Napriek tomu, že „žáner“ filmových hier sám od seba nevyhľadávam, tak som s nimi v styku dosť často. Či je to už našťastie, alebo to je lepením smoly na päty, to je už otázne. Isté je len, že tieto licencované hry neprekračujú hranice priemeru obzvlášť často (teda pokiaľ nerátam extrém do druhej strany – nudný, len veľmi ťažko hrateľný odpad, viď. Zlatý kompas). Niekedy v posledných dňoch ste mohli v kinách zhliadnuť ďalšiu fantasy, ktorá prekvapujúco zas vychádza podľa knihy a mne sa pred malou chvíľkou v mechanike dokrútilo médium s hrou, ktorá z tohto filmu vychádza.

Mal by som sa hanbiť. Naozaj. Som obrovský fanúšik fantasy v knižnej, no najmä filmovej podobe, ale o diele s názvom Spiderwick Chronicles (Kronika rodu Spiderwickovcov) sa prvý krát stretávam až v tejto chvíli práve prostredníctvom hry. Pre prípad, že by ste na tom boli podobne ako ja, radšej uvediem, že ide o sériu 4 detských fantasy knižiek, ktorej autormi sú Holly Black a Tony DiTerlizzi. V zahraničí už ide o pomerne známu sériu, predajmi svoju kvalitu iba podtrhuje, čiže film bol povinnosťou (ako to poslednou dobou býva). Pomaly sa začína udomácňovať aj v našich kníhkupectvách a rovnako ako v prípade Zlatého kompasu, ani tu pri jej kúpe neurobíte chybu. Ide hlavne o neopozeraný príbeh a podľa môjho názoru nezvyčajný koncept v porovnaní s inými známymi fantasy príbehmi.

Vitajte vo svete Artura Spiderwicka

Dej knihy/filmu/hry je spätý práve s týmto menom a práve pri ňom narážame na jedinečnosť príbehu. Zatiaľ, čo väčšina ostatných diel žánru sa odohráva vo vlastnom fantasy svete, tu je tento svet skrytý vo vnútri toho nášho. Nikým nepozorovaný, nerušene si tu spolunažíva (koho by napadlo, že opadávajúce semená púpavy sú vlastne elfíci). Artur Spiderwick sa do deja dostáva v okamihu, kedy sa mu tento svet vo svojom sídle podarí objaviť. Celý sa doň ponorí a venuje všetok svoj čas jeho pozorovaním. Svoje poznatky o tomto skrytom svete si zapisuje do knihy. Tú zapečatí a ďalším generáciám vyslovene odkazuje, že pokiaľ sa nechcú dostať do problémov, tak ju nesmú čítať. Následne záhadne mizne.

Po mnohých rokoch sa do domu nasťahuje jeho praneter so svojimi troma deťmi – dvojičky Jared a Simon a dcéra Mallory. Hlavný hrdina, z už aj tak dosť hrdinskej trojice deciek, Jared náhodne narazí na knihu so spomínaným výstražným nápisom a samozrejme si ju prečíta. Kniha je zároveň aj istým kľúčom, ktorý chce získať aj obor Mulgarath a tak začína úžasné dobrodružstvo.

Nie, dnes to až taká kritika nebude. Prvú dávku chvály si hra odnesie už na tomto mieste. Zatiaľ čo napríklad v spomínanom Zlatok Kompase, prípadne aj iných filmových hrách, sa o príbehu dozvedáte maximálne tak z manuálu, tak tu je jeho podávanie nielen príjemné a nenásilné, no najmä dostačujúce. Dozvedáte sa hlavnú príbehovú líniu, no hra nespojluje úplne všetko (v prípade, že by ste sa pred filmom alebo knihou dostali najskôr ku hre). Nepresnosti by vrták určite našiel, no veľké odklony to nie sú (určite menšie ako odchýlky medzi knihou a filmom). Dočkáte sa slušného množstva filmových scén, no aj enginových animačiek a rozhovory vám tiež dosť vecí objasnia.

Do hry sa dostávate hneď po nasťahovaní do domu, takže si ešte užijete aj hľadanie knihy, skúmanie sídla a jeho okolia – neskôr to všetko budete potrebovať, ak nechcete blúdiť. Ide o klasickú filmovú behačku/skákačku, výnimočne som si nevšimol minihry, no je trošku náročnejšia na premýšľanie. Ale vážne len trochu, tak aby to nebolelo. Tak isto si aj zabojujete a zastrieľate z praku. Kúzelným elementom v hre sú elfíci, ktorých si môžete chytiť. V hre je množstvo druhov a každý druh má vlastné kúzla, no maximálne môžete mať pri sebe troch naraz. No ich chytanie je dosť otravný kríž. Nestačí ho len naháňať a chytiť do sieťky, no musíte ho potom aj stihnúť v časovom limite vymaľovať - výrazné zameranie na mladšie publikum.

