GUITAR HERO ENCORE: ROCK THE 80S |
GUITAR HERO ENCORE: ROCK THE 80S |
Harmonix v spolupráci s Activision pre nás chtivých a náruživých gitaristov vytvorili nový prídavok v podobe 80-tych rokov. Nutné podotknúť, že od Harmonixu sa jedná o prídavok posledný, po ktorom balia fidlátka a presúvajú sa na prácu na Rock Bande. Čierny Peter (alebo eso v rukáve?) zostane Activision, ktorá bude viesť súboj s Guitar Hero III oproti Rock Bandu. A prečo si myslím, že to bude skorej čierny Peter a nie eso? Harmonix pravdepodobne vedia, kedy opustiť potápajúcu sa loď. To už ale predbieham. Pozrime sa, ako vystúpenie RT80 dopadlo.
Ak patríte medzi nepoškvrnených a v duchu si ťukáte na čelo, že čo je táto hra vlastne za hlúposť, tu máte vysvetlenie. Guitar Hero (GH) patrí medzi tzv. párty hry, čo znamená, že k docieleniu najlepšieho efektu je nutné priniesť ho na nejakú oslavu, alebo pustiť návšteve, keď sa už nie je o čom rozprávať. Podobne ako u SingStar alebo Dance Dance Revolution máte veľkú pravdepodobnosť, že sa návšteva navnadí a chytí. Pomocou plastovej gitary s piatimi tlačidlami miesto pražcov a dvoj-polohového „brnkátka“ miesto struny sa snažíte triafať noty, ktoré bežia na obrazovke. Ak sa vám to podarí, vylúdi gitara tón zodpovedajúci práve hranej skladbe, ak nie, počujete len škripľavý tón oznamujúci, že ste sa netrafili. Na úrovni easy to ešte samozrejme ako hra na gitaru nevyzerá, ale na vyšších obtiažnostiach, kde sa už zamotávajú prsty si naozaj pripadáte ako rockový hrdina.
Na druhej strane by mi neznáme veci nevadili, keby boli dobre hrateľné. Jedná sa takmer výsostne len o vybrnkávačky a nezáživné opakovania tónov. Zabijacke sóla typu Symphony of Destruction či Bark at the moon zostali niekde za dverami, o čom svedčí aj fakt, že nerozcvičený som zahral okrem 5-tich všetkých 30 piesní na päť hviezd na medium, o čom si v predchádzajúcom GH môžem nechať len snívať a úspešnosť zahrania dosahovala priemerných 97 %. Na Hard a Expert je to samozrejme ťažšie, ale zdvojených nôt, tzv. chordov, aby sa človek nahľadal. Svetlá výnimka sa týka Pull-off a Hammer-on techník, ktoré boli ešte výraznejšie zjednodušené oproti predchádzajúcim dielom a teraz už sa hrajú naozaj veľmi ľahko a dobre. Zlé ale je, že tieto techniky sa vo väčšine prípadov nachádza práve v sólach, ktorých je minimum.
Bonusov je samozrejme poredšej ako minule a žiadny nový song už za našporené peniaze nekúpite. Kúpiť sa dajú len „finiše“ na gitaru (zmena vizáže gitary), nové gitary a jedna nová postava, čo však nie je nik iný ako trocha prerobený kosťo Reaper z predchádzajúceho dielu.
Nový prídavok Rock the 80's ma teda veľmi nepotešil. To jediné, čo sa dalo vylepšiť, teda piesne, mi vyznie skorej ako zúfalstvo, aj keď si každý určite nájde aspoň jednu pieseň, ktorá stojí zato. No to sa mi zdá trocha málo nato, aby som si kvôli tomu mal kupovať datadisk. Jednoznačné odporučenie teda znie: ak máte jeden z predchádzajúcich dielov, kúpte si radšej do zbierky druhého plnohodnotného brata. A ak máte oba, môžete skúsiť aj RT80, ale varoval som vás.
RECENZIE HRÁČOV |
PS2
Vývoj: RedOctane / CD Projekt / Harmonix Štýl: Párty hra
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|