Čím viac budete postupovať v kariére, tým viac vám začnú vadiť niektoré nedostatky. Z nich sa postupne stanú nedostatky veľké a skončí to až pri oplzlom nadávaní. Tak za prvé, Top Spin 3 v režime kariéra opäť nedovoľuje meniť počet setov a gemov. Táto azda najviac kritizovaná funkcia sa teda oproti starším ročníkom Top Spinu nezmenila a znova si budete musieť vystačiť s tým, čo navrhne konzola. Väčšinou sa hrá na 3 kolá (štvrťfinále, semifinále, finále), na jeden set a na tri gemy. Tri gemy sú otázkou niekoľkých minút, jeden turnaj teda odohráte za cca 5-10 minút. Medzi jednotlivými zápasmi hra nepochopiteľne stále niečo loaduje, najprv loaduje loadovaciu obrazovku, potom loaduje menu, potom loaduje hráčov, potom loaduje štatistiku hráčov, potom sa nahráva kurt a až potom môžete konečne začať hrať. Práve preto, že zápasy trvajú neskutočne krátko, začne častý loading veľmi rýchlo liezť na nervy.
Zápasy kariéry neumožňujú nastaviť takmer nič, našťastie turnajov a exhibícií sa to netýka. Tam si môžete zvoliť aj počty setov, aj gemov, zvolíte si dvojhru, obyčajnú štvorhru alebo mix, vyberiete si jeden z množstva turnajov (od neznámy v Ázii, až po 4 Grandslamy) alebo sa zapíšete len na jeden zápas na jednom zo 40 kurtov. Ich rôznorodosť si vychutnáte najlepšie počas kariéry. Začínať budete na ľudoprázdnych, špinavých a rozostavaných kurtoch, postupom času sa cez moderné štadióny dostanete naozaj až na dvorce top zariadení na svete naplnené tisíckami fanúšikov. Bola by veľká škoda, keby pri tenisovej hre chýbal online režim a tvorcovia Top Spinu si boli toho veľmi dobre vedomí. Multiplayer teda neabsentuje (ani lokálny – až 4 hráči na jednej konzole), ponúka rýchly zápas alebo sériu turnajov, kde sa hráči „bijú“ o prvé miesto v rebríčku. Mimochodom, z mojich skúseností z online duelov vyplýva, že množstvo hráčov sa primárne orientuje na smrtiace podania, takže trénujte returny :-).
Najdôležitejšou časťou každej športovej hry je spracovanie športu ako takého. Top Spin 3 sa v tejto oblasti nemá za čo hanbiť. Gameplay poskytuje dostatok možností, ako si poradiť so súperom. Niekoľko typov úderov (klasický, rotovaný, kraťas, lob), riskantné údery, rozšírené možnosti podávania a pridanie dvoch nových tlačidiel postačia každému. Súperov na nižšej obtiažnosti ľahko porazíte rozbehaním a zakončením výmeny z voleju, na vyšších obtiažnostiach budete musieť aj trochu tenisovo rozmýšľať. Zážitok z hry je tak znova o niečo „tenisovejší“, k čomu určite prispieva aj úplná novinka, faktor únavy. Váš hráč sa pri agresívnej hre súpera, ktorá má za následok vaše neustále pobehovanie hore dole po kurte, unaví. S rastúcou záťažou rastie aj tep (zobrazovaný pri podávaní – viď. obrázky) a začína hroziť zlyhanie tenistu. Samozrejme, nehovorím o nejakom zdravotnom kolapse, ale o zvýšenom riziku, že aj ľahkú loptičku pokazí, trafí do siete, alebo odletí ďaleko od outu. V taktom prípade je lepšie niekoľko výmen vypustiť a počkať, kým sa hráč ukľudní.
Jedinou podstatnejšou výčitkou, týkajúcou sa gameplayu, je vypustenie ukazovateľov risk shotov. Oproti minulým dielom série, kedy ste sa pri riskovaní mohli spoľahnúť na HUD displej, teraz všetko závisí od šťastia. Alebo od skillu. Alebo od kombinácie šťastia a skillu a toho, ako veľmi to máte z tenisovej školy natrénované. Tak či tak, ukazovateľ mohol podľa mňa zostať.
