Jednoznačne najočakávanejšia MMORPG posledných rokov sa konečne dočkala premiéry. Doslova lavína hráčov zaplavila servery a vstúpila do sveta, nad ktorým bdie kráľ Conan. Azda každý, kto si našiel záľubu v MMO tituloch, túži aspoň na chvíľu vyskúšať Age of Conan, aby na vlastnej koži otestoval jeho kvality. Je naozaj taký jedinečný? Je lepší ako WoW? Je hodný mesačných poplatkov a stojí za to obetovať hre nespočetné hodiny zo svojho voľného času? O tom si povieme tu a teraz.

Po masívnej inštalácii, ktorá zožerie zhruba 30 GB miesta na pevnom disku, vás navnadí intro, kde sa objaví sám veľký Conan, avšak znechutený pohnutou situáciou v krajine. Potom sa už určite nedočkavo vrhnete na generovanie hrdinu. Vášho muža, či ženu, si môžete upraviť podľa chuti, pričom sa nezabudlo na rôzne účesy, farbu očí, veľkosť postavy, tetovania a jazvy, náročnejší užívatelia si môžu upraviť aj tie najmenšie detaily ako je šírka nosa a podobne. Nasleduje výber povolania, ktoré je úzko spojené s rasou. Zatiaľ, čo sú Aquilončania a severskí Cimerania predurčení najmä na boj so zbraňami, magické povolania prislúchajú výlučne obyvateľom Stygie. Celkový výber povolaní je pomerne bohatý a zahŕňa 12 volieb rozdelených do štyroch kategórií, sú tu traja bojovníci, traja liečitelia, skautské postavy a napokon mágovia. Každý je niečím špecifický a má osobité schopnosti, najvýraznejší rozdiel je však medzi mágmi. Démonológ sa sústredí na vyvolávanie temných bytostí, Herald of Xotli je kombináciou bojovníka a ohnivého mága a transformuje sa do podoby silných kreatúr, ktoré sú ničivé pri boji zblízka. Necromancer sa zas spolieha na rôznu nemŕtvu háveď.

Ako to už býva, začínate od nuly. Po stroskotaní otrokárskej lode sa (ešte s okovami) ocitnete na piesočnom pobreží. Niekoľko úvodných úrovní slúži na to, aby ste si osamote zvykli na základné fungovanie hry. Po zdolaní hŕstky vlažných nepriateľov a sprievode oslobodenej dievčiny sa ocitnete pred bránou prvého mesta a tam už nebude núdza o úlohy ako aj ďalších živých hráčov. Mesto a jeho okolie vám bude domovinou až po dovŕšení devätnástej úrovne. Potom už nebudete odkázaní len na dve hlavné zóny s niekoľkými bludiskami, pobrežným sídlom a tropickým ostrovom. Získate prístup do mnohých sektorov s rozličnou klímou aj povrchom. Od bezútešných púští Stygie, cez zalesnené hory, až po mrazivú zasneženú tundru. Každá oblasť má svojský štýl a obývajú ju rozdielne kultúry.

Zaujímavosťou v prvej fáze hry je delenie do dvoch režimov. Počas dňa sa bežne stretávate s inými hráčmi, s ktorými už aj smiete vytvárať skupinky, alebo na PvP serveroch im môžete vraziť nôž do chrbta (doslova). Nočný režim, ktorý sa aktivuje rozhovorom s určenými NPC postavami, je výlučne singleplayerom. Okolie zostáva nezmenené, ale NPC postavy a nepriatelia sú odlišní. Čaká tu na vás reťaz vzájomne prepojených úloh, v ktorých ste odkázaný len sami na seba. Vrcholom je eliminácia miestneho bossa v prístave, po ktorom už konečne môžete nadobro opustiť úvodnú zónu.

 Potom už má hra tradičný MMO režim, s prirodzeným striedaním dňa a noci, a iných hráčov sa už nezbavíte. Sú všade, čo na PvP serveroch znamená dávať si čertovský pozor, lebo zákeráci, čo vás len tak z rozmaru odpravia, sú úplne bežnou záležitosťou. Našťastie tu nájdete aj zóny, kde konflikty medzi hráčmi nie sú možné, je ich však ako šafránu. Zvyčajne sa jedná o kľúčové mestá, kde na vás čakajú dôležité NPC postavy. To sú také, ktoré by ste rozhodne mali v správnom čase navštíviť, aby trochu rozmotali niť príbehu, ktorý je v pozadí hry a súvisí s vašim osudom, zabudnutou minulosťou a neistou budúcnosťou. Takže napríklad po dovŕšení tridsiatej úrovne navštívite muža v prístave, ktorý vám dá vodítko a umožní prístup do podzemných kobiek, kde sa odohrávajú temné rituály...

