Ak dvaja robia to isté, ich výsledky nikdy nebudú totožné. Zoberte si napríklad domácu úlohu z matematiky. Príklady sú pre všetkých identické, ale postup a forma riešenia, akú si jednotlivý študenti zvolia, môže byť diametrálne odlišná (rovnako ako následné výsledky :). Uvedený príklad som spomenul čiste len pre ilustráciu situácie, situácie, ktorú môžeme v pravidelných intervaloch pozorovať nielen v svete reálnom, ale taktiež aj tom hernom. Veď pozrite sa napríklad na tituly Condemned, resp Call of Duty. Oba sú predstaviteľmi žánru FPS a aj napriek tomu sú od seba natoľko odlišné, že ich človek do tej istej žánrovej sféry škatuľkuje len veľmi ťažko. Takýmto spôsobom by sa dalo na tému diferenciácie hier vrámci jedného žánru polemizovať do aleluja, ale to nieje zmyslom tohto článku.

Podstatou veci je totižto poukázanie na skutočnosť, že rovnaký námet, rovnaký zámer či rovnaký nápad nemusia ešte zákonite viesť k výsledku, na ktorý by boli autori a predovšetkým hráči hrdí. A to je aj prípad nenaplneného sna štúdia Koei , ktoré svojimi dlho vyvíjanými futuristickými závodmi Fatal Inertia chcelo dokázať, že Wipeout je už dávno Out. Výsledok ale nanešťastie prebehol všetky očakávania (samozrejme v tom zlom zmysle) a tak budete nad nasledujúcimi riadkami len neveriacky krútiť hlavou, ako sa môže vcelku originálny nápad tak neskutočne sprzniť.

Vďaka ti Bože za Xbox Live, pretože nebyť tejto služby, nikdy by som o tomto nádejnom titule nepovedal, že dopadne tak ako dopadne. Demo verzie síce nemusia predstavovať finálny kód hry, ale čo to o jej kvalite predsalen povedia, takže rozhodne im nejaký ten význam prikladám. A dobre tak robím. Skúšobná verzia Fatal Inertie ma v čase svojho vydania prinútila k dvom veciam – za prvé, intenzívne sa venovať angličtine a za druhé, tráviť viac času mimo môjho hráčskeho brlohu. Prečo také „“off-topic“ aktivity, keď sa jedná o atraktívnu počítačovú (no dobre, aby PCčkári nereptali, tak konzolovú) hru? Nuda, nezáživnosť, slimačie tempo, lacné spracovanie... to všetko ma totižto doslova vyhnalo od obrazovky a nebyť akej takej atmosféry, dozaista by som sa k Fatal Inertii už nikdy nevrátil. Poviete si, nesúď pokiaľ nemáš všetky informácie. A v tom je ten problém. Až na “všetkého viac“ je retail verzia tohto titulu na nerozoznanie od tej demáckej a to pre vás znamená len jediné - intenzívne sa venovať angličtine a za druhé, tráviť viac času mimo vášho hráčskeho brlohu :).

No dobre, aby som ale zbytočne nekrivdil. Je toho veľa, čo Inertia ponúka a možno vás aj na niekoľko krátkych okamihov upúta. Čo vás ale rozhodne zarazí, je počet vznášadiel, ktorých sa počas závodenia chopíte. Aha, ešte som nespomenul, o čo tu vlastne ide. Tak teda Wipeout v bledomodrom. Nič viac ani nič menej. Späť ale k poletuchom. 4, slovom štyri vznášadlá, reprezentujúce štvoricu súperiacich megakorporácií sú akýmsi výsmechom tomuto žánru, pretože tak obmedzený výber vozidiel som nevidel už poriadne dlhú dobu. Veď aj staručké futuzávody typu Rollcage alebo Pod mali v porovnaní s týmto doslova nedozerné možnosti a ak teda plánujete víkend s Inertiou, dajte si pre istotu nejaký ten halucinogén, aby vám tú mizernú ponuku aspoň ako tak prikrášlil. Dobre, čo ďalej?

