Predstavte si alternatívnu súčasnosť, v ktorej by mačky a psy boli nahradené nejakým iným tvorom. Napríklad takým dinosaurom. Potrebujete nejakého maznáčika? Kúpite si známeho Elvisa (a.k.a Parasaurolophusa). Hľadáte strážneho dina? Obstaráte si svorku raptorov. A čo stavebný dozor? T-Rex je viac než vhodným kandidátom. A áno, na prácu v kameňolomoch by ste bez diskusií využili sily a rozmerov brontosaurov. Pripadá vám to povedomé? Žeby Flinstones? No, možno som sa tou kreslenou vykopávkou nechal inšpirovať viac než je zdravé, ale faktom je, že snahy o oživenie týchto gigantických prehistorických tvorov ani zďaleka nie sú tak nereálne, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Veď si spomeňte na katastrofu, ktorú spôsobil John Hammond vyklonovaním vyhynutých jašterov, určených na hlavnú atrakciu prelomového zábavného parku. Množstvo amputácií a fatálnych zranení, hrôzostrašné besnenie klonov, či sám veľký tyranosaurus v meste, to všetko mi ani teraz, niekoľko rokov “PO“ nedáva pokoj na duši. Zdá sa vám to... počkať. Aha, dilinosaurus (to je jeho nick) ma kope, že píšem nezmysly. Veru... asi som Juráčov videl nezdravo veľa kráť :-). Tak teda ešte raz.

Dinovia sú skrátka vyhynutý druh. Niekomu sa to síce nepáči, ale taká je skutočnosť a my už s tým nič nespravíme. Možno akurát tak vzdáme hold ich pamiatke či už prostredníctvom filmu, knihy, alebo inej formy zábavy (nie, gumákov z jedného nemenovaného hyper obchodu nebudem radšej komentovať), ale respawn týchto tvorov je momentálne mimo naše schopnosti. To ale neznamená, že sa s týmito úžasnými zvieratkami nevieme vyblázniť niekde inde! Veď predsa virtuálny svet nemá žiadne zábrany a pokiaľ nám ku šťastiu chýbajú len praveké jaštery, stačí pár schopných vývojárov a herný svet jurskej éry môže naplno ožiť. A práve takýmto univerzom sa pýši aj séria Turok. Kedysi graficky prelomová FPS-ka (Kto si pamätá hmlu, nech zdvihne ruku! pozn. Junker) s úžasným svetom dinosaurov sa ale postupom času začala uberať nesprávnym smerom a tak ohlásanie voľného next-gen pokračovania prišlo ako blesk z čistého neba. A výsledok? Ten ste si už určite stihli všimnúť. Ak ale hľadáte konkrétne fakty, neostáva vám nič iné, len do toho hustého pralesu vstúpiť. Nech sa páči...

Prvé okamihy s hrou silne evokujú spomienky na Aliena 2. Nie je to ani tak grafickým stvárnením kryogénnych spacích komôr či hra s kamerou, ale samotný charakter misie, na ktorú sa vy, John Turok, spolu so skupinou ultra drsných a značne podozrievavých vojakov čaty Whiskey Company na palube vesmírnej lode pripravujete. Výsadok na cudzej planéte sa už v duchu klasických klišé zmení na boj o holý život a tak sa po drsnom pristátí ocitáte na povrchu krajiny, priam vystrihnutej z príbehov Julesa Vernea. Nič to, treba pokračovať v misii a tak sa Turok spolu s ďalšími preživšími vydáva na strastiplnú púť, s cieľom dolapiť niekdajšieho učiteľa super tajných jednotiek, prevádzajúceho na planéte podivné experimenty. K tomu sa potom už v duchu béčkových príbehov pridá kopec flashbackov, tu a tam objasňujúc minulosť hlavného hrdinu a ak vám poviem, že príde aj na rozlične potýčky medzi členmi Whiskey Company (ktorej je Turok členom), bude základná osnova hernej story kompletná.

To, čo drží inak priemerný príbeh pohromade, je okrem špičkového dabingu a animácií predovšetkým prostredie, vymykajúce sa zabehnutému štandardu, tj. haly, opustené priestory, kancelárie a pod. Osobne som síce čakal predsalen väčšiu variabilitu, ale keď tak spätne uvažujem, možno práve striedanie trojice základných prostredí prispelo k tomu, že ma hra bavila od začiatku do konca. Ako ste už teda mali možnosť vidieť v deme (prípadne na obrázkoch) gro vašej výpravy absolvujete vo viac či menej hustom pralese, ktorý síce čo do veľkosti neposkytuje bohvieakú voľnosť, ale pre potreby udržania hráča v sústavnom záujme postačuje až až. V rámci pralesu ma zaujala značná diferenciácia jednotlivých lokácií.

