Tento rok nebol na kvalitné FPS s výborným multiplayerom vôbec chudobný. Spomeňme napríklad Enemy Territory: Quake Wars, Team Fortress 2, CoD 4 alebo MP v Crysis či v Gears of War. O priazeň hráčov sa v tomto segmente uchádza ďalšia novinka, novinka s veľkým a slávnym menom, novinka s menom neodškriepiteľne zapísanom v histórii FPS strieľačiek pre viacerých hráčov. Dámy a páni, privítajte nový Unreal Tournament!

Akokoľvek presvedčivo môžu znieť slová chlapíkov z Epicu, že sa konečne v sérii UT dočkáme plnohodnotného singleplayeru, neverte im. Môžeme súhlasiť s prítomnosťou príbehu. To áno. Jeho hlavnou postavou je James Reaper Hawkins, tvrdý vojak z kolónie Zdvojené Duše. Spolu s jeho tímom sa stanú svedkami brutálneho útoku rasy Krallov na svoju rodnú hrudu a tak je ich túžba po pomste viac ako pochopiteľná. Aby sa mohli posledný krát vysmiať svojim úhlavným nepriateľom do tváre, musia neskôr prejsť niekoľkými misiami.

Tie je čiastočne možné vyberať dynamicky, dokonca si postupom času odkrývate rôzne bonusy (karty), ktoré je možné pred bojom použiť vo svoj prospech (napr. karta „Nepriateľ má o dvoch bojovníkov menej“), ale náplne misií tvoria klasické arénové prestrelky s botmi. A tým všetka snaha o dobrý singleplayer končí! Na druhej strane, kampaň (je ju možné odohrať aj v co-op móde) vám pekne predstaví jednotlivé typy zápasov, ukáže vám, čo kde treba robiť a na botoch vás naučí, že život v UT univerze je pekelne tvrdý.

Po oboznámení sa s jednoduchým ovládaním, so zbraňami, vozidlami a mapami, power-upmi a doplnkami sa môžete smelo vydať po dráhe úspešného bojovníka v multiplayerových zápasoch. Začiatky ale bývajú ťažké. Väčšina hráčov sú skúsení harcovníci, ktorí majú minulé diely UT v malíčku a tak sa prvé momenty viac zvíjate po zemi (pribudla možnosť predstierať smrť), prípadne vaše vnútornosti stekajú po stenách, než aktívne hráte. Unreal Tournament nie je hra, kde môžete len tak zakempiť, prípadne vydávať strategické rozkazy kumpánom. Pohyb je život a tu to platí dvojnásobne. Treba sa hýbať, skákať, presúvať, jednoducho nedať nepriateľom šancu vás zamerať. Pri tom všetkom samozrejme nesmiete stratiť vlastnú mušku a poskakovanie musíte kombinovať so snahou trafiť sa do pobehujúcich oponentov. Začiatky sú naozaj ťažké a prvé hodiny/dni, dokiaľ si zvyknete na všetky vychytávky hry, bolia a nepomôžu vám ani hodiny tréningu s botmi. Niektorí hráči budú prvotné neúspechy zrejme znášať ťažko, pretože tu treba trénovať ďaleko viac, než v iných strieľačkách.

Priblížme si trochu zbrane a ostatné vybavenie, ktorých slabé a silné stránky sa kvôli vyššej úspešnosti musíte bezpodmienečne naučiť. Čo sa týka výzbroje, môžete sa tešiť na staré známe i vylepšené kúsky. Ponuka je široká od najmenej účinného tlakového kladiva, cez pištoľku enforcer, biopušku, pulznú pušku, energopušku, rotačák, flak gun, raketomet, snajperku, až po protivozidlový raketomet. Každá zbraň má dva módy streľby, niektoré dokonca aj viac (pulzná puška v sekundárnom móde vystrelí energetickú guľu, do ktorej keď sa trafíte primárnym lúčom, vznikne ničivá antifotónová nálož). K tomu si pripočítajte rôzne štíty, bonusy ku zdraviu, „skákajúce“ topánky, neviditeľnosti, EMP, boostre účinností zbraní a dostávate predstavu, s čím všetkým sa na bojisku stretnete.

