Vďaka jednému vo svete preslávenému Nemcovi, ktorého meno sa až bojím vysloviť, už značku House of The Dead pozná dosť veľká časť sveta. Kedysi záruka kvalitnej zábavy je dnes skôr známa ako až úchylne sprznený, no hlavne trápny horor apráve aj tento fakt môže pri zadovážení hry výrazne zavážiť, aj keď je pravdepodobnejšie, že na váš názor bude mať vplyv skôr tento článok o nevýrazných portoch portov.

Od roku 1996 tu máme už 4 časti tejto série na rôznych platformách a kým sa zatiaľ posledná, štvrtá časť dostane mimo automatov, pravdepodobne práve na Wii (keďže táto platforma je pre takéto hry stvorená), tak sa nás autori zo Segy rozhodli obdariť trošku nelogickou kompiláciou druhého a tretieho dielu.

V roku 1998 sa dvaja agenti organizácie AMS vydali vyšetriť volanie o pomoc z rezidencie Dr. Curiena, ktorý zaslepený snahou zachrániť svojho syna vynašiel „liek“, ktorý síce smrti zabráni, ale od života má rovnako ďaleko. Takto ste v prvej časti v úlohách agentov Rogana a G likvidovali stovky zombíkov v dome smrti. O 2 roky neskôr sa v Benátkach stráca agent G a tak je vyslaný tím na jeho záchranu, tu však nachádzajú hordy nemŕtvych vyvinutých Calebom Goldmanom, šéfom Dr. Curiena – takto ste zas z tváre zotierali zelený sliz v časti druhej a aj v prvej polovici tejto kompilácie.

Ďalších 19 rokov po tejto udalosti je na svete opäť chaos. Stráca sa Rogan a na jeho záchranu sa vydáva jeho dcéra Lisa a agent G. Najkratší, ale vďaka skvele zvládnutému príbehu, niekoľkým koncom a flashbackom tiež perfektný diel. Na koniec príbehového kútika dodám, že štvrtý diel je vsunutý medzi druhú a tretiu časť, čiže chronologicky posledný diel je tretí a to s veľmi otvoreným koncom, čiže sa dá očakávať aj ďalšie pokračovanie (čomu naznačuje aj koniec HoTD4).

Pre mnohých a aj pre mňa je najväčším kameňom úrazu tejto kompilácie fakt, že autori sa o jej vylepšenie vôbec nepokúsili a tak až na úvodné spoločné menu dostávame do rúk hry úplne totožné s tými z rokov 2001 a 2005 (dokonca aj s ich menu, ktoré nasledujú po spoločnom). Som zástanca názoru, že hrateľnosť je podstatne významnejšia ako technická stránka, no amatérsky dabing a naozaj (dnes už) otrasná grafika, ktorá neexcelovala ani v dobe vydania, nie to ešte dnes, až kazia dojem. Pravdepodobne toto je dôvod, prečo sa v hre nenachádza aj prvý diel. Najrýchlejšou a najjednoduchšou možnosťou, ako zarobiť, bolo spraviť presné porty bez „zbytočných“ úprav, veď čo, ono sa to aj tak bude skvele predávať. Možno keby nebola momentálne taká konkurencia, tak by aj to tvrdenie bolo správne. Nedávno vydaný Ghost Squad vyzerá a znie podstatne lepšie, o Umbrella Chronicles radšej ani nehovorím, to by bol kat tohto produktu.

Ďalšie chybičky si môže pravdepodobne tiež pripísať na konto tento spôsob konverzie, ktorý pripomína systém „copy & paste“. Hry neboli poriadne vyladené a tak sa miestami môžeme stretnúť s kolísaním framov, hlavne pri tretej časti a ono to aj dosť naštve. Nasledujúca muška (v obzvlášť napínavých chvíľach skôr MUCHA zo známeho Cronenbergovho hororu) je problém s IR a ovládaním. Zahraničnými servermi bola funkcionalita IR označená za pravdepodobne najlepšiu na Wii, musím súhlasiť a podotknúť, že mierenie je naozaj presné, no pri prebíjaní zbrane to je už horšie. Hra niekedy nezachytí pohyb Wiimote mimo obrazovku, čiže nestihnete nabiť zbraň. Rovnako ani pri zvýšenej frekvencii paľby niekedy nezachytí stlačenie streľby, najmä pri súbojoch s rýchlymi bossmi budete za to autorov preklínať po desiatu generáciu.

Pre neskúsených hráčov a tých so slabšími nervami bude hra tiež prechádzkou ružovým peklom. Tu neexistujú žiadne checkpointy ani iné ukladanie pozícií. Keď vyčerpáte všetky svoje životy vo všetkých kreditoch, tak vám už žiadne vhadzovanie mince do mechaniky nepomôže a čaká vás amok provokujúci nápis „GAME OVER“. Prechádzaním hry si svoj počet životov navyšujete, no rovnako aj stúpate úrovňami náročnosti. Wii je síce takmer nekazový kus hardvéru a osobne môj Wiimote už tiež pár letov vydržal, je však otázne, či je stavaný na nárazy o stenu v záchvate zúrivosti.

Ak ste už v týchto hrách ostrieľaní a reflexy sú rýchlejšie ako samotné myšlienky, tak vám už prejdenie veľa času nezaberie, čo je dosť škoda. Osobný rekord s druhým dielom mám 29 minút a toto číslo určite žiadneho hráča nenadchne. S dielom tretím to nie je o nič lepšie a taktiež ho dorazíte rýchlejšie, ako si myslíte (pokiaľ teda nie ste prípad spomínaný vyššie, prípadne už ste dokázali nabrať desiatym prechádzaním určitý skill). Jedinou alternatívou ako si hranie predĺžiť, je prekonávanie rekordov v tabuľke, prípadne spustenie iného módu: okrem základného Arcade tu nájdete aj režim Original, Time trial, súboje s bossmi, Survival a okrem pár ďalších drobností by to bolo asi aj všetko.

O hrách samotných sa už toho napísať moc nedá. Veď aj tu na Sectore máme recenzie, kde sa o nich samotných dosť popísalo. V skratke teda ide o svižnú vyvražďovačku nemŕtvych so skvelou hrateľnosťou a kedysi aj atmosférou (dnes už naozaj málokomu bude hra pripadať hororová), ktorej sila tkvie hlavne v hre s niekým vedľa seba. Hra je priamo koncipovaná pre viacerých hráčov a až vtedy z nej máte ten správny zážitok, kedy sa navyše aj medzi sebou bijete o získanie power-upu, lepšie skóre, zachránenie nevinných a podobne. Navyše teraz využijete aj predtým ťažko zrealizovateľnú možnosť, a to zobrať do rúk oba Wiimote ovládače a rozstrieľať ten neživý-nemŕtvy humus fakt až na s...liz.