Skrátka, po sýto zelených čistinkách sa náhle objavíte v oblasti, vyznačujúcej sa úzkymi prechodmi a skalnými útesmi, aby ste následne prebehli cez doslova vymretú krajinu, pripomínajúcu oblasť zasiahnutú sopečnou činnosťou. Nechýbajú ani zmeny dennej doby a počasia, takže vo výsledku vám navonok stereotypné lesy a húštiny nebudú pripadať tak fádne, ako sa možno bude sprvu zdať. Navyše, časté prechody z povrchu do podzemia, resp. vnútorných komplexov ešte väčšmi napomáhajú plynulosti hry, čím vám ani na okamih nedajú šancu nudiť sa. Ak by som ale mal niečo tejto zložke hry vytknúť, bola by to občas zlá orientácia v prostredí, ktorej nepomáha ani akýsi hint, stroho informujúci o cieli vášho snaženia. Občas sa vám tak stane, že blúdite v jednej a tej istej lokaliteí bez nádeje, žeby ste sa konečne pohli ďalej.

Poďme ale na to najdôležitejšie – na vašich nepriateľov. Okrem bežnej zmesi viac či menej ozbrojených vojakov (až nezdravo pripomínajúcich tých z KZ) je to totižto fauna, ktorá vás bude už od prvého okamihu s hrou neustále obťažovať a nedá vám pokoj, až kým si to nezúčtujete s tým najvyšším z najvyšších. Áno, reč je samozrejme o dinosauroch, kopírujúcich svoju (kedysi) reálnu podobu. Síce nie som paleontológ, ale čo sa stvárnenia jednotlivých kúskov týka, strácam akékoľvek slová. Úžasné detaily kože, zubov či ďalších častí dinov ma fascinovali po celú dobu hrania a nebyť tejto bezosporu originálnej zložky, dozaista by som Turoka hodnotil len na úrovni priemernej FPS-ky.

Z tohto hľadiska ma zamrzí len vskutku obmedzený počet prezentovaných jašterov, kde síce nechýba obligátny T-rex, raptor, krokosaurus (niečo ako krokodíl loziaci po strome) či v úvode spomínaný elvis, ale chýba mi tu nejaký ten veľký bylinožravec, akým bol napríklad brontosaurus, triceratops či stegosaurus. Je síce pravda, že zmes dinosaurov je v Turokovi naozaj pestrá, ale pokiaľ by ich bolo viac, určite by som sa (nielen ja) nesťažoval. V súvislosti s vyhynutými tvormi mi nedá nespomenúť ešte jednu vec – ich nestrannosť. Je jedno, či ste ten dobrý alebo zlý, keď sa svorka raptorov rozhodne zaútočiť, neberú ohľad na žiadne živé bytosti. A verte mi, túto skutočnosť budete počas hry hojne využívať. Ako čerešnička na torte vám potom poslúžia aj strhujúce bitky s bossmi, kde obzvlášť T-Rex a podivná morénovitá potvora vám dajú sakramentsky zabrať.

Nožík je kategória sama o sebe. V bežných FPS ho zvyčajne nepoužijete a neraz si jeho prítomnosť ani len nevšimnete. V Turokovi je ale tento chladný kus ocele doslova darcom života. A nejde pritom ani tak o krájanie klobások či natieranie chleba maslom v rámci priateľskej opekačky; hlavná zbraň tejto zbrane :-) spočíva v kontextových akciách, ktoré s ňou môžete počas bojových stretov prevádzať. Ku slovu sa tak dostane stealth zložka a pokiaľ sa naučíte plaziť vo vysokých trávach, uľahčíte si tým nejednu obtiažnu pasáž. Stačí totižto prísť k nič netušiacemu protivníkovi a stlačením RT ho efektným spôsobom zložiť k zemi. Týmto pomalým štýlom sa mi osobne podarilo prekonať väčšinu vonkajších levelov bez sebamenšieho zaváhania, takže ho rozhodne odporúčam.