Odmenou za tieto mierne infantilné pasáže vám potom budú rôzne obranné, prípadne aj útočné kúzla a v jednom prípade budete musieť elfíkov použiť aj pri riešení hádanky. Najcharakteristickejším elementom pre hru je však blúdenie. Blúdite skoro vždy a skoro všade a to je asi to najhoršie na tejto hre. Ako hráč dokážem ešte prehryznúť nie práve ideálnu kameru, konzoloidné ovládanie, no miliónkrát prechádzať zbytočne tými istými priestranstvami je viac než otravné. Časť týchto patálií je spôsobená hrou samotnou, tým, že to vyžaduje, no najviac budete blúdiť z dôvodu, že jednoducho neviete, kam ďalej a kde ste ešte mohli niečo zabudnúť. Pri hraní treba mať oči naozaj viac než otvorené.

Pred stereotypom ju zachraňujú jedine 4 hrateľné postavy, no až na jednu výnimku máte počas hlavnej príbehovej línie vždy dané, s kým budete hrať. To, ako sa odlišujú zo stránky schopností, je v hre vedľajšie, tu je rozdiel síce len v boji, no aj tak poteší mierna rôznorodosť. Prvé tri hrateľné postavy sú dúfam všetkým jasné, tou štvrtou je škriatok Náprstníček, s ktorým do sýtosti prelozíte aj tými najtajnejšími časťami domu, teda viac naskáčete (Pozor na problémy s kamerou, inak sa naskáčete viac ako je zdravé!) Aj napriek miestami naozaj zlej kamere je hra veľmi ľahká. Zvládnutie hlavnej príbehovej časti vám zaberie s minimalizovaním času blúdenia iba nejaké 4 hodiny, no stále tu potom máte možnosť aj rôznych vedľajších questov za všetky 4 postavy, keďže dokončením príbehu odohráte iba nejakých 50 % hry. Škoda, že potom už motivácia prudko klesá.

Grafická stránka hry vás nenadchne (hlavne verzia pre Wii). No stále je to lepšie ako väčšina týchto reklám, v porovnaní so Zlatým kompasom sa jedná priam o Crysis a to má ešte hra výrazne nižšie požiadavky. Oku tu síce až tak nelahodí, no ani nesklame. Príjemné modely postáv s vierohodným pohybom, až na tapety v diaľke je aj prostredie graficky na tom slušne. Nič viac dodávať netreba. Chyby tu nájsť môžete (vypadnutá textúra, pod iným uhlom zmení aj farbu...), no tie vám deň určite neskazia.

So zvukom je to už horšie. Asi po hodine hry mi istá časť zvukov jednoducho vypadla. Stratil sa dabing postáv, zvuky pri narábaní so zbraňou a podobne. Keďže ďalšie zvukové zložky sú menej výrazné, tak celá hra razom pôsobila neskutočne ticho. Ak máte anglickú verziu, tak si aspoň zapnite titulky, bez dabingu by ste o veľa prišli. Kratučko k lokalizácii. Z češtiny štátnice síce nemám, no nenašiel som v preklade nijakú výraznú chybičku, snažil sa byť presný a verný filmovej predlohe. Takže ďalší plusový bodík pre miestneho distribútora.

Ak vás zaujíma pozadie, tak určite si vychutnáte aj bonus v podobe dokumentu o tvorcoch knihy, ďalej aj filmový trailer a sprístupnené filmové ukážky. To by bolo z bonusovej zložky asi aj všetko. Pod záhadnou položkou v menu s názvom Hra viacerých hráčov (podľa mňa je trocha zbytočné prekladať výraz multiplayer) sa skrýva chytanie elfíkov a vraždenie škriatkov na čas, dosiahnutie limitu a podobne. Ak budete ignorovať, tak sa nič nestane. Skôr vo Wii verzii sa mu oplatí aspoň chvíľku venovať.

Ak od hry nebudete očakávať veľa, tak vás môže len milo prekvapiť. Určite sa jedná o jednu z tých lepších filmových hier za poslednú dobu, ktorá aj napriek svojim, veľakrát otravným, muchám dokáže na tých pár chvíľ pobaviť.