Podľa vývojárov prvých dvadsať úrovní je len zahrievacie kolo a až potom hra začína mať grády. Dúfal som že je to tak, nie je to však celkom pravda. Hra, s výnimkou boja, ktorý vám o chvíľu predstavíme, v zásade nijako nevybočuje zo štandardu MMORPG až do chvíle, kým nedovŕšite štyridsiatu úroveň alebo sa ešte predtým nestanete členom spoločenstva. Najzaujímavejšie prvky, ako je možnosť jazdiť na koňoch, mamutoch a bojových nosorožcoch a dokonca aj vlastnoručná výroba predmetov je možná až po dovŕšení štyridsiatky. Dovtedy vás čaká len putovanie po zónach, prijímanie a plnenie početných, ale náplňou dosť primitívnych úloh a zabíjaníe monštier, či iných hráčov. V spojení s akčnými bojmi mi to pripomínalo hack and slash titul Diablo s tým, že štandardná kamera využíva pohľad tretej osoby a questov je naozaj nadostač. Bohužiaľ však váš denník môže obsahovať len zhruba tri desiatky aktívnych úloh, čo je dosť málo. Tu musím povedať, že Diablo a Diablo II patria k mojim obľúbeným titulom, no v MMO podobe, kde nie je nosným prvkom premyslený príbeh a ktorá má udržať pozornosť hráča mesiace a v lepšom prípade roky, ma prostoduché „kilovanie" pomerne rýchlo prestalo uspokojovať. Jediným mojím cieľom tak zostalo čo najskôr dosiahnuť štyridsiatu úroveň, aby sa mi otvorili širšie možnosti hry.

K tejto letargii výdatne prispieva aj dosť nešťastne riešený systém nadobúdania bojových schopností. Totiž nové skily, ktoré si ukladáte do líšt na ploche a pohodlne aktivujete myšou, pribúdajú len na približne každej piatej úrovni! A vtedy potom pribudnú aj tri naraz, respektíve niekedy sa jedná o automatické pozdvihnutie úrovne už známeho kúzla, či bojovej schopnosti. Pri dovŕšení ostatných úrovní postavy dostanete len bod na osvojenie čŕt a ďalšie body na pasívne zručnosti. Črty sú síce pekná vec, ale opäť platí, že zaujímavejšie sú až na vyšších úrovniach. Sú delené do troch rozvetvených odborov podľa povolania postavy. Najnižšie črty zľahka zlepšujú efekt niektorých útokov či kúziel a odolnosti. Až po „nasypaní" pár desiatok bodov, čo trvá naozaj dlho, získate aj prístup k novým plnohodnotným bojovým schopnostiam, ktoré potom vrcholia skutočnými chuťovkami na sedemdesiatej úrovni hrdinu, ako je vyvolanie tornáda u Sethovho kňaza či armády nemŕtvych u nekromancera.

Body na pasívne zručnosti sú vždy prideľované v hojnom počte, no pri viac ako desiatke možností, ktoré sa priebežne rozširujú, zistíte, že je ich aj tak dosť málo. Takže sa samozrejme musíte sústrediť na to, čo sa najviac hodí vášmu hrdinovi. Mágom a liečiteľom rozhodne treba rýchlejšiu regeneráciu a znásobenie množstva magickej energie, ako aj lepšiu koncentráciu, aby zosielané kúzla neprerušili nepriatelia pri priamom útoku. Všetkým postavám sa hodí rýchlejšie obnovenie života ako aj šplhanie, ku ktorému však mám určité výhrady. Možností, kde môžete využiť lezenie po skalách či rebríkoch, je totiž veľmi málo, občas sa však na dôležíté miesta dostanete len takýmto spôsobom. Na to ale potrebujete mať vysoké hodnoty šplhania. Ste tak nútení investovať sem cenné body, ktoré by sa dali použiť aj rozumnejšie. Šplhanie by skrátka malo byť prirodzenou súčasťou bez zbytočných investícií ako je to napríklad v EverQuest II.

Dlho, veľmi dho budú jediným výraznejším lákadlom hry dve súčasti. Grafika a bojový systém. Boje sú naozaj originálne, veľmi akčné a asi najviac inklinujú k systému boja, ktorý bol použitý v hre Rune. Zvlášť si ho vychutnáte pri útokoch zbraňami nablízko. Nepriateľa dokážete zasiahnuť spredu, z ľavej a z pravej strany. Každá bytosť má pomyselné ochranné štíty, ktoré dokáže presunúť na boky alebo dopredu. Môžu byť rozložené rovnomerne, ale aj všetky umiestnené na jednom mieste. Hráč by mal samozrejme viesť útok na najmenej chránené miesto, pretože tam spôsobí naťažšie zranenie. Štíty je možné premiestňovať aj priamo počas boja. Okrem toho si môžete vypomôcť krytím, ktoré má u mágov mizivý efekt a efektnejším odskakovaním, ktoré vykonáte dvojklikom na požadovanú stranu. Prinajhoršom sa pokúsite utiecť tak ďaleko, ako vám to kapacita staminy dovolí. V boji môžete rýchlo prepínať medzi dvomi navolenými zbraňami. Bitky nablízko sú celkom pekne krvavé, u magických postáv však tej krvi až tak veľa nie je, keďže zvyčajne útočia hlavne elemenárnymi kúzlami.

