Je bez krvi, zrážania stareniek, strieľania policajtov, týrania domácich maznáčikov a predsa je celá o násilí. Počujeme to z každej strany, z úst každého moralistu, výsledky štúdií sa rozchádzajú a aktivisti sa bijú do pŕs za vlastnú pravdu; videohry sú plné násilia, sú nebezpečné pre mládež, vývoj osobnosti atď. No a teraz si predstavte, že tu máme hru len a len o násilí a plnú násilia!

Overclocked: History of Violence je novou hrou s príbehom z pera vrchného scenáristu Martina Ganteföhra. Ako každá hra z produkcie nemeckého štúdia House of Tales, má aj aktuálny prírastok do rodiny adventúr svoj hlavný nosný motív a za ním ukrytý podtext s odkazom. Oba sú viazané na násilie, no nejde o násilie vyjadrené graficky, ale psychicky. Inými slovami, na kýble krvi, vyvrhnuté vnútornosti, monštruozity povešané na stenách, môžete rovno zabudnúť, v Overclocked sa rozvíja dráma psychicky narušených mladých ľudí a súkromného života bývalého armádneho psychiatra, ktorý nebol k tomuto prípadu pridelený náhodou.

V uliciach New Yorku bola zadržaná pätica mladých ľudí vystrašených na smrť, so zbraňami v rukách. Udalosti, ktorým čelili, zanechali na nich stopy, uviedli ich do štádia, kedy sú uzavretí sami do seba, na nič sa nepamätajú a najradšej by vystískali svojho obľúbeného plyšáka. Niečo sa im prihodilo a to niečo budete loviť v ich mysliach v koži psychiatra Davea McNamaru. Má to však problém, pätica sa vie rozpamätať iba na najčerstvejšie udalosti ich života, na tie staršie (spred niekoľkých dní) nechce ani pomyslieť.

A možno aj preto budeme raz spomínať na Overclocked pre netradičné rozprávanie príbehu. Kým hlavná dejová línia sa odvíja od najčerstvejších spomienok k tým najstarším (tzn. odzadu dopredu), tak vedľajšia, v ktorej sa zoznamujete bližšie s hlavným hrdinom a jeho súkromnými problémami (a že ich je dosť), kopíruje tradičnú dejovú osnovu. Kombináciou oboch sa dosiahlo neopozeranej techniky rozprávania, ktoré má šancu chytiť a nepustiť. Tento meč má však dve ostria. Kým v jednom prípade sa hráč ocitá v sieti niečoho veľkého a ženie ho vpred vlastný záujem, v tom druhom je obeťou.

Na sledovanie príbehu v Oveclocked sú kladené vyššie nároky a to aj z dôvodu, že v hre si vlastne príbeh lepíte pomocou výpovedí piatich pacientov dohromady vo vlastnej hlave. Nie je to typická americká produkcia, kde vám ku koncu systémom flashbacku prehrajú celú dejovú líniu v kocke a záber sa zastaví na predmete dolyčnom, ktorý celú záhadu rozlúskne. Aj preto je dobré, aby ste jednu z piatich kapitol dohrali na jeden záťah, to aby vám niečo dôležité neuniklo.

Všetky výpovede sa síce zaznamenávajú do PDA, kde sa ukladá aj dôležitá komunikácia ako s pacientami, tak aj okolitým svetom, no s rastúcim počtom audio nahrávok pripomína vyšetrovanie po niekoľkodňovej pauze hľadanie ihly v kope slamy. Jednotlivé výpovede sú vlastne akýmsi štartérom sedení, počas ktorých sa pacient začne rozpamätávať na predošlé udalosti (ne)hrateľným flashbackom. Stačí len nájsť ten správny záznam a môžete sa ponoriť do spomienok a hľadať, čo sa mladým prihodilo a prečo vybehli do ulíc so zbraňami v rukách. Retrospektívnym lepením spomienok na časovú os sa dopracujete k záveru, že ich niečo spája a vy si jednotlivými výpoveďami budete dopĺňať poriadne rozbitú mozaiku.

