Určite sa vám už stalo, že ste chceli niekomu minimálne zlomiť nos. Ale čo si tu budeme nahovárať, všakže, brutálne na sračku rozmlátiť papuľu, že ho ani Coperfield nedá dohromady; rozdrbať ho po dvore; tak povybíjať zuby, že ich ani Google nenájde. V tom horšom prípade sa vám to aj podarilo (agresivita je predsa zlá), v tom lepšom na vás potom ten dotyčný aspoň nepodal žalobu. Ak trpíte tlmenou agresivitou a vaše horšie alterego sa pomaly derie von, aby niekoho ubránilo od problémov s tými zažltlými prírodnými zubmi, tak ako príjemná alternatíva sa dá použiť aj napríklad tento titul. Rozhodne vyjde lacnejšie ako kúpiť si vrece.

Priznávam, že úvod nebol práve košer, stránku navštevujú aj mladší čitatelia a aj ratingová kategória hry asi nepripúšťa až také vyjadrovanie, no výstižnejšie sa zmysel celej tejto hry popísať nedal. EA Sports už dávno neťaží iba zo svojich zabehnutých športových sérií, ale pred nejakým tým časom sa ich rozhodli trocha odľahčiť a spraviť akúsi karikatúru známej značky. Tak sme sa mohli stretnúť so sériou Fifa Street (ktorej tretia časť už bola neseriózna až moc), NBA Street a momentálne prichádza karikaturizovaný Fight Night Round v podobe tvárolámača – FaceBreaker. Satirické zobrazenie bojových hier je badateľné už na prvý pohľad v cartoonovom vizuálnom spracovaní podobnom napríklad s Punch-Out. No to nie je jediný ohľad, v ktorom autori popustili od serióznosti a pred jeho vývojom sa vybrali na párdňový trip iba o Absinthe a zemiakových lupienkoch.

Hra ma údajne zabudovanú deformáciu tváre v reálnom čase a všetko v hre (vrátane jej názvu) je založené iba na tom. Spomínaná real-time deformácia v hre však už nie je nijak prevratná. Ako tak sú zachytávané údery do tváre, ich intenzita, umiestnenie aj počet, podľa čoho sa následne aj prejaví jej zdevastovanie v istej grimase, no zázraky sa očakávať nedajú. Dokonca sa mi zdá, že túto funkciu som už videl zapracovanú skôr a dokonca lepšie. Hlavne si zničenú tvár môžete prezrieť po zápase, keď ako trofej získate súperovu hlavu, no výsledné grimasy sa až moc často nápadne podobajú. V hre samotnej až taká detailná deformácia nie je. Prejaví sa na škulení, mierne vykrivenej sánke, červenej tvári a pá opuchom, to je tak všetko. Prvý raz to bolo ešte komické, karikatúra tváre ešte značne zdevastovaná pobavila, po pár chvíľach sa nad tým však ani nezamyslíte. S výsledkom v zápase a faceliftom súpera sú spojené aj hlášky po zápase, tie sú zas veľmi vtipné, len ich počet asi 1 na postavu je zarážajúco nedostatočný.

Prostriedkom k odstráneniu dentálnych problémov postavy sú zápasy v rôznych (ich počet dokážete vyjadriť aj na jednej zmrzačenej ruke) herných režimoch. Zápasy sa hrajú na tri 90 sekundové kolá, pričom do zdarného konca môžete súboj priviesť aj troma knockdownami, prípadne okamžitým KO po zmasakrovaní tváre súpera. Hlavnú rolu si tu strihnú 2 ukazovatele – dvojúrovňový život a ukazovateľ naplnenia FaceBreakera. Z prvej hladiny života sa uberá pomalšie, z druhej zas rýchlejšie, no regeneruje sa, strategicky je však dôležitejšie udržať si čo najdlhšie ešte prvú časť. Hladina FaceBreakera zas určuje špeciálny útok, ktorý môžete v danom momente použiť. Napĺňa sa ustavičným udieraním do protivníka, pričom nesmiete obdržať ranu a ani prestať. Má 5 úrovní, z ktorých každá odpovedá inak silnému úderu. Úplne základná úroveň je drtič Haybreaker. Po 2 úderoch dokážete uštedriť o niečo silnejší Bonebreaker. Ďalšie 2 údery pridajú už dvojfázový Grounbreaker a v rovnakej postupnosti nasledujú Skybreaker a nakoniec Facebreaker, čo je efektné kombo, ktorým razom zmeníte tvar lebky postavy a zápas sa tým pádom končí.

