Sú to už nejaké dva roky, čo vypukla seriózna rocková revolúcia a každý sa šiel zblázniť za Guitar Hero. Z neznámych firmičiek sa stali superhviezdy a hra zmenila pohľad na vnímanie rockovej muziky. Z obrovského komerčného úspechu a vplyvu pramenila potreba mobilnej verzie pre handheld DS. Viac ako soundtrack a herný systém, ktorý vďaka svojej takmer dokonalej podobe nepotrebuje vôbec meniť, zvedavosť vyvolávala otázka: akým spôsobom chcú autori na DS sprostredkovať hranie na gitare? Odpoveďou je Guitar Grip.

Mnohí považujú Guitar Hero za paródiu (alebo výsmech) hry na skutočnú gitaru. On Tour je svojím spôsobom paródiou Guitar Hero práve vďaka addonu, ktorý sa zasúva do GBA slotu. Po konštrukčnej stránke ide o solídny kus hardvéru so štyrmi farebnými tlačítkami, nastaviteľným remeňom pre pohodlné držanie a trsátkom. Priesvitný plast mu dodáva drahší a exkluzívnejší výraz, ktorý možno jemne doladiť výmenou obrázku alebo nálepkami z pribalených aršíkov. Grip je dodávaný s dvomi nástavcami pre GBA slot; jeden pre starší a druhý pre nový model DS-ka. Bohužiaľ má tendenciu zo slotu vyskakovať a tým prerušiť hru. Ak sa tak stane počas sejvovania, rozlúčte sa s aktuálnou pozíciou.

Dizajn a použité materiály je jedna vec, tou druhou je ergonómia a funkčnosť. Grip je bohužiaľ navrhnutý pre menšie ruky s kratšími prstami. Po uchopení sa vytvorí medzi skrčenými prstami priestor, DS-ko tak neleží v dlani, ale držíte ho prakticky končekmi prstov. Pri rýchlych gitarových pasážach sa tak stráca stabilita, robí sa viac chýb, trpí zážitok z hrania, ale hlavne dostávate neskutočné kŕče do zápästia aj predlaktia súčasne. Zabudnite na to, že si budete vybrnkávať na prechádzke parkom alebo mestom. Samotná váha handheldu a drsné brnkanie druhou rukou spôsobia, že v polovici songu budú môcť okoloidúci vyčítať z vašej tváre pálivú bolesť.

Správnu techniku držania vám neprezradí manuál, odporúčanie pred každým spustením ani mladí krásni ľudia v reklame, musíte si ju vytrpieť. U mňa bodovala vystretá ruka držacia DS-ko položená na stehnách, no ani táto poloha sa nedá označiť za ideálnu. Dianie na displejoch je tak povediac hore nohami, čo sa snažíte kompenzovať vytočením hlavy. Po krátkom koncerte vás tak nebolí len ruka, ale aj krk. Trénovať je potrebné aj grif, akým vybrnkávate noty na touchscreene. Hra bohužiaľ identifikuje hrabnutie do strún iba v horizontálnom smere, diagonálny alebo vertikálny pohyb stylusom (alebo trsátkom) neakceptuje, čo v napätých situáciách (pri rýchlom sóle) rozhodne nepoteší.

Chce to skutočne tréning, aby ste pripravili zápästie na pasáže s tonami padajúcich nôt hlavne na vyšších obtiažnostiach. V začiatkoch treba počítať s pískaním obecenstva a neuveriteľným množstvom chýb. Môže za to nepohodlné držanie, ale najväčší podiel na tom má fakt, že pri hraní na gitare máte jednu ruku od tela a druhú približne na úrovní opasku. V prípade Guitar Hero DS ich máte nad sebou, čo zabíja pocit z hrania na gitare. Dá sa na to zvyknúť, ale nie je to ono.