Od zvyšku žánrových kolegov sa Overclocked odlišuje hlavne minimom predmetov a koncentráciou na vyšetrovanie a vypočúvanie. Iba občas sa naskytne príležitosť hľadať a kombinovať predmety, prípadne vyriešiť jednoduchý hlavolam s číslami. Riešenie uľahčuje samotné prostredie, pretože jeho veľkosť je limitovaná aktuálne prebiehajúcim flashbackom, ktorý vo väčšine prípadov tvorí len prestrihová scéna. Hranie tak v mnohom pripomína interaktívny film, ako plnohodnotnú point'n'click adventúru.

House of Tales z nepochopiteľných dôvodov „vylepšili“ univerzálny kurzor o techniku používanú v dávnych dobách, kedy sa po kliknutí na objekt objavoval zoznam činností. V Overclocked ste tak povediac vždy o jeden klik pozadu. Kliknutím na dvere sa objaví trojica ikon – preskúmať, priložiť ucho a počúvať a otvoriť – v inventári sa pri predmete objaví použi a preskúmaj. Až po vybraní činnosti môžete s predmetom/objektom manipulovať. Nejde vyslovene o negatívum, tento systém má však tendenciu zdržovať. Pre potreby hry a vzhľadom na spád je nevhodný.

Chýbajúce detaily

Overclocked už od intra vysiela impulzy, že je vám predkladaná totálna psychologická žranica. Skvelo nastrihaná úvodná sekvencia je malou zásterkou pre vláčny rozbeh, bezemočnú jazdu do myslí pacientov a potom raketový finiš, ktorý nemusí, ale môže na plnej čiare sklamať. Oveľa viac však zamrzia nedotiahnuté detaily a mnohé do očí bijúce chybičky, ktoré sme od nemeckých puntičkárov (a už vonkoncom nie od Martina) nečakali. Že sa postavy počas troch dní neprezlečú, že tu a tam nesedí polygón, že v bare nalievajú zo zazátkovaných fliaš, alebo že postava má 10 cm od ucha telefón, to im prepáčime. Ale aby v trileri vystupovali postavy, ktoré sú tu nasilu a dávali to najavo laxným dabingom, tak to je už prisilná káva.

V hre o násilí by človek čakal výkyvy nálad, zúfalosť, strach. Všetky postavy hovoria namiesto toho priveľmi kľudne, priveľmi spokojne, priveľmi bezstarostne. Dabingu chýba jednoznačne presvedčivosť, dabéri linky textu len predčítavajú a tam, kde má byť krik, počujete len suchú vetu. Navyše hra používa zlý reverb. Rozhovory sú tak ploché a chýba im hĺbka daná priestorom, kde sa odohrávajú.

U House of Tales sme si zvykli, že im 3D modely a ich animácie robia problémy, za to svojmu remeslu rozumejú a aj napriek zastaralému grafickému kabátu príjemne prekvapuje výmena obrazoviek a narábanie s kamerou. Engine Cougar vie šikovným aplikovaním predenderovanej scény na jednoduchú geometriu vytvárať dojem z 3D priestoru počas manipulácie s kamerou. Prechody medzi obrazovkami sú vyriešené rovnako rafinovane. Postava sa v novej lokalite nezjaví, ale po načítaní scény do nej vkročí, čo nevyvoláva domnienku, že sa tam teleportovala. Šikovné triky.

Všetky vytýkané drobnosti a detaily tvoria jeden celok, ktorý vo výsledku nie je tak silný ako boli veľké ambície. Vo výsledku je Overclocked: History of Violence adventúrou s retrospektívne podávaným príbehom, ktorý sa zaoberá aktuálnymi problémami, no vôbec mu nepomáha, že emócie zostali za dverami a že hlavný hrdina parazituje svojou story na piatich obetiach.