Hry s prívlastkom „oficiálna“ nemajú u hráčov na ružiach ustlané. Prirodzený odpor je daný plytkosťou herného zážitku, blyšťavým pozlátkom licencie a samotnou realizáciou. Výlet za hranice strieborného plátna s obľúbenými postavičkami sa tak stáva len prvoplánovaným kalkulom. Dobrých zážitkov spočítate na prstoch jednej ruky a ten zvyšok sa len snaží byť dobrým, bohužiaľ (alebo našťastie) bez väčšieho úspechu. Hranica medzi nenávisťou a obľúbenosťou je v prípade oficiálnych hier skutočne tenučká. Prečo?

Fanúšik vs bežný hráč

Nie som konzumentom výhradne komerčných vecí, robím veci inak, ale dokážem pochopiť, že niekto dokáže dlhé hodiny hľadať fazuľky po hrade, alebo zbierať jabĺčka, aby svoju prvú veľkú filmovú hru prešiel skrz naskrz. S pribúdajúcim vekom a rokmi skúseností s herným médiom sa drasticky mení úsudok a vyberaný vkus sa čoraz viac stenčuje. Odolávam jednej komerčnej vlne za druhou. Viem, že ak to pôjde takto ďalej, tak o pár rokov aspoň v mojich očiach herné médium splynie a každá hra bude vybavená nálepkou oficiálna.

Zamyslime sa; Crysis – oficiálna hra DX10, NFS – oficiálna hra tunerov, Mass Effect – oficiálna hra lesbičiek, Halo – oficiálna hra Mountain Dew, God of War – oficiálna hra gréckeho panteónu, Super Mario – oficiálna hra zboru inštalatérov a teraz CSI, oficiálna hra Kriminálky Las Vegas každý večer hneď po správach. Mimoriadne obľúbený krimi seriál sa stal mimoriadne obľúbeným aj u mňa. Ak by sa hra CSI vyrábala v limitovanej edícii s pinzetou, krvavými vlasmi, odstrihnutým prstom nožnicami Dr. Robinsa a nejakým tým prasiatkom vo formaldehyde zo súkromnej zbierke Grissoma neskočil by som po nej z 20. poschodia. CSI je pre mňa seriál a tým to končí. A možno aj preto sa môj názor bude líšiť od toho vášho.

Čo fanúšik nemusí

Nepotrebujem prekračovať hranice v hernom svete, kde ani po štyroch dieloch nie je schopný už druhý vývojársky tím zachytiť atmosféru vyšetrovania a dodať iskru a šmrnc vyšetrovateľom. Páči sa mi pasívne sledovať z pohovky prácu zachovalej Willowsovej a celého tímu vyšetrovateľov, ako znovu čelí nevyriešiteľnému prípadu a ako znovu preskúmaním stôp, zložení okuliarov (sorry, to je CSI Miami), opakovanej návšteve miesta činu, či nájdením neznámej substancie na látke dôjde k zvratu a následnému usvedčeniu vinníka pod tlakom dôkazov.

Šablónovitá schéma jednej alebo dvoch navzájom prepojených vrážd, kolekcia dôkazov, analýza stôp, získavanie zatykačov a vypočúvanie svedkov funguje v seriáli na jednotku, pretože scenáristi zápasia o divákov tými najlepšími zvratmi, aké sa v krimi seriáli použiť dajú a strih vás udržuje v napätí až do samého záveru. Hard Evidence o hráča nebojuje. Po vyriešení prvého prípadu upáleného taxikára som bol na úplnom začiatku, kam ma pred troma rokmi zaviedla prvá hra z dnes už päťdielnej série (počíta sa aj spin-off CSI Miami).

Čo človek nevidí

Schematickosť a postup pri vyšetrovaní sa hre nedajú vyčítať, veď sa opierajú o sedem ročný overený recept z TV obrazovky. Sú to drobnosti, čo pri seriáli oceníte, ale nemožno ich do autormi zvoleného konceptu preniesť do hry. Je pravdou, že tutorialom sa autori snažili priblížiť vzťahy medzi vyšetrovateľmi, ale prečo preboha pátrate po stratenej šiške, keď ich Grissom ani nemá rád? Keby sme pátrali po vzácnej zbierke motýľov, pochopím to. CSI Hard Evidence vás znovu hodí pred päticu prípadov a po vás chce, aby ste ich vyriešili.

