Je zaujímavé, ako nás dokážu stále tie isté veci baviť. Mierne upravená grafika či dizajn, ale v základe sa jedná o titul, ktorý sme hrali hádam milión krát a aj napriek tomu, bez akýchkoľvek pochybností, nám to chodenie a strieľanie stále pripadá zábavné. Tento fakt sa ale netýka len žánru FPS. RPG, stratégie či akcie z pohľadu tretej osoby, všetky dookola omieľajú ten istý koncept a nebyť grafických a príbehových odlišností, podobali by sa ako vajce vajcu. Prečo sú potom ale takéto prefabrikované tituly stále populárne, mi ostáva záhadou. Veď predsa, všetkého sa človek raz preje a pokiaľ sa sústavne baví len strieľaním do živých i neživých bytostí, skôr či neskôr mu už podľa logiky musí dôjsť entuziazmus, s ktorým sa do príslušnej akcie vrhol.

Kam ale tými úvahami mierim? Už po niekoľký krát sa mi do rúk dostáva titul, ktorý radšej ani neexperimentuje s niečím novým, ale rovno prináša to isté, čo jeho predchodcovia, samozrejme, zabalené do nového obalu a s (prekvapivo) upraveným názvom. Damacy, We Love, Me and My a teraz Beautiful, to všetko vyjadruje jednú a tú istú značku, ktorá aj napriek sústavnému opakovaniu toho istého stále ponúka dostatok zábavy na to, aby som jej vďačne obetoval kúsok môjho drahocenného pozemského času. Reč je teraz samozrejme o originálnych výtvoroch s prívlastkom Katamari, ktoré po úspechoch na platformách PS2 a PSP prichádzajú konečne na bojisko next-gen, aby v prostredí masovo rozšírenejších Xboxov dokázali, že aj dlhoveký koncept môže v súčasnosti zaujať.

Je zbytočné polemizovať o tom, ktorý z dielov Katamari bol najlepší. Skrátka, buď vás táto séria dokonale pohltila, alebo ste jej jednoducho neprišli na chuť. Absolutórium. Jedno, alebo druhé. Žiadne možno, asi, alebo... primitívna matematika (však viete, parciálne derivácie, 3jné integrály, diferenciálne rovnice – učivo základnej školy :-)). Tí, čo ale patria do druhej kategórie, sa veľmi nepekne ochudobňujú o to, čo je možné označiť ako nekontrolovaná herná blaženosť. Veď predsa, už samotný koncept svojou originalitou ďaleko prevyšuje všetko videné a pokiaľ si ho nevyskúšate na vlastnej koží, za žiadnych okolností nepochopíte tú detskú radosť, ktorú vám hra s bizarným zjavom a pravidlami ponúkne. A práve to “iné“, to “atypické“ robí aj zo štvrtého pokračovania s názvom Beautiful Katamari titul, bez ktorého nie je žiadne hráčovo srdce kompletné.

Katastrofa kolosálnych rozmerov, na pozadí ktorej za každým stojí sám veľký King of All Cosmos (kráľ všeho vesmíru). Keď tak teraz uvažujem, uvedenú persónu by sa dalo v pohode nazvať aj kráľom nemotorných, pretože bol to vždy práve ON, čo spôsobí úvodné faux-pas. Ako sa teda presvedčíte na vlastné oči, aj v next gen pokračovaní si za svojim prívlastkom – nemotorný – pevne stojí a po nepodarenej partičke tenisu sa opäť ocitá niekoľko dôležitých vesmírnych objektov v prázdnote, čo znamená pre vás iba jediné – otrockú prácu s cieľom napraviť to, čo otec pokazil. Aha, zabudol som spomenúť, že v hre samotnej sa zhostíte princa, potomka samotného kráľa a aj keď sa mu čo do rozmerov nemôžete rovnať, svojimi činmi ho ľahko predčí. Samotnou náplňou hry je teda replikácia zničených planét a hviezd, pričom jediná cesta, ako takéto masívne objekty na povrchu zemskom vytvoriť, je kotúľať a kotúľať.

