V prípade, že by ste chceli bleskurýchle zbohatnúť, tak pre vás mám jednu veľmi zaujímavú informáciu. Rýchlo napíšte nejakú fantasy knižku, alebo rovno celú sériu. V momente, keď sa vám ju podarí aj vydať, tak už môžete len čakať a do pár mesiacov vám určite domov príde list s niekoľkomiliónovou ponukou od niektorého z hollywoodskych štúdií. Fantasy je totiž ešte stále v kurze a tak vám môžeme po hroznom Zlatom Kompase a príjemnej Kronike Spiderwickovcov priniesť recenziu na aktuálny kinohit z kroník Narnie s podtitulom Princ Caspian.

V prvej časti Narnie sme sa pred troma rokmi stretli so súrodencami Pevensiovcami (Petrom, Zuzkou, Edmundom a Lucinkou), ktorí sa do čarokrásneho sveta Narnie dostali cez čarovný Šatník, tam stretli kolosálneho Leva a strážcu tejto krajiny menom Aslan, porazili jednu Čarodejnicu a nakoniec sa stali kráľovnami a kráľmi na dlhé roky. Toť by bola stručná dejová línia prvého filmu a následne k nemu vydanej hry podľa nadčasovej knižnej série C.S. Lewisa. Knižná predloha perfektná, film skvelý a prvá hra patrila tiež k tým lepším s filmovou licenciou. Podarí sa rovnaký úspech aj dnes?

Peter, Zuzka, Edmund a Lucinka sa po kraľovaní v Narnii vrátili späť domov do reálneho sveta, kde však ubehol iba zlomok času stráveného v nej. Žijú si ďalej svoj bezstarostný život školopovinných detí, keď tu zrazu sa ocitajú po zaznení Zuzkinho rohu opäť v Narnii. Jeden celý rok strávený v reálnom svete sa na krajine viditeľne podpísal. Uplynulo už niečo okolo 1300 rokov a Narnia leží v troskách a o jej niekdajšej sláve sa už rozprávajú iba legendy. Spustošená Telmaranmi, ktorí ju úplne ovládli a takmer vyhubili jej obyvateľov až doteraz vyčkávala na návrat svojich stratených panovníkov a opätovnú záchranu.

No zruinovaná krajina sama o sebe by ešte nebola až taký problém. Do príbehu sa priplietajú aj veci, ktoré troška cementu už opraviť nedokáže: stratil sa Aslan, ochranca Narnie; vládne tyran Miraz; Čarodejnica sa pokúša o návrat a na scéne sa objavuje právoplatný nástupca na telmaranskom tróne – princ Caspian. Dúfam, že som miernym spoilovaním neskazil filmový zážitok všetkým, čo sa na film tešili, no bez toho by to nešlo. Navyše už na tomto mieste si dovolím tvrdiť, že z ukázaných filmových sekvencií a prezradeného deja film už zase vyzerá na skvelé dielko, ktoré sa oplatí vlastniť vo svojej domácej filmotéke.

Takže o kvalitný základ pre hru je už postarané, no bohužiaľ len kvalitný príbeh nestačí. Keď som sa pri Zlatom Kompase rozhorčoval nad prezentáciou príbehu a v Kronike Spiderwickovcov som jeho podanie zahrnul medzi klady hry, tak tu je to niečo medzi. Z interaktívnej časti hry sa o ňom dozviete minimum, z filmových prestrihov zase dosť, no ich výber nie je práve ideálny. Veľmi často nepoznáte pozadie deja, ktorý sa pred vami rozprestiera a unikajú vám súvislosti. Ešte väčšiemu chaosu napomáhajú enginové cut-scény, ktoré niekedy aj akcie ukázané vo filmových scénkach vyvracajú (napríklad záchrana profesora Kornélia, v hre ho vyslobodíte z klietky visiacej zo stropu a vo videu zase z väzenia). Z tejto časti môžem vyzdvihnúť jedine snahu hry ukázať udalosti vysvetľujúc pád Narnie, navyše v hrateľnej podobe počas prvej časti hry.

