Klapka. O tri roky neskôr. Rovnaká háveď ako v Iraku sa začala objavovať v Amerike! Zem slobody a nekonečných možností je pod útokom a s tým treba okamžite niečo robiť! A k tomu sa tri roky nezvestný kamarát vrátil späť do ríše živých a vyzerá to, že je úplne v poriadku. Bez akéhokoľvek detektívneho talentu rýchlo zistíte, že s vaším živo-mŕtvym spolubojovníkom nie je všetko s kostolným poriadkom a že skupina zmutovaných vojakov Reborn je mu milšia, než by bolo vhodné. Ľahko predvídateľný príbeh s neoriginálnym koncom by sa dal hre typu FPS ešte odpustiť, ale je bohužiaľ iba začiatkom dlhého zoznamu chýb a nedostatkov.
BlackSite môžeme vo svojej kategórii zaradiť do podžánru squad-based strieľačiek. Takmer po celú dobu hrania (6-8 hodín) budete obkolesení dvoma bratmi v zbrani, nad ktorými budete mať určitú mieru kontroly. Zabudnite na jednoducho naplánované, ale pritom geniálne taktické manévre z Rainbow Six, tu platí oveľa priamočiarejší a akčnejší prístup. Podriadených môžete v podstate iba poslať na určené miesto, alebo im označiť nejaký cieľ a aj s vykonaním týchto rozkazov majú dosť často problémy. Nedostatky v tímovej spolupráci relatívne dobre vyrovnáva efekt morálky. Čím viac sa vám v danej pasáži hry darí, tým viac stúpa morálka družstva a tým sa zvyšuje aj jeho efektívnosť a schopnosť pomôcť vám v tuhých bojoch. Naopak, časté neúspechy majú za následok klesanie morálky a s tým súvisiace zmeny v správaní vojakov. Systém funguje dobre a rozdiely je naozaj poznať. O spolubojovníkov nemusíte mať väčší strach, aj keď sa mutantom podarí ich vyradiť z boja, po chvíli sa otrasú a znova sa zapoja do boja. Vivat nesmrteľnosť! Hlavný hráč je na tom so zdravím podobne, po vzore moderných FPS neexistujú lekárničky, ale zranenie sa doliečujú automaticky, ak si dáte na chvíľočku pauzu a niekde sa ukryjete.
Boje s bossmi, väčšinou sa jedná o obrovské hmyzoidné kreatúry, už vojaci tak dobre nezvládajú a väčšinou len zavadzajú. Taktiež AI protivníkov riadne kríva, v niektorých situáciách vás úplne ignorujú a starajú radšej sa o niekoľko sto metrov vzdialený vrtuľník, než o pažbu vašej pušky dopadajúcu v pravidelných intervaloch na ich hlavu. Okrem bossov a základných vojakov armády Reborn tvoria nepriateľskú armádu aj niektoré naozaj zaujímavé kúsky. Prerastené chrobáky navodzujú atmosféru Hviezdnej pechoty, vysoké jednotky scout zas prekvapia tým, že po jeho zničení sa z tela odpojí torzo, ktoré sa k vám snaží doplaziť a vo vašej blízkosti sa odpáliť do povetria. Pri zozname nepriateľov sa pozastavím na položke „malé, bezhlavé kuratá“ a plynulo tak prejdem k ďalšiemu negatívu BlackSite, ktorým je kopírovanie.
Nie len (v tomto prípade vybuchujúce) kuratá nás mierne nasmerujú na Half-Life 2. Záver hry, ktorému po vizuálnej stránke dominuje veľký vír (v tomto prípade žltý) zakrývajúci celý horizont, či spoločníčka s krátkymi vlasmi, ktorá vás kryje snajperkou, jasne kráčajú v šľapajach Gordona Freemana. Najprv-dobrý-potom-zlý hlavný boss, ktorý má vo zvyku často vám predkladať rôzne návrhy cez vysielačku, zase neoblomne ukazuje na Bioshock. Často používané jeepy, či už v pozícii vodiča, alebo strelca, zase srdečne pozdravujú Halo, no a o čiastočnej podobe s Rainbow Six som už písal. Najhoršie je, že všetky tieto prvky sú odkopírované príliš okato, bez štipky invencie alebo celkom zle. Konkrétne z ovládania jeepu som mal „strašnú srandu“ a celkový pocit z dopravných prostriedkov nezachránila žiaľ ani misia za rotačným guľometom vo vrtuľníku.