Ďalšou podstatnou zložkou gameplayu sú vozidlá. Či už pozemné alebo lietajúce približovadlá sú pri správnom používaní obrovskou výhodou a svojim určením potešia nejedného militantne založeného vodiča. Posadíte sa do rýchlych bugín, gigantických tankov, vznášadiel, zalietate si v stíhačkách. Rasa Necrisov sa dogúľa v matrixoidných pavúkoch, trojnohých walkeroch a iných exotických vozidlách. Celkovo je v hre vyše 15 ovládateľných mechanizmov a to je myslím slušný počet. Rýchly presun zabezpečujú aj dve personálne vychytávky. Prvým je translokátor. Ten vystreľuje portály, do ktorých sa môžete teleportovať (viď. video). Oveľa užitočnejším je hoverboard, teda vznášadlo, ktoré môžete v ktoromkoľvek okamihu hry (ak to nie je zakázané zo strany serveru) použiť na „skejtboardové“ vyšantenie sa na mape. Vznášadlo je rýchlejšie ako pešia chôdza a dokonca sa môžete zaháknuť za idúce vozdilo, akonáhle vás ale niekto trafí, spadnete z neho a ste na chvíľu úplne bezbranní.

Opísali sme si čím budete bojovať, čím budete jazdiť, ale ako a kde si zastrieľate, zatiaľ ostáva otázkou. Odpoviem najprv na otázku „ako“.  V menu hry pre viacerých hráčov nájdete niekoľko základných módov. Duel je v podstate zápas 1 na 1, deathmatch a team deathmatch opisovať netreba. Pozastavme sa nachvíľu pri Capture The Flag, resp. Vehicle Capture The Flag. Ako už napovedá samotný názov, v móde VCTF pribudnú vozidlá a hra tak dostáva úplne iný nádych. Všeobecne je ale CTF považovaný hlavne za doménu translokátorov, resp. vznášadiel. Ak máte k dispozícii translokátor, na pár skokov sa môžete dostať až k vlajke. V tom momente začína ťažšia úloha. S vlajkou v ruke sa totiž nemôžete teleportovať a tak neostáva nič iné, len ju odniesť pekne po vlastných.

Druhý prípad, kedy je povolené používať hoverboard, má tiež svoje úskalia. Na vznášadle sa síce k vlajke dostanete rýchlejšie, lenže  z „dosky“ nie je možné strieľať a ako som písal vyššie, jazda pod nepriateľskou paľbou je veľmi  nebezpečná. Zmiešané pocity mám z posledného ponúkaného módu, Warfare. Je zameraný trochu viac takticky a treba pri ňom okrem bleskurýchlych reflexov sem tam použiť aj sivú kôru mozgovú, a aj to sa asi podpísalo pod fakt, že je hráčmi asi najmenej obľúbený. Nájsť nejaký aspoň z polky zaplnený server je skôr náhoda. Vo Warfare ide v podstate o obsadzovanie strategicky umiestnených uzlov. Keď sa vám potrebné uzly podarí poprepájať až k nepriateľskému jadru, môžete ho zničiť a tým vyhráte zápas.

Súper sa ale snaží „prefarbiť“ uzly na svoju stranu a zaútočiť na vaše jadro, takže sa bojuje o každý meter mapy a že sa jedná o boje veľmi tuhé, netreba zrejme zdôrazňovať. Existuje niekoľko variánt Warfare, buď len bojujete o jadrá, alebo musíte obsadením uzlov najprv sprístupniť most a až potom sa vydať k nepriateľskej báze na tanku, prípadne obsadzujete okrem hlavných uzlov aj vedľajšie, ktoré vám zaručia extra výzbroj a vozidlá. Chce to ale spoluprácu, rozdelenie hráčov na útočiacich a brániacich, a to sa vo svete Unreal Tournament príliš nenosí.

