Doba pokročila, no čo zostáva v našich srdciach, nestarne. Čas je neúprosný a spomienky sa utápajú pod nánosom prachu, možno sú aj zaviate, na oprášenie vzhľadom na dobu pokročilú radšej ani nepomyslieť. Technologický boom posunul nejeden žáner míľovými krokmi vpred, adventúry nevynímajúc. Ručne animované pozadia vystriedali pokročilé renderovacie postupy a iné moderné finesy, textové vstupy vymenil inteligentný kurzor atď. No stačí, aby ste zostali jednou nohou alebo mysľou príliš v minulosti a zabúda sa na prítomnosť. A hra si do škaredo odskáče.

Kúzelník Simon už trikrát nakukol vo svojom interdimenzionálnom plavidle – šatníku – do rozprávkova a po svojom ho aj zachránil. Vo štvorke prízvučne nazvanej Chaos je polovičný život si znovu vyskúša, aké palivo to vlastne jeho skriňu rozpáli, aby ho zaviedla tam na druhú stranu, kde žijú v magických lesoch škriatkovia, mosty strážia trolovia a princezné unášajú zlodusi. Alix mu vo sne vyloží, akému nebezpečenstvu je rozprávkovo vystavené a že by nemal o novom dobrodružstve príliš dlho premýšľať. Simon na volanie dobre stavanej (rozumej s potrebnými nárazníkmi) vnučky najväčšieho kúzelníka Kalypsa odpovedá zasalutovaním. Pred cestou privonia ponožkám pre istotu odložených pod sklennou dózou, v ktorej sa skladujú smradľavé syry, a odchádza.

Nikto už nevysvetlí, prečo sa po pristátí na križovatke všetko zvrtlo. Bolo to energetickým nápojom použitým ako palivo? Facka od Alix a kopačky behom troch milisekúnd by to vysvetľovali. Simon sa ocitá v nezávideniahodnej situácii. Alix si vôbec nepamätá, že by ho volala, bľaboce niečo o dobrom, milom a poriadkumilovnom Simonovi a skôr než ten pravý Simon dostane odpovede, otočí sa mu chrbtom a stratí sa v lese. Čo sa tu stalo? O kom hovorila Alix? Žeby tu funkciu mladého kúzelníka-hrdinu zastával niekto iný? Dvojník?

Rozprávkovo hore nohami

Kto chce súperiť na poli humorných adventúr, musí do boja vytiahnuť tie najväčšie frky a neprikláíňať sa k používaniu už známych, otrepaných tém alebo dokonca hlúpych (a často aj zbytočných) komentárov. Humor je jednoznačnou slabinou, ale i pozitívom Simona 4. Doba však pokročila a my už nemáme 12, aby sme sa hádkam o to, kto bude prepínať programy s mladším súrodencom, zasmiali. Zrejme už patríme do starého železa, ak nerozumieme humoru mladších, no práve pre nich sú témy, ale aj rozhovory šité ako na mieru.

Drzá červená karkulka to len podčiarkuje. Chudák dievča si musí vo svete arogantných dospelých vydrieť imidž tvrďáčky, ktorý jej zaistí iba skejt, poriadne nevymáchaná huba a nejaký ten šilt s drsným nápisom k tomu. Na druhej strane, kulisa dobrodružstva vytvorená prichádzajúcou hrozbou sveta vás príjemne prekvapí a také vlastnoručne prepísanie jednej z najznámejších rozprávok na dobrú noc je príjemným prefackaním, ako aj pohrávanie si s osudom kľúčových postáv.

Podávaniu príbehu nerobí dobré meno systém titulkov, ktoré ako keby vypadli z oka staručkým adventúram. Zobrazujú farebne odlíšený text nad postavami v tak veľkom množstve, že ho stihnete skôr prečítať než hlas dabéra. Navyše zaberajú zbytočne veľkú časť obrazovky a česká lokalizácia je plná gramatických chýb a nepresností v preklade (unlock the door – zavri dvere). Ešte že sa dajú preskakovať.

Nemé divadlo na niektorých miestach v hre vytvorené ignorovaním dabingu a zbytočných rozhovorov sa dajú prepáčiť, no na každom mieste do očí bijúci systém postavený na malých láskavostiach, už nie. Nielenže nemá zaujímavú ideu príbehu čo potiahnuť vpred, hra po vás neustále chce, aby ste pendlovali z miesta na miesto. Vždy je niečo niekde zastrčené, čo budete potrebovať, vždy je niekto, za kým treba ísť, vždy je niečo, kam treba zájsť. So sprístupnenými všetkými lokalitami bude hľadanie takého tupého kuchynského noža možno malou nočnou morou. Stratiť sa v hre nie je problém ani vďaka veľkému počtu predmetov, ktoré po použití nemiznú z inventára, no našťastie je k dispozícii denník s pomocníkom.

Riešenia na požiadanie

Do denníka sa zaznamenávajú všetky úlohy a službičky, no a keď si neviete rady, hra vás nepriamo nasmeruje k riešeniu. Nemožno hovoriť o návode, ale vďaka takémuto systému pomoci bude denník často využívaný a konzultovaný každý ďalší krok i keď to nie je práve nutné. Pomocníkovi sekunduje aj zobrazovanie hotspotov zbytočne rozdelené na zviditeľňovanie predmetov, všetkých interaktívnych miest a východov z obrazoviek. Pri častom prechádzaní tých istých lokalít by však oveľa viac bodlo, keby sa bezvýznamné hotspoty po preskúmaní už neohlasovali, prípadne keby bola zvýšená rýchlosť pohybu Simona.

Animáciám postáv chýba presvedčivosť a plynulosť. Polygónové modely po pozadiach plávajú a majú tendenciu sa prepadávať pod zem. Technická stránka v dnešnej dobe nemá šancu presvedčiť. Autori nešťastne používajú panoramatické obrazovky, ktoré síce skrolujú, ale chýba im potrebná hĺbka na vyjadrenie vzdialeností medzi objektami v scéne. Napríklad taký košatý strom pri moste s trollom, ktorého konár má vystupovať z obrazovky, vyzerá iba ako obyčajný strom za mostom. Neskôr sa nestačíte čudovať, ako Simon šikovne hodí lano na konár a začne sa na ňom pred mostom pohupovať!

Kvalita grafiky kolíše od bohatej na detaily až po odpudivo prázdnu. Niektoré obrazovky pôsobia, ako keby boli do počtu narýchlo vyrenderované a zvuková kulisa nevhodne použitými samplami mylne vytvára dojem existencie neviditeľných javov – rušné námestie, ktoré je inak takmer prázdne, vodopád pri chalúpke v lese atď.

Spomínate?

Tak, ako je pubertálny hlavný hrdina, je aj hra vo vývine. Simon the Sorcerer: Chaos je poloviční život má (bohužiaľ) vo svojom segmente inteligentným humorom natrieskanú dynamickú dvojicu detektívov Sam & Max. Napriek nedostatkom však hra má nepopierateľnú nostalgickú hodnotu a cítiť z nej, že bola vytváraná aj pre fanúšikov, ktorí zaručene ocenia degustáciu legendárnej bahennej polievky či konverzáciu so senilným Kalypsom. Simon potrebuje dospieť, alebo možno potrebuje len iné obecenstvo.