A je to tu! Akčnú fantasy RPG alá Diablo by ste na Xbox360 hľadali asi dlho. Presnejšie povedané, Kingdom Under Fire (KUF) je prvým ovocím z tohto raja. Po predstavení hry som ju letmo sledoval s kvapkou nádeje, že zažijem znova pár príjemne prebdených nocí s krvavým mečom v ruke a krvavými očami, ako tomu bolo pri Diable (no dobre, pri Diablo 2 tých nocí pri PC bolo viac, ako je zdravé), či Baldur's Gate: Dark Alliance (PS2, Xbox). Hneď na začiatku vám prezradím, že som sa žiaľbohu nedočkal (aj tak ste už pozreli hodnotenie, čiže som vás o žiadne prekvapenie nepripravil). Vedel som, že to takto môže dopadnúť, preto som si nepredstavoval modré z neba, no nečakal som ani hnedé na trenkách.

Prvých 5 hodín ma to naozaj chytilo a vskutku som sa bavil. Interface je veľmi jednoduchý, takže sa s ním stotožníte rýchlo (ale len na úkor toho, že naozaj veľa možností v hre nemáte), až na niektoré aspekty hry, ktoré vám v hre nie sú dostatočne vysvetlené a musíte sa informovať v manuáli. Žatva monštier sa začína a nádej na skvelý zážitok prekvitá. No postupom času sa začnú na hladinu objavovať zjavné a skryté nedostatky, ktoré sa nedali čím ďalej, tým viac ignorovať. V niektorých momentoch hry som sa pýtal sám seba, či je možné, aby niektorí developeri vydali hru bez akéhokoľvek betatestingu, pretože mi to tak seriózne pripadalo. Tú otázku som rýchlo zmietol zo stola, je to predsa totálne nelogické. No stále si nie som úplne istý.

Konštrukcia hry je zostavená zo zabehnutých, na dnešnú dobu už jemne old-schoolových, úrovní oddelených loadingovou prekážkou. Na konci každej máte jedného z 3 malých bohov, u ktorých môžete obchodovať, odložiť si veci, synthetizovať (viď. manuál, že?) alebo si môžete zložiť hlavu a doliečiť sa v spánku (k tomuto sa vrátime neskôr). Prostredia sú tu síce vcelku rozmanité, pokosíte pár trávnikov v pradávnych lesoch, nejeden kameň sa rozdrtí pod vašimi nohami v kaňonoch, poblúdite po starých knižniciach a kláštoroch, nazriete do pekelných chodieb z kostí, no žiaľ v skutočnosti sa vám rýchlo opozerajú, nakoľko celá úroveň vyzerá takmer identicky, ako na začiatku. Keby nebolo mapy, blúdim ešte doteraz. Zmieňovať sa o príbehu ani nestojí za reč.

Hojne zarážajúcim faktom, s ktorým sa stretnete na každom kroku, je brutálna linearita dizajnu úrovní. Poväčšinou máte na výber iba úzky chodník, ktorý sa niekedy rozdelí do 2, či nedajbože do 3 cestičiek. Niekde vidíte miernu vyvýšeninu a potrebuje z nej skočiť? Nehrozí! Na okraji mapy sú malé schody, idem tam. Tadiaľ ale cesta nevedie. Nejaká zbraň vám padla z mŕtvoly na stenu!. Zoberiem ju? Zabudnite! Len mierne zarážajúci je fakt, že akonáhle vstúpite napr. dvermi do novej úrovne, po loadingu by ste za sebou márne hľadali tie isté dvere, ktorými ste vošli. Iba slepá miestnosť s jedným východom. A ak tam náhodou aj sú, nie je isté, či sa vrátite presne tam, kadiaľ ste vchádzali. Propagovaná veta "v hre môžete zničiť všetko, čo vidíte", samozrejme v praxi nie je až tak pravdivá. Na väčšine vecí typu trávnik, skala, váza, zanechajú zbrane po zásahu stopu. V tráve zostane veľká diera (nerozpoznáte, či bola spravená delom alebo katanou), váza sa rozbije, no taká stena v budove zostane nedotknutá.

Level-up je tu často, pri rýchlom jednaní ho v priemere chytíte za 20 minút. Max. počet je 120, čiže si ich užijete dosť v priebehu 3 obtiažností, ktoré sa vám sprístupnia vždy po dohraní tej aktuálne najvyššej. Získanými bodmi si však môžete zvýšiť iba HP, výšku staminy (dôležíté na počet úderov) a šťastie, ktoré vám pozitívne ovplyvňuje drop lepších vecí z padnutých nepriateľov. 6 herných postáv na prvý pohľad zaručuje peknú rozmanitosť hrania, no nie je to tak celkom pravda. Síce sa zbrane a výzbroj rozlišujú medzi jednotlivými hrdinami a každý má svoje vlastné, ktoré môže používať, no v konečnom dôsledku sa delia na 2 základné – melee (sečné) a ranged (strelné). Čo to znamená? Sekeru/kladivo/meč do jednej ruky, kušu/delo/luk do druhej a hurá na hordy nepriateľov! U brnení je to viac jednoduchšie. KUF pozná iba celoplošný armor, teda žiadne rôzne armory na hrudník, rukavice, topánky, helmy. 1 zbroj s počtom pridávajúcich HP. Koniec. Prudko plytké.