Kvôli prístupnosti masám bolo hre prispôsobené aj ovládanie, ktoré však mne osobne prišlo nedostačujúce. Iba 2 tlačidlá pre úder, jedno pre drtič, sotenie a potom ďalšie, ktoré majú buď mnoho, alebo minimum funkcií. Reakcia na úder, prípadne ešte protiúder je zo začiatku moc zložitá a napríklad vysmievanie takmer nemá zmysel. Jedine dokáže poriadne natankovať živého protivníka. V konečnom dôsledku je teda toto zjednodušené ovládanie skôr príťažou a zbytočným komplikovaním, kedy napríklad vyhýbanie sa by bolo podstatne jednoduchšie a prijateľnejšie na pravom analógu.

Ponuka herných režimov nikoho neuchváti a práve tá je kameňom úrazu celej (vôbec nie zlej) hry. Jednoduchý zápas, tréning, režim Brawl for it all na odomykanie postáv, arén a kostýmov, divný Couch Royale a nakoniec zápas cez Live. Celkovo žiaden z režimov nedokáže na dlhšie hráča udržať. Zápasy postupne okrem multiplayeru na jednej konzole prestanú baviť, v odomykaní blbostí človek po chvíli stratí zmysel a tak zostáva zábavný jedine multiplayer cez Live. Coach Royale je tiež založený na hre viacerých hráčov, čo je asi jediná devíza hrateľnosti hry. V ňom ide o lovenie hláv, v sérii zápasov vyhrá ten, čo získa najviac hláv. Nesmú chýbať rôzne štatistiky, tabuľky a uploadovanie highlightov, no to všetko pre hráča vez Live, rovnako ako takmer cela hrá, nemá moc význam. Bez multiplayeru je životnosť hry niekde na úrovni pár dní VEĽMI pohodového hrania.

Dvanásť je také krásne číslo. Rok má 12 mesiacov, polovica dňa má 12 hodín, niektoré významné civilizácie počítali v 12-tkovej sústave a táto hra má oslnivý počet až 12 charakterov. Každý samozrejme unikátny schopnosťami, rýchlosťou, silou a inými atribútmi. Okrem nich tu nájdete medzi hrateľnými aj hosťujúce charaktery, ako napríklad Snoop Dogg, Peter Moore, Heidi Montag a iní. Okrem nich si môžete vytvoriť aj vlastný charakter a ten môže mať vďaka kamerke na Xboxe alebo PS3 vašu tvár, hra totiž využíva rovnakú možnosť skenovania tváre do hry ako Tiger Woods PGA Tour. Takto aspoň môžete zmrzačiť tvár vášho „obľúbeného“ známeho. Prinajmenšom aspoň o pár chvíľ predĺži hrateľnosť. Arén je taktiež pomenej, konkrétne 10, no aspoň to vynahradzujú zaujímavými prostrediami.

Grafická stránka je trochu rozporuplná. Nedávno recenzovaný Prizefighter bol kritizovaný aj za grafiku, ktorá je však lepšia ako v tejto hre. Na druhú stranu zas tu sa nedá brať seriózne kvôli zameraniu hry. Inak by som ani nemal výhrady až na detaily. Pohyby postáv sú animované veľmi dobré, sporo odeté kočky v prestávkach by som uvítal aj naživo. Zvuková stránka je štandardom od EA, skvelé zvuky, výborný OST, nie je sa na čo sťažovať.

V podstate FaceBreaker vôbec nie je zlou hrou. Je pomerne kvalitný, bez výraznejších chýb, navyše je hra aj dosť zábavná. Trvanlivosť jedného týždňa, každý deň po 20-30 minút je však žalostná, to aj otvorený jogurt vydrží dlhšie. Bohužiaľ po tejto dobe už hra nemá moc čo ponúknuť a tak ju ako-tak drží pri živote a nestále resuscituje jedine ten multiplayer.