Ako naznačuje pekne spracovaná menu obrazovka so vstupom do hry, tak úrovne sú členené do 6 kapitol podľa filmových udalostí. Teda, mal by som sa presnejšie vyjadriť – 6 levelov, ktoré sa skladajú z niekoľkých úloh. Každá úroveň sa odohráva v inom prostredí, čiže z pohľadu rôznorodosti prostredí výraznejší stereotyp nehrozí. Obrana Cair Paravel, jeho zrúcaniny, Mirazova pevnosť, jaskyne a nakoniec berunské vojnové pole, tam všade prevetráte svoje postavy.

Už na začiatku prvej „misie“ však zisťujete, že s hrou niečo nie je v poriadku. Kým sa ešte tvári ako kópia 5 rokov starého Return of The King, tak sa to zniesť dá, no po určitej chvíli už bohužiaľ nie. So svojimi dvoma postavami (hra je primárne určená pre kooperáciu dvoch hráčov na jednom stroji; v prípade, že je hráč sám, tak druhá postava je ovládaná AI) pobehujete po úrovniach, prípadne bojiskách, kde je kopa nepriateľov a rovnako aj dosť postáv na vašej strane. Všetko si žije vlastným životom a vy miestami môžete, ale nemusíte nejakých nepriateľov skosiť, teda pokiaľ sa netýkajú náplne vašej práve prebiehajúcej úlohy. V prípade, že sa vyhýbate plneniu úlohy a len killujete nepriateľov, tak hráte donekonečna. Protivníci sa totiž respawnujú väčšou frekvenciou ako sa refreshuje stránka chatu a to hlavne pri nutnosti niečo spraviť je priam peklo. Jednoducho potrebujete pohnúť pákou, no to sa nedá, lebo ste stále pod útokom a váš AI kolega to veselo ignoruje (tomuto však patrí samostatný odstavec).

Mohlo by sa zdať, že keď už gameplay samotný ani zďaleka nijak nevyniká a nepomáhajú tomu ani občasné logické hádanky, tak môžu pomôcť súboje s bossmi. Na tých je však zaujímavá možno prvá minúta, kým neprídete na spôsob ich porazenia. Keby boli aspoň tie postupy pri každom iné, no sú neskutočne otravne stereotypné. V tomto prípade opakovanie matkou múdrosti nie je. Úrovne majú už od začiatku klesajúcu tendenciu kvality a posledná, od ktorej by človek očakával ten najväčší náboj a dynamiku, je skôr výsmechom a paródiou. Na druhú stranu zase treba uznať, že aspoň nebola taká iritujúca ako zvyšok hry a hra za postavu stromu (Nebolo aj toto v tom spomínanom LOTRovi?) pobavila. Skôr ako v zmysle zábavy to myslím ako úsmev na tvári.

Jedným z dvoch kladov hry je variabilita postáv v hre, ktorá je naozaj pestrá. Nezahráte si len za spomínaných súrodencov, ale aj za Caspiana, strom, profesora Kornélia, myš, kentaurov, minotaurov, faunov, škriatkov a ešte za inú háveď. Líšia sa vlastnosťami, štýlom boja a schopnosťami. Škriatok dokáže preliezť cez diery, kentaur je rýchly, minotaur zas oplýva väčšou silou a tak sa dá pokračovať ďalej. V hre môžete osedlať aj obrov, kone a v dvoch misiách aj gryfa.

Keď už sa tak s postavami pohybujete po úrovniach, tak môžete zbierať hneď niekoľko vecí. V prvom rade kovové artefakty, ktoré vám upgradujú hladinu zdravia. Ďalej kľúče, ktoré slúžia na odomykanie truhlíc s bonusovým obsahom (Aha, ďalší klad!) a na tie zas treba rozličný počet kľúčov podľa obsahu. Nakoniec nájdete po zemi sa povaľujúce aj dočasné zbrane a štíty s extra účinnosťou. To skôr v situáciách, kedy čelíte silnejšiemu súperovi, prípadne presile.