Nečakajte však, že budete môcť používať, alebo sa učiť rôzne kombá s kombináciami zbraní, ktoré si zvolíte. Každú jednu zbraň ovládate 1 tlačítkom, kde sú iba preddefinované kombá s danou zbraňou, i to nie na všetkých. Medzi sebou sa nedajú nijako súvisle kombinovať strelné a sečné útoky. Fantáziu svojich vlastných atakov si teda musíme šetriť pre nejakú inú hru. Ostreľovanie nepriateľov z diaľky a následné dorazenie nablízko nie je dokonale plynulé, ale pri troche zhovievavosti to funguje dobre, keby v tom nebol ďalší háčik. Nepriatelia stoja na mieste v skupinkách ako tupci a čakajú. Bez toho, aby ste k nim prišli dostatočne blízko a "aktivovali" ich AI (čiže priamy beh k vám, toť vsjo), ich nepoškodíte, teda streľba z bezpečnej vzdialenosti sa bohužiaľ nekoná. Ako ďalšie 2 útoky si môžete navoliť zo svojich špeciálnych schopnosti, ktoré nadobúdate síce nevídaným, ale mierne otravným spôsobom.

Aby bolo jasno, nové schopnosti, útočné, obranné, liečenie sa, si najskôr zvolíte u svojej NPC, ktorá sa vám "prisníva" (každý herný charakter má svoju vlastnú postavu, kde získava aj potrebné príbehové questy) a v závislosti od toho musíte vyzabíjať určitý počet určitých nepriateľov, aby ste ju nadobudli. Hneď zo začiatku to nie je med lízať, navyše môžete si zvoliť iba dve naraz a získať tie najlepšie. Povedzme to tak, kto to spraví a bude sa mu chcieť vyhľadávať tie dané monštrá a vyzabíjať ich toľko, má u mňa nepodstatného bobríka odvahy. Čiže nie len dostať sa na požadovaný level, ale trápiť sa ešte viac kvôli ich získaniu. Ako som už spomenul, otravné.

Co-op o 4 hráčoch som bral ako záchrannú sieť predtým, že ma to naozaj nebude baviť so slovami: „veď v co-ope baví predsa všetko“. Zase som nemal tak úplne pravdu. Nechápte ma zle, s kamarátmi po boku je to naozaj zábavnejšie, no taktiež som pritom nevydržal dlho a párkrát sa stalo, že nás odpojilo z hry (priamo z Live však nie). Každopádne, či už sám, alebo so spoločníkmi, framedropom sa nevyhnete, a to i v takých situáciach, kedy to je nepochopiteľné. Žiaden nepriateľ v dohľade, iba si bežíte krajinkou, kocháte sa výhľadom, pritom bojujete s kamerou a fps prudko klesá. Pri bojoch je to samozrejmosť. Apropo kamera. Na tú si treba zvyknúť. Nie je tak prehľadná, ako by sme si predstavovali a vonku môže nastať chvíľa, kedy môže neposlúchať, no dá sa to zniesť. To všetko sa zmení pri vstupe do budov, v interiéroch. V tom momente je to hrôza a po krátkom čase sa prestanete usilovať ju otočiť do niektorého smeru, pretože prídete o nervy. Radšej pretrpíte viac neprehľadnú kameru.

Konieckoncov, na čo sa tam chceme pozerať? Modely postáv vyzerajú celkom k svetu, no na dnešné pomery nanešťastie stále nič extra. Čo sa o ostatných veciach povedať moc nedá. Úrovné sú síce monotónne, ale za to škaredé. Človek by čakal, že formou copy + paste vytapetujú prostredie aspoň niečím pekným. A keď ani tým, minimálne to napraviť rôznorodosťou nepriateľov. Ani tu autori nezabodovali. Stereotypné kosenie malých skupiniek tých istých škaredo-kožcov tým istým spôsobom v dnešnej dobe málokoho zaujme. Možno by pomohlo radikálne zvýšiť ich počet. Keby, keby... aspoň, že kvalitná tvrdá muzika to ako-tak napráva a dynamicky sa mení s dianím na obrazovke.

Narozdiel od predošlých hier Kingdom Under Fire sa najmladší brat nachádza žánrovo úplne niekde inde. Circle of Doom mala veľký potenciál a nebyť tej záplavy polien v podobe nedotiahnutých a vyslovene odfláknutých vecí, nejako by sa do priemeru vyštverala. I keď celá táto recenzia je negatívne ladená, nie je vylúčené, že vás hra nechytí. Opatrite si konskú dávku trpezlivosti, prižmúrte obe oči a KUF vás prevedie svojim, jemne povedané, nenápadným svetom, v ktorom môžete zažiť veľa zaujímavého. Ak máte možnosť, určite to hrajte cez Live, hra tým naberie na trvácnosti a ľahšie sa prehliadajú chybičky krásy, keď sa ich váha prenesie na viac ramien. Ostatne, dobrá partia ľudí a o zábavu je môže byť postarané.