V čom sa taktiež nožík naplno uplatní, je zabíjanie všadeprítomných dinosaurov. Keďže tieto tvory oplývajú priam diabolskou rýchlosťou, úspešné zásahy vašimi konvenčnými zbraňami budete počítať na prstoch jednej ruky. A práve v takýchto prípadoch najviac pomôže ostrie noža. Namieste sústavného pobehovania sa postavíte dinovi zoči-voči, vyčkáte na moment jeho útoku a v okamihu, kedy vás bude doslova lízať, mu jedným efektným úskokom uhnete. Takto dezorientovaný a značne zmetený jašter potom pre vás ostane ľahkou korisťou a pomocou jedného čudlíka mu elegantne prerazíte lebku, podrežete krk či spôsobíte iné zranenie, čo sa rovná okamžitej smrti. Rovnako ako v prípade luku, aj tu sa jedná o doslova nevyhnutnú vec, keďže neraz sa voči vám postaví hneď štvorica raptorov a tak jediná možnosť, ako kompenzovať sústavné zranenie, je neustále prevádzať pred chvíľkou uvedené akcie (počas ktorých ste tak povediac nesmrteľný). Síce sa to môže javiť ako cheating, ale verte mi – neraz si tým zachránite krk.

Po slovách chváli prišiel čas, aby sme sa pozreli aj na druhú stranu mince, ktorú bohužiaľ zapĺňa zopár nepekných šmúh. Tou prvou z nich je animácia, ktorej sa stanete svedkom po každom silnejšom zásahu (priama konfrontácia s dinom, neďaleký výbuch granátu a pod.) Vaša postava nekontrolovane odletí na zem a kým sa zberá z prachu, bez možnosti to akokoľvek ovplyvniť, schytáva jednu guľku za druhou. Fajn, raz, dva razy to vidieť... to beriem. Ale keď vás táto akože parádna novinka postihne počas bitky s viacerými protivníkmi, T-rexom či iným bossom, veľmi hlasno si zanadávate. Ruka v ruke s týmto nie príliš vhodným spestrením ide podivne nevyvážená obtiažnosť, navyše podčiarknutá aj zle rozvrhnutými checkpointmi. Skrátka, idete vcelku kľudným úsekom, počas ktorého sa hra uloží aj niekoľko krát. Náhle sa ale dostanete do bodu, kedy máte za sebou jednu tuhú prestrelku a tá tuhšia vás ešte len čaká. Ale ejha, checkpoint nikde a po smrti si tak môžete celú urputnú bitku veselo zopakovať. Typickým príkladom je súboj s bandou dobre vyzbrojených protivníkov a jedným raketometčíkom, hneď nasledovaný boss-fightom so smrteľným spider-tankom. Samozrejme, všetko na jeden záťah. Ak som túto časť nehral aspoň 20 krát, tak ani raz.

Druhým frustrujúcom bodom bol pre mňa stret s úhorovito-morénovitým tvorom, kde sa ku slovu pre zmenu dostala nevyvážená obtiažnosť, opäť zvýraznená debilnou throw-back animáciou. Tento súboj stál jeden z mojich ovládačov skoro život. Uvedené dva exemplárne prípady pritom nie sú jediné – obzvlášť frustrujúca bola aj pasáž s dobíjaním jedného postu, kde vás okrem sniperov sústavne ohrozovali aj raptori, takže ste pomaly ani nevedeli, na koho zaútočiť skôr. Keď to teda mám zhrnúť, všetky spomenuté negatíva vás počas hrania rozhodne nepotešia a ak mám byť navyše aj úprimný, zásadné tým degradujú inak výbornú hrateľnosť.

UT 3 engine na milión spôsobov. Asi tak by sa dal v stručnosti charakterizovať uvedený kúsok kódu, hojne využívaný prakticky vo všetkých sférach herného sveta. A vidíte, aj napriek univerzálnosti tejto technológie je každý jej syn vskutku unikátnym počinom, čoho dôkazom je napríklad aj Turok. Výborné stvárnené prostredie pralesa je síce v kontraste s nie až tak výbornými jaskyňami, ale ako celok pôsobí herný svet jednoznačne príťažlivo. Svoje som už povedal o dinosauroch a až na určité problémy s animáciami sú tieto dávne tvory rozpohybované na vskutku obdivuhodnej úrovni (keď si zoberieme fakt, že nikto vlastne poriadne nevie, ako sa v skutočnosti pohybovali). Čo si určite zaslúži pochvalu, je dokonalá audio stránka, kde okrem výborne namixovaných zvukov vyniká predovšetkým špičkový dabing, na čele s osobitným hlasom Rona „Hellboy“ Pearlmana, komentujúcim aj tú najmenej podstatnú blbosť.