Zosielanie kúziel je už potom klasika, za zmienku však stoja liečivé kúzla, ktoré majú efekt na spriatelené postavy v limitovanom dosahu. To znamená, že liečite všetkých, čo sú nablízku, ak je však niekto ďalej od skupiny, nepomôžete mu. V prípade smrti sa hráč objaví vzkriesený na niektorom z oživovacích bodov. V rámci PvP serverov by však vývojári mali vážne zamyslieť nad úpravami tohto systému. Totiž hráč sa oživí s minimom zdravia a energie a v blízkosti respawn pointu často číha nejaký „píííp", ktorý vás bez mihnutia oka pošle späť na večnosť. Výdatnou pomôckou na PvP serveroch je ukrývanie, ktoré síce rýchlo prekuknú počítačoví oponenti, ale zriedkavo živí hráči a tak si neraz zachránite život. Pod pláštikom neviditeľnosti sa môžete pohybovať neobmedzene dlho, ale keďže sa zakrádate, presun je pomalší. Ak vás zabije počítačový oponent, zostane po vás náhrobok. Ak nepozbierate náhrobky, po určitý čas budete mať postihy a zníženú bojaschopnosť.

Osobne ma mrzí nešťastne obmedzená výroba predmetov. Po dovŕšení dvadsiateho levelu môžete ťažiť suroviny, ale prejaviť svoje remeslené zručnosti až na štyridsiatej úrovni je dosť kruté. Sú hráči, ktorých nebaví zabíjanie a radi by sa venovali len výrobe brnení či alchýmii. Opäť dávam za príklad EverQuest II, kde teoreticky môžete byť bojovníkom na prvej úrovni, ale majstrom remeselníkom na najvyššej. EverQuest II je inak aj motiváciou pre tvorcov čo sa týka systému výroby, hoci v Age of Conan je výroba zjednodušená. Na vytvorenie predmetu budete potrebovať recept a suroviny, to vám stačí na zostrojenie jednoduchej zbrane, či nápoja kdekoľvek v teréne. Pritom recepty najčastejšie získate plnením špecifických úloh pre majstrov remeselníkov. Najvzácnejšie predmety už potom bude možné vyrobiť len v dielňach, ktoré sa stavajú v mestách hráčskych spoločenstiev. V hre je päť základných remeselných profesií, výrobca brnení, zbrojár, čo kuje zbrane, alchymista vyrábajúci liečivé a podporné odvary, architekt, osožný pri zostrojovaní miest a budov v spoločenstvách a obrábač kameňov, ktoré sa dajú vkladať do predmetov, čím vylepšia ich vlastnosti.

Tým najväčším prínosom hry je (alebo skôr bude po vyladení) fungovanie spoločenstiev spojené s výstavbou a obliehaním miest. Po vytvorení guildy v určených zónach hráči zhromaždia požadované suroviny, aby vytvorili základnú budovu a opevnenie. Za valmi je potom možné pristavovať ďalšie budovy, ktoré zvýšia komfort a zlepšia možnosti členov spoločenstva, okrem iného aj dielne a baraky. Pri obliehaní domáce spoločenstvo bráni svoje opevnenia a útočníci môžu použiť mamuty, nosorožce a vlastnoručne vyrobené obliehacie zbrane na zdolanie obranných múrov. Asi netreba prízvukovať, že sa to nezaobíde bez ohňa, krvi a bojových pokrikov.

Hovoril som to už pri záverčnej fáze betatestu a znovu to zopakujem. Age of Conan mal výjsť najskôr na jeseň, pretože obsahuje množstvo chýb a nedorobkov. Počet závad síce klesol, ale stále je tu mnoho zádrheľov, znepríjemňujúcich hru. Za chybu môžeme považovať už problémy pri nalogovaní. Servery sú často preplnené a musíte niekoľko minút čakať, kým ste pustení do hry. V niektorých zónach nepríjemne kolíše fps, čo má negatívny vplyv na zážitok z hry. Vrcholom je taký pokles framerate, že ste nútení odpojiťsa a znovu pripojiť, aby sa závada odstránila. K tomu z času na čas padajú servery, niektoré úlohy nefungujú korektne, možnosti spoločenstiev sú len hrubo načrtnuté a potrebujú dopracovať, pri boji v skupine sa vám spolubojovníci ľahko stratia, pretože chýbajú jasné identifikačné znaky... Skrátka je toho dosť, na čom by tvorcovia ešte mali popracovať. Okrem toho sú veci, ktoré síce fungujú, ale sú ťažkopádne, alebo by skrátka mohli byť urobené aj lepšie.