Už v základnom balíku sa hra môže pochváliť veľkým počtom máp. Prostrediam dominujú tmavé odtiene, ale nedá sa povedať, že autori nepoznajú inú, než čiernu a sivú. Naopak, niekoľko máp prekypuje farbami a nebyť zbesilej akcie, človek by mal chuť sa na chvíľu zastaviť a poriadne sa poobzerať po detailoch. Po stránke architektúry tu nájdeme temné zničené mestá budúcnosti, chrámy zasvätené ázijským bojom, rozsiahle vonkajšie priestranstvá, vesmírne stanice, futuristické továrne atď. Každý si nájde tú svoju obľúbenú. Zoznamovanie s prostredím uľahčujú navigačné šípky, ktoré vás informujú, kde sa nachádza súperova vlajka, či kde máte odniesť energetickú guľu na zničenie súperovho uzla. Mapy určené pre CTW a VCTF sú navyše zrkadlovo obrátené, takže na dobrú orientáciu kladú len polovičné nároky.

Tak ako v prípade Quake Wars po prvom pohľade skonštatujete „Toto je čistý Doom 3“, jednoznačný výrok „Unreal 3 engine“ očakávame aj v tomto prípade. Samozrejme, hru so slovíčkom Unreal v názve nemôže po grafickej stránke poháňať nič iné, ako tento výborný multiplatformový engine. Netreba sa myslím rozplývať na detailnosťou postáv, kvalitnými textúrami, rôznorodými vizuálnymi efektmi a podobne. Všetci vieme, že škaredej grafiky sa v tomto prípade obávať nemusíme. Obavy by naopak mohli vzniknúť z prílišnej hárdvérovej náročnosti, boli by to však obavy predčasné. Zoptimalizovaný je UT3 úžasne a na mojej „vykopávke“ sa hra hýbala svižne aj v rozlíšení 1280x1024 pri plných detailoch.

Jediné problémiky, ktoré som zaznamenal bolo pomalšie streamovanie textúr na začiatku levelov (trvá pár sekúnd, kým sa nahrajú kvalitné textúry) a občasné zasekávanie zvukov. Verím, že je to len záležitosťou môjho slabého procesora a s rýchlejším (dvojjadrovým) CPU žiadne výpadky nezaznamenáte.

Pozastavím sa ešte pri nadštandardne bohatom základnom balení hry, ktorým CD Projekt už tradične konkuruje rozšíreným edíciám v prípade konkurencie. Okrem samotného DVD s hrou a manuálom (hra má české titulky, všetky tlačové materiály sú kompletne v češtine) v hrubom obale nájdete aj referenčnú príručku, knižočku s artworkami a hlavne druhé bonusové médium! Na ňom je niekoľko behind-the-scenes filmov a hlavne podrobný video tutorial k Unreal editoru. Ten je súčasťou inštalácie a tak si po prezretí výučbového materiálu budete môcť ľahko navrhnúť vlastné levely. Všeobecne sa ráta s veľkou podporou modderov, niekoľko populárnych mutátorov (pluginy ovplyvňujúce vlastnosti hry, napríklad gravitáciu, rýchlosť a pod.) už priamo hra obsahuje, vývoj ďalších je len otázkou času.

Po zvážení všetkých pre a proti si odo mňa Unreal Tournament 3 odnáša rovnaké ohodnotenie, ako Quake Wars. Obe hry sú prvotne orientované na multiplayer, no poskytujú rozdielny herný zážitok. Zatiaľ čo v prípade QW je kladený dôraz viac na taktiku, UT prezentuje rýchlejší, dynamickejší a akčnejší spôsob zábavy. Nemusíte ho hrať dlho kvôli upgradom, jednoducho skočíte do hry, rozdáte pár palíc (alebo ich pár schytáte), odpojíte sa. Niekomu to môže vyhovovať, niekomu nie. Ideálna kombinácia by bola vlastniť jeden i druhý titul, ale existuje aj tretia možnosť. Skúste sa poobzerať po hre, ktorá poskytuje strategické i rýdzo akčné potešenie. A verte, že aj také na trhu nájdete.