Samostatnou kapitolou je ovládanie, ktoré rozhodne patrí k tým najhorším, aké som v poslednej dobe videl. Recenzovaná bola PC verzia a tam bolo prakticky jedno, či človek hral na klávesnici, alebo gamepade, vždy sa to hralo hrozne. Pri lukostreľbe otrasné automatické mierenie. Pri menení postáv a zbieraní objektov ste zas museli dávať špeciálne pozor na to, ako stojíte pri postave/objekte, keďže interakcia je možná iba pri vybraných polohách, čo bolo vo svižných pasážach hry dosť na... nič. Automatický výber zbrane tiež spôsoboval záchvaty šialenstva. Nie je nič horšie, ako vo férovke 1 vs. 10 pri pokuse o boj vytiahnuť hák na lozenie po stenách. K amoku doháňajúce klikacie a stláčacie „minihry“ by som strieľal. Napríklad len jednoduchý úkon hádzania háku na stenu sa môže zmeniť v momente na peklo a keď sa k tomu ešte pridá nutnosť niečo s tým hákom pritiahnuť, tak vraždíte. A to bez srandy. Po cca 6 hodinách, ktoré vám nehanebne zo života tento paškvil ukradne (vďakabohu, že iba 6) už dostávate kŕče do rúk. Ničomu nenapomáha ani zle odhadnutá hĺbka prostredia, rovnako ako v ďalšom počine autorov – LEGO Indiana Jones.

Grafická stránka hry sa tiež snaží verne kopírovať herný Návrat Kráľa, len škoda, že ten vyšiel 5 rokov dozadu. Textúry v nízkom rozlíšení, absencia efektov, hrozne enginové animácie a grafické kiksy vizuálnu stránku hry sťahujú ku dnu. Jediné, na čo sa dá pozerať, sú videosekvencie a pohyb postáv vďaka dobre odvedenému motion capturingu. No aj v týchto slabučkých svetlých momentoch je to hrôza. Postavy miestami prepadávajú do objektov, v opačnom prípade zas levitujú. A úplne najlepšie je ich prepadávanie cez obraz, kedy je kamera pri hraní viditeľne dosť vysoko nad dejom a zrazu vám začnú obrazom zhora nadol prepadávať postavy. Zvuky pre istotu v hre radšej nie sú, naozaj. Počas hry počujete melódiu a dabing postáv, no žiadne rinčanie mečov ani nič podobné. Aspoň, že originálny dabing postáv zostal.

A zlatý klinec večera na záver. Ak ste doteraz v nejakej hre AI pokladali za horšiu ako dementnú, tak toto je ešte horšie a pokojne to môžem označiť ako vrchol retardácie. Iba vďaka najhoršej-v-hre-videnej-AI©®™ som bol nútený jednu z úrovní CELÚ opakovať 4 krát a druhú asi 2.Garantujem vám, že v žiadnej inej hre neuvidíte AI počas boja len tak nečinne SEDIEŤ!!! Tak isto sa o vás radi zaseknú a ak to nastane v nesprávnom mieste, tak sa už nepohnete. Ani v presilovke 5 na 1 nedokážu poraziť súpera a perlička na záver. Prechádzanie miestnosťami je v hre riešené tak, že keď do nej prejde jedna postava, tak sa do nej automaticky dostáva aj druhá. Problém však nastáva, že keď jedna miestnosť opustí, tak ju nechcene musí opustiť aj druhá. Práve v momente, kedy som mal v miestnosti spustiť 4 páky (ani srnka netuší v akom poradí a logicky sa na to prísť nedalo), tak sa AI vždy rozhodla miestnosť opustiť a tak som stihol maximálne jednu. Na štvrtý pokus sa až AI zasekla o roh pri dverách a nedokázala sa ďalej dostať!

Keď porovnám Prince Caspian s predchádzajúcou časťou, tak ide jednoznačne o regres. Ide o nehrateľný, vizuálne nepríťažlivý a nudný paškvil, ktorý robí hanbu dokonca aj hrám podľa filmových licencií. Hrať jedine kooperačne s niekým vedľa seba, v tom prípade si ku konečnému hodnoteniu pripočítajte pol bodíka až bod naviac. Hru nezachraňuje ani variabilita postáv a kvôli odomknutiu bonusov a konceptov sa ju hrať určite neoplatí.