Keby nebolo toľko herných systémov, niet hádok. Keby boli cenzúrované nápady, žili by sme v hernej dobe kamenej. Keby Miyamoto-san nemal dobrodružné detstvo a nevydal sa preskúmať okolie svojho domu v Kyotu, nikdy by na svetlo božie nevyšla séria The Legend of Zelda. Od vtedy uplynulo už more času a zatiaľ čo sa malá ručička nikdy nezastavila, herný koncept tu a tam vylepšený o inováciu opierajúc sa výhradne o prednosti nového herného systému, kde debutoval nový diel, sa prakticky už 20 rokov nezmenil.

20-ročná Legenda

Na to, aby sa legenda prenášaná z pokolenia na pokolenie skomolila a zmenil sa charakter rozprávania o záchrane sveta pred zlom, ktoré si za svoju skazu môže samo – prebúdza v obyčajnom chlapcovi menom Link hrdinu – treba viac ako dve desaťročia. Čas je irelevantný, pretože svet potrebuje hrdinu a tam, kde sa nehýbe ani trs trávy, rozvíri ho čoskoro prichádzajúca hrozba. Nič nie je náhodou, ani meno hrdinu. Link je spojnicou, premostením medzi hernou postavou a hráčom. Prichádzajúce zlo tak prebúdza hrdinu s dobrodružnou povahou vo vás, presne tak ako svoje dobývanie sveta zažíval mladý Miyamoto.

Bezkonkurenčný vizuál a technické spracovanie vo vás vyvolá údiv.

The Legend of Zelda sú prototypom hier s vývojom postavy cez príbeh a získavanie nových schopností prostredníctvom zbraní a nástrojov. Preto sa aj často diskutuje, či sú hry z tejto série viac RPG alebo adventúry. Tak prirodzený vývoj a postupné otváranie herného sveta, ktorý je vám viac menej plne k dispozícii, nevidíte v každej hre. Premyslené barikády, neviditeľné steny tu zastupuje trhlina v skale, kôl, modré oko v stene. Pokiaľ nezískate bombu na otvorenie priechodu, lano na premostenie dvoch kolov či luk na vypustenie šípu do oka, neotvorí sa vám nová cesta v dungeone, nezískate skrytý poklad, neobjavíte skratku. Vždy máte dôvod vrátiť sa tam, kde ste už predtým boli a objavovať niečo nové. A vždy niečo nájdete.

O to viac poteší hráča, ak sa po trápení, kde by mohla byť tá truhlica schovaná, získa kvapku múdrosti či za vyčistenie dungeonu od nebezpečných nepriateľov kvapku odvahy. O to viac si budete pripadať, že prepojenie medzi postavou a vami je oveľa hlbšie, aj keď sa na svet pozeráte z vtáčej perspektívy. Jedine Zelda dokáže navodiť takú hrdinskú atmosféru, že pri nepodarenom skoku do priepasti si neodnesie nadávky zelená tunika, ale vy za vašu nešikovnosť. A to je na týchto hrách to najkrajšie. Hráte ich s láskou.

The Legend of Zelda: Phantom Hourglass je mladším súrodencom Wind Waker, špičkového dobrodružstva z GameCube. Vizuálne príbuzná zdieľa cel-shadovaný roztomilý look evokujúc predstavy o detskej hre, herne magnetická kráča v šľapajách staršej sestry o dobývaní ostrovov s cieľom zachrániť pirátku Tetru, ktorá sa po prieskume Lode duchov spolu s korábom na šírom mori vyparí (Malý odkaz pre tých, ktorí nehrali a chcú hrať Wind Waker, na začiatku je naspojlovaný celý príbeh, tak pozor!) Zdieľa s nimi postavy a rozpráva ďalej príbeh o osude bandy pirátov. Vrecková verzia Wind Waker namiesto privolávania vetra privoláva boží dotyk, dotyk hráča stylusom.

Božský stylus

Genialita nápadu sa neskrýva v jeho počiatočnej idei, ale v realizácii. Ak má byť popísané ovládanie Phantom Hourglass, musím urobiť vyhlásenie. Už nikdy nebudete chcieť ovládať hru na handhelde ničím iným ako stylusom. Bez potreby kombinovať vstupy s tlačítkami bolo docielené toho, čo sa už mnohí snažia dosiahnuť a niekedy im nestačí ani štandardných 14 čudlíkov na gamepade. Phantom Hourglass potrebuje iba stylus, ktorým pohodlne a hlavne intuitívne ovládate celú hru. Kliknutím na vázu pribehne Link a zdvihne ju nad hlavu, ďalším kliknutím ju hodí na miesto, kde sa stylus dotkol touchscreenu.

Šíre more a desiatky dungeonov vás zamestná tak dokonale, že si prestante všímať okolie.