Jednou z vecí, ktoré nám mali vyraziť dych, mali byť NPC postavy, čo žijú vlastným životom a sú mimoriadne inteligentné. Pravdou je, že AI je mizerná a NPC postavy len tupo postávajú na svojich miestach, prípadne chodia do kruhu vo vyhradenej zóne. Stráže v mestách vás neochránia, keď tam za vami vbehne nepriateľ a dialógy sú síce košaté, ale v podstate vždy vedú k jedinému záveru, takže ich ani nemusíte čítať. Väčšinu úloh, ktoré sú bohužiaĺ, obmedzené na „zabi X nepriateľov a vráť sa" a „ prines mi toto a hento" získate rýchlym odklepávaním volieb pri postavách, ktorým nad hlavou svieti výkričník a potom sa už len stačí orientovať podľa značiek, ktoré vidíte na minimape, alebo zväčšenej mape. Mimochodom, orientácia pomocou máp je skvelá, vidíte na nej vyznačené oranžové znaky aktuálnej úlohy a sivou polohy ostatných úloh, dokonca sú tam načrtnuté aj celé teritóriá, kde napríklad musíte loviť zadaný druh zveri. Po splnení úlohy často dostanete nejaké mince a môžete zvoliť jeden z ponúkaných predmetov. Asi netreba hovoriť, že veci majú okrem obrannej hodnoty aj doplnkové bonusy, ktoré zlepšujú atribúty, či efekt v boji. Predmetov získate veľa a miesta na ich uloženie je zúfalo málo a to aj vtedy, keď si vypomôžete jedným batohom s extra úložným priestorom.

Spomenul som mnohé, s čím sa stretnete v hre Age of Conan ale je dosť toho, o čom som sa zmienil len okrajovo alebo vôbec. V prípade MMORPG sa totiž nedá podchytiť kompletný obsah hry behom jedného či dvoch týždňov hrania, nech je akokoľvek intenzívne. Hoci som so svojim liečiteľom dosiahol pomerne vysokú úroveň, hra ma stále prekvapuje niečím novým, niekedy príjemne, inokedy menej. Ak bude na to priestor, v budúcnosti by som sa rád niektorým aspektom hry dodatočne venoval, napríklad budovaniu a obliehaniu miest. A ak sa pýtate, kto vzíde ako víťaz v dueli Age of Conan vs WoW, tu nemám jednoznačnú odpoveď. Viem len, že niektorí hráči utečú od Blizzardu k Funcomu, iní len nakuknú a vrátia sa do pôvodného košiara. Conan však určite hravo prevalcuje takých konkurentov ako Lineage II či LOTR Online.

Grafika hry je výborná, oceníte ju už na stredných nastaveniach, kde by ste však už mali počítať minimálne s dvojjadrovým procesorom, 2 GB RAM a slušnou 256 MB grafickou kartou. Hra zatiaľ funguje len v režime DX9 a ak bažíte po DX10, chvíľu si musíte počkať, a pripravte sa na výrazne vyššie hardvérové nároky. Ozvučenie je dobré, ale mohlo byť aj lepšie, hudba je však úchvatná a výborné dotvára atmosféru hry.

V tomto článku som vám nemohol o Age of Conan povedať všetko, ale myslím, že poskytuje dostatočný obraz o tom, čo sa dá od hry očakávať. Svoje dojmy z hry vám teraz zhrniem do niekoľkých viet. Age of Conan je nadpriemerná MMORPG, ktorá však nie je až taká jedinečná, ako sa od nej čakalo. Kým nedosiahnete štyridsiatu úroveň postavy, očakávajte skôr priemernú online hru aj keď s atraktívnymi bojmi a grafikou. Na vyšších úrovniach a po vstupe do spoločenstiev sa konečne sprístupnia najzaujímavejšie aspekty hry, ako je jazda na zvieratách, obliehanie miest a remeselná výroba. Keďže hra nie je zatiaľ dobre vyvážená a vyladená, ideálne je počkať do jesene, alebo ešte lepšie do konca roka, kedy by už väčšina závad mala byť odstránená a bude zabezpečený slušný komfort hráča. Age of Conan je napriek istým nedostatkom veľmi dobrá MMORPG, hodná mesačných poplatkov, hoci, čakali sme predsa len trochu viac.