Klišé v podobe rozdelenia do 4 klasických tried (rýchly, nemotorný, manévrovateľný a děvka na všetko) tu taktiež nachádza uplatnenie a vy sa nevyhnete myšlienke, kde autori nechali všetky tie nápady a entuziazmus (a investované prachy). Aspoňže sú jednotlivé závodné špeciály obstojne modifikovateľné, pretože inak by som sa musel chtiac nechtiac pohrať s transformermi, aby som moje tvorivé ja ako tak odventiloval. Samotné úpravy zahŕňajú rozličné výkonnostné upgrady typu výmeny kolies, motora, bŕzd, pričom ale nechýbajú ani vizuálne doplnky ako spojlery, elektróny, neóny či ďalšie podobne serepetičky. Samozrejme, všetko vyššie uvedené ale v prostredí nešpecifikovanej budúcnosti. Ako taký NFS Carbon, len v inom čase a v univerze. Cool, nie?

Čo sa týka hry samotnej, nečakajte nič svetoborné. Samotné súťaženie je rozdelené do troch obtiažnostných skupín, pričom každá z nich vám ponúkne osobitnú sadu tratí a závodných eventov. Jazdenie kolečko dokola, vyraďovacie “knockout“ závody či velocity okruhy (osobitné pravidlá a obmedzený zbraňový arzenál) vás z tej nudy nepreberú, čo možno spraví až magnet mayhem, ktorý je vďaka povahe uvedenej zbrane vcelku vítaným spestrením a skôr než o prvú pozíciu v ňom ide len a len o holé prežitie. Nespomenul som poškodzovanie vozidiel, teda pardon, vznášadiel? Tak teraz to napravím. Vďaka agresívnej AI sa jedná o prvý stupienok na schodoch, vedúcich k rituálnej samovražde. Skrátka, protivníci sú tak agresívny, že na plynulú a presnú jazdu nemáte čas, pretože ste sústavne vytláčaní, decimovaný či demolovaný niektorým z nich, až sa z toho adrenalínu pomaly meníte na Hulka, z neoblomnou chuťou roztrieskať niečo (alebo niekoho) na fragmenty. Situáciu nezlepšuje ani podivný design tratí, kde na jednú stranu máte toľko voľnosti, že častokrát ani nenájdete potrebný checkpoint, pričom ale v zápätí letíte v tak prepchatých priestoroch, že vyhnúť sa kolízii s terénom alebo okolitými objektami je doslova nemožné. Navyše, kopec tratí obsahuje aj miesta zahalené do úplnej tmy, kde ani náznakom netušíte, kam to vlastne letíte, takže stupeň frustrácie dosahuje v týchto lokalitách svojho povestného vrcholu.

Všetky uvedené nedostatky by sa ale dali v pohode prehliadnuť, ak by bol zážitok z jazdy dostatočne intenzívny nato, aby ste v určitých okamihoch zabúdali aj dýchať. V tejto oblasti ale Fatal Inertia zlyháva na plnej čiare. Skrátka dupnete na plyn, tachometer ukazuje 500 ale ejha, práve vás obieha smetiarske auto. A za ním vozíčkar. A za ním rýchlo chodec z Kene. A za ním slimák bezulitový... chápete, čo tým chcem povedať? Pocit z rýchlosti, vec, ktorá by mala byť hlavným ťahúňom futuristických závodov, akosi absentuje. Jednoducho chcete ísť rýchlo, všetky ukazovatele ukazujú pomaly Mach 1, ale akosi to nevnímate. Ktovie, možno je chyba vo mne, ale pocit z jazdy, tá radosť, že ste práve dosiahli maximálku a predbehli tak všetko osadenstvo, tá sa v prípade Inertie nedostavila. A to je chyba, za ktorú by mali kompetentný ísť sedieť. Neveríte? Dajte si pár kôl v deme a potvrdíte mi, že tak slimačie závody tento svet ešte nevidel.