Spáájdr pig, spáááájdr pig... alebo to bola vlastne iná rozprávka? Spider-Mana sa tak ľahko určite nezbavíme, čo dokazuje ďalší oficiálny múví merčendajz. A zase to stojí za fajku močky a zase to budú všetci kupovať a zase budú mať programátori, manažéri a riaditelia na nové autá a jachty a čo je najhoršie, na ďalšie pokračovanie.

Nebudeme sa zdržovať nulovým príbehom o padnutom meteorite a snáď ani popisom, čo je to vlastne za štýl hry, pretože to musí byť po sekunde každému jasné z pohľadu na obrázky. Poďme sa hneď pozrieť na to, za čo sú dnes schopné vypýtať herné divízie peniaze od ťažko zarábajúcich.

Absolútne neuveriteľne dopadol level dizajn, kde si nejakí architekti alebo návrhári pravdepodobne zobrali voľno. Každý level je ako ten pred ním, len sa trocha pozmenia kulisy. Sú to v podstate len miestnosti pospájané malými chodbičkami, občas treba zatlačiť nejaké to tlačidlo, aby sa otvorili dvere, inak je scenár úrovní šablónovitý od začiatku do konca. Vojdete do miestnosti, kde sa respawnuje X nepriateľov, po ich zlikvidovaní spíďo zahlási nejakú vtipnú hlášku, otvoria sa dvere a v ďalšej miestnosti sa všetko opakuje. V každom z piatich svetov, v každom zo štyroch úrovní vo svete, čo dáva dvadsať nudných úrovní, ktoré prejdete zhruba za osem až desať hodín.

Svoju púť začínate v Tokiu, prejdete na tajomný ostrov v mori a uvidíte aj starobylú architektúru v Egypte, či dedinku v Transilvánii, kde sa čas zastavil v 19-tom storočí. Ako som spomenul vyššie, zmena sveta nie je dôvodom k radosti. Zmení sa len prostredie, ale level dizajn zostane absurdne primitívny aj naďalej. K atmosfére neprispieva ani rozmanitosť nepriateľov a už vôbec nie ich inteligencia pripomínajúca dlažobnú kocku.

Po celú dobu hrania vás budú obšťastňovať „až“ celé štyri druhy nepriateľov, označení ako ľahkí (2x), strední a ťažkí. Ľahkí sú v podstate len do počtu a v hojnom počte sa dajú použiť ako zbrane proti ťažším protivníkom. Na stredných emzákov už treba použiť trocha taktiky, pretože ich tak ľahko nezlikvidujete. Najlepšou stratégiou je podrážať im nohy až do momentu, kedy sa dajú doraziť jedným tlačidlom. Najťažších protivníkov sa v každej úrovni vyskytuje len zopár, no sú módne doplnení o ostatné typy v hojnejšom počte. Títo ťažkotonážnici disponujú štítom a vedia po vás hádzať ľahších nepriateľov. Stačí však správna taktika boja na diaľku a za pár chvíľ sa zbavíte aj ich.

Poslednou kategóriou su samozrejme bossovia. Stretnete starých známych aj neznámych ako Sandman, Goblin, Scorpion, Rhinno či Lizzard, ktorých do jedného ovládol tajomný kúsok meteoritu z vesmíru. Po súboji si nepamätajú, čo sa stalo a veľmi radi sa pridajú na vašu stranu ako spolubojovníci. Aktuálne môžete mať so sebou maximálne jedného, no zmeniť ho môžete vo vašej lietajúcej pevnosti Hellicarrier, kde sa ocitnete po odohraní každej úrovne. Okrem toho sa tu nachádza aj počítač pre výber inej úrovne, laboratórium na vylepšovanie zbraní a vlastností postáv, terminál pre multiplayer, nákup posilňovacích predmetov alebo terminál na prezeranie bonusového obsahu.

Posilňovacie predmety sú štyri a aktivujú sa D-padom. Nezraniteľnosť, mega sila, doplnenie zdravia a tímový útok. Dva prvé menované sa hojne vyskytujú aj v úrovniach a netreba si ich veľmi šetriť. Doplnenie zdravia sa dá len nakúpiť v Hellicarrieri a tímový útok disponuje síce ničivou silou, ale nájdete ho len pár krát v každom svete.

Ak ste niekedy zakopli o spíďa v komixe alebo na striebornom plátne, tak určite viete, že jeho najväčšou zbraňou bola vystreľovacia sieť zo zápästia. Pre potreby hry bola jeho zbraň trocha rozšírená a rozdelená do troch kategórií. Vystrelenie siete, náboje zo siete a omráčenie. V každej je niekoľko subkategórií, ktoré sa za nazbierané korunky dajú upravovať na vyššiu úroveň a tak napríklad sieťové náboje dokážu strieľať nielen rýchlejšie, ale vedia sa aj odraziť a zasiahnuť viacej cieľov naraz, alebo dokážete naťukať kombo nielen, ak je spíďo na zemi, ale aj vo vzduchu, či len tlaková vlna z nepriateľov po spadnutí na zem bude mať na najbližších protivníkov drvivejší efekt.

Popri Spider-Manovi môžete upgradovať aj vašich sidekickov. Okrem vylepšenia zdravia, sily a pohyblivosti má každý aj jednu špeciálnu vlastnosť. Sandman má napr. púštnu búrku, Lizzard jedovaté sliny a Goblin granáty. Sú to však vyhodené peniaze, ktoré môžete radšej investovať do spíďa, pretože sú v boji väčšinou platní ako mŕtvemu zimník a jediné, čo im fakt ide, je postavenie sa na tlačidlo, aby odomkli cestu ďalej. Trocha síce pomáhajú pri zbere bonusov a peňazí z rozbitých predmetov, no každá ich smrť vás stojí niekoľko desiatok zlatiek a to čo si nazbierajú, si tak povediac aj prežerú.

Graficky by som Spider-Mana odsúdil do minulého storočia. PS2 síce už dnes nedokáže oproti ostatným next-genom zázraky, no kto videl God of War 2 či Shadow of the Colossus musí pri pohľade na nového spíďa zaplakať. Niečo podobne sme snáď nevideli ani počas launchu PS2. Jedným slovom by som ju zhodnotil ako otrasná. Soundtrack je na tom síce lepšie, no z priemeru to hru nevytrhne.

Ak by sme aj odpustili už všetky spomínané mínusy, tak tým najhorším, ktoré sa odpustiť nedá, je ukrutánska nuda počas hrania. Do stereotypu sa dostanete za necelých desať minút hrania, kedy prídete na všetky princípy a hra vybalí všetky svoje tromfy. Ďalších pár hodín už len omieľa to isté dokola a vy sa buď budete ďalej nudiť, alebo to proste vypnete. Nič na tom nezmení ani Spider-Manov suchý a sarkastický humor a fakt, že menším hráčom sa to bude možno páčiť nenáročnosťou na ovládanie a celkovo ľahším pojatím tematiky.