Ťuknete na osobu, spustí sa rozhovor, ťuknete na knihu, prečítate si ju, ťuknete na nepriateľa, Link tasí meč a seká. Spravíte okolo hrdinu kruh a urobí spin attack, nakreslíte ho rýchlo pri kraji displeja a urobí kotúľ smerom, kam beží. Jednoducho balada. A to ešte nehovoríme o zbraniach a nástrojoch, ktorým kreslíte trajektóriu letu či určujete smer, ktorým majú byť vypustené. Aj obyčajné aktivovanie spínačov na diaľku pomocou bumerangu, ktorému nakreslíte dráhu letu, vyvoláva údiv na tvári. Logické hádanky dostali s novým ovládaním úplne iný rozmer a v hre to bolo patrične využité.

Dotykovému displeju bola ušitá na mieru celá rada problémov, ktoré v spojení s novými nástrojmi tvoria solídne hlavolamy. Nemusí ísť výhradne o ťahanie pák v presnom poradí, ale môže ísť aj o takú banalitu, ako sa dostať z pevniny na malý ostrovček s truhlicou či odfúknutie prachu z mapy cez mikrofón. Ich obtiažnosť nie je vysoká, ak máte oči na stopkách a venujete pozornosť novonadobudnutému predmetu. Môžete vziať jed nato, že jeho funkčnosť bude preverená v nasledujúcich minútach a v súboji s bossmi, ktorým k dokonalosti chýba iba vyššia úroveň obtiažnosti spojená s dlhším hľadaním slabého miesta.

Vreckové dobrodružstvo ako bič

Vo Phantom Hourglass preskúmate, ako sa na poriadne dobrodružstvo patrí, tony dungeonov a po vzore Wind Waker zavítate aj na otvorené more posiate drobnými ostrovmi skrývajúc mnohé záhady. Nemusíte vyslovene objaviť každý zapadnutý kút, ale vy budete chcieť a možno sa vám ani nepodarí na niektoré veci siahnuť (Mne napríklad ušiel rybolov). Po mori vás bude sprevádzať víla Ciela, ktorá sa pasuje na samom začiatku za vášho duchovného poradcu, a partiu doplní „nebojácny“ morský vlk Linebecka s tendenciou utiecť pred každým nebezpečenstvom. A na mori ich číha viac ako dosť – piráti, morské obludy, zradné tornáda. Ešte že je váš koráb vyzbrojený delom!

Hru je možné pohodlne ovládať stylusom a to aj bez nutkavej potreby stláčať tlačítka.

Plavenie po mori je tak jednoduché ako navigácia v hernom prostredí. Na mape kreslením waypointov udávate kurz a potom sa už necháte unášať vlnami. Nech sú vody kráľovstva Hyrule akokoľvek hlboké a nekonečné, zablúdiť vo svete Phantom Hourglass je takmer nemožné. Na mape si môžete robiť poznámky, zaznačiť miesta, kam sa isto vrátite, znaky, trhliny v skalách, zatvorené dvere, poklady. Hra vás navyše nenásilne vedie po predvolenej ceste, z ktorej máte možnosť kedykoľvek zísť.

Adventure módu zdatne sekunduje Battle, čo je offile/online multiplayer pre dvoch hráčov. Ide o rozšírenie naháňačky medzi Linkom a fantómami z jedného z dungeonov s bezpečnými zónami, neviditeľnosťou a power-upmi. Jeden z hráčov ovláda hrdinu a snaží sa nazhromaždiť drahokamy rôznej váhy a ceny v strede mapy, pričom druhý hráč riadi tri stáže a snaží sa ho chytiť za každú cenu. Škoda, že sa nemyslelo na námorné bitky lodí, hľadanie pokladov na čas alebo vzájomné potápanie korábov.

Povinnosť pre každého

Phantom Hourglass prakticky nie je čo vytknúť. Koncept opakovaného hľadania roztrúsených segmentov zbrane/objektu je dokonale zamaskovaný. Skôr, než sa nadejete a uvedomíte si, že aj v tejto hre je použitá táto schéma, prichádza veľké finále. Phantom Hourglass nie je tak dlhá, aby nudila a tak krátka, aby ste ľutovali. Celková hracia doba je definovaná túžbou preskúmať každý jeden kút, získať čo najviac pokladov spod morskej hladiny a všetky súčiastky na vylepšovanie vašej lode. V mojom prípade muselo byť DS-ko tri krát na nabíjačke, aby som sa dostal z úplného začiatku až na koniec.

BigN znovu trafili klinec po hlavičke. Je tu hra, ktorá vo svojej dobe očarila svojou komplexnosťou, teraz s vyšperkovanou hrateľnosťou, ovládaním a dokonalým obrazom nepredstavuje nič viac a nič menej ako povinnosť a vzdanie holdu továrni na sny. Keď sa rozozvučí úvodná téma pri plavbe po mori, mali by ste mať pri sebe vreckovky. Ten moment je tak silný, že vám vtlačí slzy do očí. A herný svet potrebuje také hry ako Phantom Hourglass.