Atmosféru levelov by mohol vylepšiť ich dizajn, celkový pocit z hrania akčnej hry zase zaujímavo navrhnuté zbrane. Dizajn úrovní je rovnaký, ako ostatok hry. Nudný, nezaujímavý, obyčajný. Stanicu v Iraku vystrieda základňa v Amerike, prechod kaňonom do infikovanej dediny, samotná dedina, resp. mestečko (známe z dema), autokino (jedno z mála svetlých miest hry) a výbuchom poškodené tajné laboratórium. Zamrzí nedostatok interaktivity, čo je však iba čiastočný problém, keďže objekty, u ktorých vývojári predpokladali, že by ste sa za ne mohli behom bojov kryť, sa efektne vplyvom streľby rozbíjajú a ničia. Ponukou zbraní BlackSite pokračuje v nastolenom trende. Pištoľ, M16, futuristická brokovnica, snajperka, raketomet a plazmová zbraň plus granáty – suché, stokrát videné, nezáživné. Naraz môžete mať len dve zbrane, pričom snajperka, raketomet a plazma sú vyslovene na pár miestach hry, takže celú dobu si budete musieť vystačiť s najklasickejšou FPS zbraňovou dvojicou všetkých čias. So samopalom a brokovnicou.
Stáva sa, že občasnú napätú atmosféru niekoľkokrát pokazia príliš včasné oznámenia zmeny cieľa misie – vykračujete si len tak, ako keby sa nechumelilo, po mestečku, keď tu zrazu dostanete úlohu vyviaznuť živý z nepriateľskej pasce. To je síce OK, lenže tento príkaz vám začne blikať na obrazovke už pár sekúnd pred tým, než do danej pasce vojdete! A to je len jeden z technických problémov, ktoré už tak dosť slabý dojem z hry ťahajú ešte nižšie. Zasekávanie postavičiek o predmety je na dennom poriadku, rovnako ako levitujúce predmety (hlavne zbrane) alebo zabáranie sa do textúr. Záchranné koleso vo forme zaujímavého multiplayeru by mohlo mimozemskému Titanicu aspoň trochu pomôcť. Mohlo. No nestalo sa tak. Notoricky známe módy deathmatch, teamdeathmatch a captue the flag dopĺňa len jedna novinka. Tou je Abduction, mód, kde jeden hráč začína ako Reborn a snaží sa infikovať ostatných hráčov a tak ich „prerobiť“ na svoj obraz.
Táto milá chobotnička vám dá zabrať.
|
Stacionárne zbrane nechýbajú.
|
Na týchto miestach to všetko začne.
|
Stačí jeden pohľad na obrázky a Unreal Engine 3 vám priam bije do očí. Opakuje sa tak situácia s enginami od id Softu, ktoré boli rozoznateľné na prvý pohľad a hry na nich založené sa podobali ako vajce vajcu. V tomto prípade ani kvality použitého enginu neznamenajú grafické orgie. Iste, po vizuálnej stránke nie je BlackSite čo vyčítať, lenže žiaľ ani čo chváliť. Videli sme už aj krajšie, no tiež škaredšie vyzerajúce hry. Zas a znova použijem slová, ktorá sa tiahnu celou recenziou – priemerné, obyčajné, ničím nezaujímavé. S prižmúrenými očami môžeme pochváliť snáď len grafické spracovanie bossov a zopár lokácií. Inak naozaj múka.
Absolútne priemerná a ničím nezaujímavá FPS-ka, na ktorú svet veľmi rýchlo zabudne – tak sa dá v krátkosti BlackSite opísať. Po pár dňoch od dohrania som si nevidel spomenúť takmer na žiadny zaujímavý alebo výnimočný moment, ktorý mi hra ponúkla, a to je myslím dosť smutné konštatovanie. BlackSite nezachráni ani Unreal Engine 3, ktorý si dal v tomto prípade, keď už nie celkom dovolenku, tak malé neplatené voľno určite. No a keď si k tomu pripočítate gameplay prvky, ktoré ste videli použité už viackrát a podstatne lepšie, neostáva nič iné, len sa kvôli tomuto titulu pre vlastné dobro vyhnúť.
