Začala festivalová sezóna, ľudí ženie von neznesiteľné dusno a open air eventy, v tlači sa vychvaľuje, ako malé Slovensko dokázalo uhostiť Kravitza a Santanu v tak krátkom čase, no zabúda sa ešte na jednu legendu – Aerosmith. Gitaroví hrdina zbalil do batôžku päťčlennú bostonskú kapelu starých fotrovcov a vyrazil na svoje vlastné koncertné turné. Žiadny VIP ani Backstage Pass vás nepostaví na jedno pódium so Stevenom Tylerom a Joe Perrym, aby ich v zápätí obecenstvo vypískalo.

Počujem, ako na mňa pískajú

Aj taký je Guitar Hero: Aerosmith, najnovší prídavok do multimiliónovej série. Skejťáci z Neversoft prebrali štafetu po rockových bohoch z Harmonix a ešte pred uvedením zásadného štvrtého dielu s viacerými nástrojmi prichystali pre rockuchtivých lacný prídavok. Znovu sa tak opakuje situácia spred roka, kedy sa v letnej uhorkovej sezóne objavil Rock's the 80's a za skladbu soundtracku dostal od hráčov poriadny úder pod pás. Ani herné sucho nespravilo z Guitar Hero: Aerosmith jednookého kráľa vo svojom žánri, hra naďalej nesie údel série, ktorá má jednoducho biedne datadisky.

A pritom mohlo ísť o poriadny nátresk. Aerosmith nie je vyslovene chlapská záležitosť, od singlov Cryin' a Amazing si aj u nás nežné polovičky zamilovali texty, charizmatického frontmana, ušiam lahodiaci rock (nebolo to kvôli skvelo vyzerajúcej rebelujúcej dvojici Liv Tyler a Alicia Silverstone) a od úvodnej skladby k filmu Armageddon mali všetky slzy na krajíčku a v dlani zlomené srdiečka. Aerosmith je obchodná značka, inštitúcia, fabrika na hity. Hra, mapujúca rockovú kariéru tejto kapely, to mala prakticky jednoduché, no o výsledku sa dá hovoriť iba ako o prešpekulovanom vzájomnom promovaní mien Aerosmith a Guitar Hero. Akoby aj nie, keď ďalší štúdiový album Aerosmith je na spadnutie a vďaka Guitar Hero si ho kúpi... Jednoduchá matematika.

Všetko začína a končí pri výbere songov. Bez tučného soundtracku stráca Guitar Hero dušu, bez Guitar Hero by nebolo na čom koncertovať a nebolo by hádok so susedom, čo sa už druhý mesiac márne snaží vylúdiť na španielke čisté C, či má tréning na experte zmysel. Soundtrack obsahuje 41 songov a je jedným slovom biedny. Väčšiu polovicu tvoria skladby od Aerosmith a z nich drvivá väčšina žala slávu v 70-tych rokoch! Nemáme nič proti tomuto obdobiu, no na spomienky je tu množstvo iných edícií a nostalgických limitovaných balení.

Najskôr rozpáľ pec, potom Aerosmith

Kampaň sa zameriava na tie najväčšie okamihy kapely od prvého vystúpenia na miestnej strednej škole Nipmuc, cez prvé podpísanie zmluvy a koncert v legendárnom podniku Max's Kansas City, až po status legendy a živé vystúpenie na Super Bowle. Že nemôžete hrať kampaň s druhým hráčom nebolí až tak, ako fakt, že výber skladieb by potreboval viac ako len operatívny zákrok a datadisk k datadisku. Jednotlivé pódiá a kluby sa nesú v štýle vydaných albumov, z ktorých vám do očí okamžite udrie Pump s dvomi nákladiakmi, Just Push Play s robotickou Marylin a mačkoidno-orientálny Nine Lives.

