky určite nezdvihnú. Rozhodne do očí bije autormi zvolená neprirodzená paleta farieb pripomínajúca skôr kreslenú rozprávku ako realistické prostredie drsnej džungle a kalných bahnitých riek.

Ďalším nemilým prekvapením, ktoré vás nepríjemne zarazí, je absencia zmien počasia (tu v džungli nikdy neprší), dennej doby, nízkej hmly a nečakajte ani divoké poveternostné podmienky komplikujúce vaše pristávanie či zameriavanie nepriateľa. Na druhú stranu veľmi pekne sú spracované efekty ohňa, pary, dymu, či zeleného porastu a nielen ich animácie, ale aj ich interakcie na prúdy vytvorené vašim rotorom. V týchto momentoch sa váš počítač mierne zapotí, ale inak si môžete v kľude vychutnávať plné grafické nastavenie bez znižovania fps.

Naopak, zvuková stránka je spravená nadpriemerne. Počas vašich bojov vás bude sprevádzať kvalitné ozvučenie doplnené o dopplerovské efekty, celkom zaujímavá hudobná kulisa, či neustála komunikácia v rádiu (spestruje nudný let zo základne na miesto určenia), na ktorej sa neraz z chuti aj zasmejete, alebo budete len s napätím počúvať správy z bojiska.

Toto všetko stojí na priemernom letovom modeli, ktorý nie je ani príliš autentický, ani príliš jednoduchý. V každom prípade si ho môže každý prispôsobiť podľa svojich schopností a určite si zahrajú všetci. Chovanie vrtuľníka v niektorých aspektoch čiastočne spĺňa parametre simulácie, ale v mnohých momentoch sa chová veľmi neprirodzene a očividne engine rieši mnohé situácie cez skripty a nie cez zložité rovnice. Dá sa povedať, že za určitých okolností letový model poskytuje dostatok priestoru (neposkytuje ho ale hra) pre vybláznenie nejedného virtuálneho pilota, ale leteckú školu v ňom určite nehľadajte.

Model poškodenia nijako neovplyvňuje letové charakteristiky stroja, pretože v podstate žiadny nie je. Buď vás zasiahnu a padnete kzemi ako kameň (stalo sa mi raz za celé hranie) alebo maximálne za sebou zanechávate dymovú čiaru a tým celá interakcia s nepriateľskými guľkami či vetvami stromov končí. Všetky objekty v hre majú po stránke deštrukcie dva stavy: normálny a zničený. Tým odpadá postupné ničenie riečnych člnov, poškodzovanie vrtuľníkov, budov, lietadiel a podobne, čo pôsobí veľmi zaostalo.

V celkovom hodnotení tento titul sklamal na plnej čiare. Extrémne chudobný obsah titulu, rozsiahle nedostatky a prakticky nulová hrateľnosť robí z tejto hry hlboko podpriemernú záležitosť, ktorú nezachraňuje ani slušne spracovaná zvuková stránka, zaujímavé prostredie Vietnamu, či nápad s prepravným vrtuľníkom Huey. Negatívny dojem robí aj kopec chýb, na ktoré narazíte počas vašich letov údolím la Drang (vrtuľník letiaci do zeme a podobne). Jediný dojem, ktorý vo vás ostane po rýchlom odinštalovaní bude, že ju niekto nedokončil a vydal včase, keď nebola hotová ani tretina prác na tomto inak potencionálnom projekte. Škoda, veľká škoda.