What? Predstavte si "sopľavku". Taká lepivá loptička, ktorá svojou štruktúrou najviac pripomínala spomínaný hlien. Akonáhle ste ju povláčili po zemi, množstvo špiny a sajrajtu pokrylo jej povrch a z lepivej lopty sa stala lopta špinavá. No a na podobnom princípe je postavená séria Katamari. S princom tlačíte pred sebou akúsi lepivú loptu (tzv. katamari) a nabaľujete na ňu všetko, čo jej príde do cesty. Postupne ako nalepujete ďalšie a ďalšie objekty, katamari sa začne zväčšovať a to, čo ste sprvu obchádzali ako prekážku, teraz nemilosrdne pohltíte. V princípe, na guľu môžete nalepiť len objekty adekvátnej veľkosti, pričom so zväčšujúcim priemerom katamari rastú aj vaše možnosti, čo všetko môžete v rámci vašej cesty pohltiť. Ovocie, špendlíky, toaleťák, potkany, kvety, lopty, bicykle, oplotenia, zmrzlinové stánky, ale aj ľudia, zvieratá, vozidlá, lode, či celé mestá a územia, to v závislosti od požiadaviek, ktoré vám v úvode tej ktorej misie kráľ vesmíru zadá.

V rámci náplne jednotlivých misií sa tak vo väčšine prípadov stretnete s úlohou dosiahnuť v stanovenom čase s katamari určitý rozmer, ale nebudú chýbať ani misie typu: pozbieraj čo najviac objektov jedného a toho istého druhu, či sprav z katamari napríklad horiacu guľu s takou a takou teplotou. Celkovo je teda náplň levelov viac menej štandardná a nebyť častej obmeny prostredia a ďalších bonusov, možno by to sústavné kotúľanie začalo aj po istej dobe nudiť. Našťastie, rolovanie cez rozmanité objekty v sebe skrýva akési tajomné kúzlo, ktorému je naozaj ťažké odolať a tak vás ani bonusy v podobe princových bratrancov či darčekov, rozlične poskrývaných po jednotlivých úrovniach, nevyvedú z ukrutného tempa, ktorým je séria Katamari tak význačná.

Schéma ovládania ostala po starom a aj keď netypické rozloženie analogov na Xboxovom ovládači vás pri centrovaní a orientovaní loptičky trošku potrápi, neubehne ani prvá 10 minútovka a už budete rolovať ako po starom. Po starom ostali ale aj niektoré problémy tejto série, ako napríklad časté zasekávanie loptičky či problematická kamera, ktorá ako na potvoru začne stávkovať vtedy, keď to budete najmenej potrebovať. A verte mi, v momente, kedy vám bude do požadovaného rozmeru chýbať jeden centimeter a ukazovateľ času začne odpočítavať posledných 10 sekúnd, vám akýkoľvek kix zo strany enginu rozhodne nevyčaruje úsmev na tvári. V porovnaní s predchodcami sú navyše časové limity skutočne šibeničné a viacero scenárov budete musieť odohrať hneď niekoľkokrát, než sa naučíte, kde sú ukryté tie najvhodnejšie objekty pre váš “projekt“. Z toho dôvodu je preto tvorba tých najväčších katamari výsadou len neskorších levelov, čo je ale na druhú stranu možno pozitívna správa, pretože inak by ste sa toho nalepovania miest a obcí asi prejedli.

Zásadným vylepšením v porovnaní s predchodcami prešiel multiplayer, ktorý naplno využíva služby Xbox Live a poskytuje tak dostatok možností na to, aby sa fanúšikovia so svojimi princami a princeznami do sýtosti vybláznili. Novinkou v rámci mulťáku je aj kooperatívny mód, ale ten vďaka vskutku debilnému nápadu dať každému hráčovi do rúk len funkciu jednej analógovej páčky rýchlo stráca na zábavnosti, keďže ovládať katamari uvedeným spôsobom je doslova nemožné.

Čo ale ostalo po starom, je osobitné technické spracovanie, ktoré s obľubou využíva hranaté tvary na všetko živé aj neživé, čoho výsledkom je vskutku bizarná reprezentácia sveta, veľmi efektne dopĺňajúca špecifický ráz série Katamari. Poteší skutočnosť, že herné prostredia sa vďaka benevolentnosti next-gen platformy vcelku znateľne rozrástli, pričom nemožno opomenúť ani fakt, že prechod na väčšie rozmery katamari je plynulejší, presne tak, ako sme si to pôvodne predstavovali. Bodku za ojedinelým technickým spracovaním potom dáva nemenej originálny soundtrack, ktorý vďaka chytľavému mixu všetkých možných žánrov výrazne napomáha k tomu, aby ste u tejto hry ostali sedieť ešte minimálne o hodinku dlhšie.

Stále to isté, stále rovnako zábavné. Séria Katamari ani štvrtým pokračovaním nepoľavila na svojej hrateľnosti a aj keď už možno po tých rokoch nepôsobí tak originálne, svojim charakterom a spracovaním sa radí medzi fond titulov, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. A obzvlášť v prípade, ak bude next-gen pokračovanie Beautiful Katamari vašou prvou skúsenosťou so žánrom, ktorý sa v hráčskom svete len tak často nevidí.