Z prvého menovaného sa nachádza na soundtracku iba skladba Love in an Elevator, z druhého Beyond Beautiful a z tretieho Pink, ktorú nájdete až medzi bonusmi! Kde je Blind Man, The Other Side, Janie's Got a Gun, Crazy, Amazing, What it Takes, Jaded, Fallin in Love? Kam sa podela I Don't Want to Miss a Thing, ktorú skutočne hrali v roku 2001 na Super Bowle? Určite ich nehľadajte v hre, lebo tu jednoducho nie sú! Pre fanúšika je to ako taký "malý" kopanec do rozkroku. No aby to až tak nebolelo, na soundtracku nájdete tieto pecky: Toys in the Attic, Sweet Emotion, Kings and Queen, Rag Doll, Dream On a Walk This Way s a bez Run DMC.

Stavba kampane počíta s tým, že skôr ako odpálite Livin' on the Edge, musíte nažhaviť kotol songom napríklad od Lennyho Kravitza, The Kinks, Joan Jett či Stone Temple Pilots. Až potom na pódium vkročí Aerosmith. Skladby na soundtracku nie sú zoradené ani podľa albumov, dátumu vydania singla, ani podľa obtiažnosti, ani podľa žiadneho iného logického kľúča. Apropo obtiažnosť. Vieme, ako dobre bola nastavená v dvojke, vieme, ako to autori prepískli v trojke, teraz zase z nepochopiteľného dôvodu hard sťažili a stupeň expert spravili prístupnejším.

Napríklad taká She Sells Sanctuary od The Cult (u mňa smrteľná vec) je hrateľnejšia a zábavnejšia pre svoje dobré rozmiestnenie nôt na notovej osnove a to ako pri sólach, tak aj pri všetkých rytmických pasážach. Autori sa od trojky polepšili, no stavba soundtracku vás môže nepríjemne prekvapiť a podraziť kolená sebavedomiu. Obtiažnosť hard je na niektorých miestach až zbytočne náročná na prekladanie prstov a to aj pri hraní prvých songov. Naopak pri posledných je zase náročnosť prinízka, dokonca sa vyparili trojité akordy. Pre gitarových hrdinov zakázané medium a easy sú vhodné na tréning, podobne ako tutorial a drilovanie rýchlych pasáži v móde Practice.

Stará známa pesnička

Kto čakal nové herné režimy, nedočká sa. Nekooperatívnej kampani sekunduje voľná hra pre dvoch hráčov, pričom si každý môže vybrať, či bude hrať na sólovke, base alebo rytmickej gitare (v závislosti od songu), ďalej tu nájdete multiplayer s tradičnými režimami na body Face Off a Pro Face Off a takmer zbytočný Battle, ktorý sa bohužiaľ dostal aj do hlavnej hry v podobe súboja s Joe Perrym. Osobne by som Battle úplne vypustil, naháňačka za tým, kto komu spraví zle na notovej osnove cez power upy (preťaženie zosíku, roztrhnutie struny atď), veľmi rýchlo omrzí a stane sa otravnou.

Guitar Hero Aerosmith sa po hernej stránke nijako neodlišuje od svojich starších bratov. Ešte stále musíte presne triafať farebné noty pomocou tlačítok na hmatníku plastovej gitary a snažiť sa o čo najvyšší počet bodov. Drobné technické vychytávky opäť zlepšujú komunikáciu kapely s publikom a hráčom. K výbornému lip synchu sa teraz pridávajú aj typické pózy členov kapely Aerosmith; okolo Stevena Tylera krúžia kamery ako muchy nad koláčom, Joe si užíva s rukou hore, Tom Hamilton zase počíta fanúšikov. Celé to rockové divadlo dopĺňajú reflektory, stroboskopy a spev ľudí, čo je novinka, ktorá vás donúti nielen podupávať si nohou, ale si aj zaspievať.

S predchádzajúcim datadiskom zdieľa Guitar Hero: Aerosmith nevyvážený a zle zostavený soundtrack, čo je najväčším nedostatkom, ktorý rozhoduje o investovaní peňazí do rozšírenia, keď sa čaká na príchod plnohodnotnej štvorky. Fanúšikovia kapely by si zaslúžili lepšie songy a spracovanie, gitaroví hrdinovia zase lepšie nastavenú obtiažnosť a hravejšie songy. Takto sa dostáva na trh prídavok, ktorý na každom koncerte očakávate, ale namiesto extázy vás uvedie do mierneho sklamania.