Možno ste zaregistrovali novinku, kde sme vám opísali rozdiely v grafickom spracovaní basketbalov roku 2008. Z obrázkov je jasné, že EA valcuje konkurenciu rozdielom niekoľkých tried a na palubovke je to vidieť. Najviac si detailnosť postáv uvedomíte v opakovaných záberoch, prípadne pri hádzaní trestných hodov (tie sa mimochodom hádžu rovnako, ako minulý rok, teda bez zameriavacieho kríža). Podobnosť hráčov s reálnymi podobami je znova o čosi lepšia, palubovka sa efektne leskne, odrážajú sa z nej svetlá, predzápasová show je pastvou pre oči. Animácie kráčajú ruka v ruke s výbornou grafikou, pri technických parádach máte naozaj pocit, že hráč klame telom, pri dunkoch priam cítite energiu a silu hráča a dokonca môžete rozpoznať bojový výraz či výkrik na jeho tvári po úspešnej parádičke. Často kritizované nepozeranie sa za loptou sa vo verzii 08 konečne dočkalo zmeny a aj pri neslávne známych alleyoop-och vidíte, že hlava basketbalistu je otočená v smere prihrávky. Jednou vetou zhrniem hudobný doprovod. Je výborný. Možno aj vďaka tomu, že okrem hiphopových vecí (Timbaland, Eve) na soundtracku nájdete rock (The Hives), jungle a dokonca aj jeden veľmi podarený remix hitu Toxic (pôvodný interprét: Britney Spears).

Podstatou basketbalovej videohry by mal byť basketbal. S potešením môžem skonštatovať, že NBA Live 08 má oproti posledným ročníkom naozaj citeľne vylepšený práve tento atribút. Hra má atmosféru, náboj a čo je najdôležitejšie, zápasy sa opäť svojím spracovaním priblížili o kúsok k realite. Vylepšená AI spôsobuje, že hráči si aktívne vyhľadávajú voľné miesta (tu je cítiť významný pokrok vpred, ale ešte by to chcelo trochu dopracovať) bez toho, aby ste museli spúšťať nacvičené signály, sami sa stavajú na clony, dokonca si občas preberajú hráčov. Ďalším nezanedbateľným vylepšením sú prihrávky. Už nie len vybratí jedinci (rozohrávači) dokážu prihrať zadovkou, od zeme, okolo hráča či ponad neho - podľa hernej situácie dokáže „správne“ prihrať aj center či krídlo. V kombinácii s Go-to Moves, skvelou grafikou, vylepšenými animáciami majú tieto faktory hlavný vplyv na tom, že tohtoročný basketbal od EA proste „ruluje“.

Aby som ale hru celkom neprechválil a zachoval si potrebný odstup, musím spomenúť aj niekoľko chýb. Uvítal by som, ak by som si mohol zahrať aj zápas 1 na 1 (nepochopiteľne táto možnosť vypadla), prípadne 3 na 3 a ideálne ako malý bonus aj streetballový turnaj. AI občas „zahviezdi“, 360° smeče spod koša bez rozbehu v obkolesení 3 brániacich hráčov nie sú nijak výnimočné, rovnako ako koše trafené z druhého konca ihriska, ktoré na môj vkus padajú príliš často. Počítač tiež nevie ani na najťažšej obťažnosti efektívne brániť centrov/pivotov a z technických nedostatkov zamrzia chybičky v Sprite Highlight Reel.

Tento režim sa spúšťa po každom dohratom zápase a je to akýsi automatický zostrih najkrajších akcií, smečov, striel a podobne. Na 80 % percent funguje normálne, ale občas sa pozeráte na prázdny záber, prípadne sa čudujete úplne nevhodne zvolenej kamere. Rýpnem si tiež trochu do spracovania trénerov. Neviem si napríklad predstaviť Phila Jacksona ako v reále vyskakuje a rozčuľuje sa rovnako ako v hre a ani vizuálny kabátik trénerov nekorešponduje s vysokým grafickým štandardom basketbalistov. To už sú však naozaj drobnosti a je možné, že viaceré z mnou vytýkaných chýb si pri hraní naozaj ani nevšimnete.