Čo by som dal za to, keby zakúpená licencia dovolila autorom predložiť jeden zapeklitý prípad a z Kriminálky Las Vegas spraviť cross-over do Miami a New Yorku. Forenzné vyšetrovanie by bolo dokonale skombinované s nelineárnymi rozhovormi, vy by ste rozhodovali, koho zatknúť a ovládali by ste výhradne šéfov jednotlivých oddelení. Sny zostanú snami a hry zo série CSI uväznené medzi stenami vystavanými zmluvami medzi TV spoločnosťou a Ubisoftom.

Čo fanúšik môže

CSI Hard Evidence sa po hernej stránke od predchodcov absolútne neodlišuje, na hre vidieť, že autori investovali viac času zlepšeniu komunikácie medzi hráčom a prostredím. Zabránili, aby sa dostal do slepej uličky pod množstvom dôkazov, ktoré sú teraz dôkladne označené, zaevidované a zapísané. Ak strácate niť prípadu, je po ruke vždy vyšetrovateľ s pomocnou rukou. Prezradí vám, kam sa máte ešte pozrieť, čo ste prehliadli alebo kam sa vydať ďalej. Systém pomoci je vlastne návodom a jeho používanie priamo ovplyvňuje záverečné hodnotenie, ako aj množstvo bonusového materiálu uloženého poeticky v boxoch na telá v márnici.

Hra sa dokonca dokázala zbaviť aj nálepky „interaktívny sprievodca svetom CSI“. Nepôsobí, ako učebnica a i keď vám detektív povie, že nepoužívate správny nástroj na detekciu odtlačkov prstov, nie je to vôbec otravné. Problémom týchto hier je veľmi rýchly nástup stereotypu. Každý z piatich prípadov riešite úplne rovnako, menia sa len lokality a osoby. Z miesta činu a pozbieraní všetkých dôkazov trielite do labáku a všetky ich podrobne analyzujete poloautomatickým spôsobom na počítačoch. Odtlačky, DNA, vlákna, guľky za vás porovná tlačítko Confirm Match. Potom prichádza prvý podozrivý, nová lokalita, nové dôkazy, nové zistenia, druhý podozrivý a záver.

Môžete sa vždy spoľahnúť na to, že prehliadnutá stopa alebo vaša chyba pri porovnávaní odtlačkov v databáze nijako neovplyvní finále. Dôslednosť sa však vypláca. Počas vyšetrovaní zohráva úlohu každučký jeden detail, ako len tak voľne pohodená a takmer neviditeľná šľapaj. Hra vám umožní dokončiť a uzavrieť prípad aj keď nepreskúmate a nezískate každý jeden dôkaz. Dostáva sa vám tak o trochu väčšej slobody, ako tomu bolo u predchodcov, kde jeden prehliadnutý detail znamenal, že ste zostali stáť na dlhé hodiny na mŕtvom bode.

Priznaj farbu

Veľkou zmenou v CSI Hard Evidence je vylepšená grafika, pridaná podpora vysokých rozlíšení a úplne nový interface. Kufrík s nástrojmi sa otvára presne v momente, keď ho potrebujete, dôkazy a informácie o prípade, ako aj zoznam lokalít nájdete prehľadne usporiadané v PDA. Absolútni fanatici ocenia, že môžu konečne používať baterku aj na predmety, ktoré jasne vidíte. Je to frajerskejšie, keď zápalkovú škatuľku najprv osvetlíte, a až potom zodvihnete. Rozpočet na výrobu z veľkej časti pohltila licencia a herci, ktorí prepožičali hre hlasy aj podobizne. Aj preto prestrihové scény pôsobia veľmi úboho. Snaha napodobiť presun medzi lokalitami vyšla navnivoč, pretože po cut-scéne prichádza loading obrazovka.

Pätica prípadov sa nesie v štandardoch CSI, každý z podozrivých má motív a každý z nich je nejakým spôsobom zapletený do vraždy. Zabehnutá dĺžka hracej doby (10-12 hodín) zabaví iba ortodoxných fanúšikov seriálu bez predošlej skúsenosti so žánrom adventúr alebo rovno celé rodiny fanaticky hltajúce po dve časti každý večer pred telkou.