Hraj, ako oni pískajú

Guitar Hero: On Tour má o jedno tlačítko menej, čo samozrejme hru nerobí automaticky ľahšou. Nemožno hovoriť o dokonalom balanse, ale rozhodne autorov treba pochváliť za nastavenie obtiažností na zdolateľnú úroveň, ktorá vás potrápi, ale aj zabaví. S kapelou tradične začínate v zapľuvaných putikách a postupným zdolávaním pätice songov sa posúvate smerom k alegorickým vozom, arénam, pódiu na lietadlovej lodi, lepším nástrojom a väčším honorárom. Stavba koncertného turné by však potrebovala doladiť v dramaturgickej zložke. Skladby nie sú zoradené podľa obtiažnosti, takže vás sem tam prekvapí poriadne tuhý song, alebo naopak príliš jednoduchý. Hra však trpí najviac soundtrackom.

Zostava skladieb je čerstvá všehochuť zameraná hlavne na mladšie publikum. Medzi výpekom Anna Molly od Incubus, I Dont Wanna Stop od Ozzyho, What I Want od Daughtry, pohodovou Black Magic Woman od Santanu narazíte na nevýraznú, no chytľavú All Star od Smash Mouth, alebo urážku This Love od Maroon 5, ktorú beriem iba ako zblúdilca, keby ste chceli pripomenúť frajerkám, aké bolo vtedy leto pekné, keď ste sa ešte cukrovali. Guitar Hero je dnes veľmi silný brand, ktorý si nemusí pomáhať cover verziami. Preto je čudné, že na soundtracku On Tour narazíte pravdepodobne na najhorší cover všetkých čias – La Grange od ZZ Top. Podobne ako u predchodcov aj tu platí, že soundtrack nemusí vyhovovať každému, mňa ako dlhoročného fanúšika sklamal na plnej čiare.

Vzhľadom na kapacitný limit kartridgu trpí všetkých 25 skladieb kompresiou. Na reproduktoroch DS nič nezaregistrujete, ani keď budete cestovať, ale stačí nasadiť referenčné slúchadlá a do popredia sa dostanú odrezané výšky, nevýrazné stredy a hnusné doplnkové sample (rozburácaný dav, tlieskanie a pod), ktoré sa dajú našťastie umlčať. Koncertovanie v duchu série zobrazuje nástup kapely, pridáva svetelné efekty a medzi kapelníkmi môžete rozpoznať známe postavičky s charakteristickými pohybmi. On Tour prekvapuje vcelku bohatou prezentáciou na obrazovke, rôznym efektom a pohotovou reakciou pri aktivovaní Star Power hlasom. Predvolená fráza Rock On sa dá nahradiť obyčajným a kratším Hey!

Gitara do vrecka?

Absolvovaním kariéry sa ponúka začať všetky songy hrať v Duel móde, ktorý je skôr určený pre multiplayer. Ide o hrateľnejšiu variáciu toľko preklínaných duelov v Guitar Hero III s tým rozdielom, že získané power upy sa dajú odložiť a použiť neskôr. Haseniu gitary v plameňoch cez mikrofón sekunduje rozhadzovanie podpisov fanúšikom či prehodenie displejov. Okrem týchto power upov špeciálne ušitých pre DS tu nájdete tradičnú zostavu ako roztrhnutú strunu, preťažený zosilňovač alebo dočasné zvýšenie/zníženie obtiažnosti. Nové duely umožňujú znepríjemniť život druhého hráča počas celej skladby a dopredu o víťazovi nikdy nie je rozhodnuté. Pre dvoch hráčov je tu aj kooperatívny režim a staré známe módy Face Off a Pro Face off.

Pribaliť do batôžku, alebo nepribaliť? Guitar Hero: On Tour bol pôvodne pokusom a skúškou, či je možné rockovú revolúciu rozšíriť aj na handheldy. Pokus vyšiel, vo svete sa predáva na tony, no jednoducho na tomto systéme stráca dušu. Už nedržíte v ruke gitaru, už sa nevidíte na koncertoch, jednoducho nemá gule. Guitar Hero: On Toru je paródiou na hru, ktorá si paradoxne spravila kariéru obyčajnou hračkárskou gitarou a cover verziami.