Armády všetkých civilizácií sa spojili proti spoločnému nepriateľovi, proti spoločnej záhube, o ktorej pôvode existujú len chýry, legendy, mýty. Jediné, čo sa vie o tejto nákaze vesmíru naisto, je to, že pohltí všetko, s čím príde do kontaktu. Od hviezd, cez planéty, až po samotné duše všetkých živých bytostí. Existuje však jedno miesto, kde sa podarilo s temnom bojovať, miesto smrti, nádeje a obetovania, miesto za temným horizontom.
 
Príbeh plný beznádeje rozprávaný tak ponuro, až sami cítite, že nemáte proti nepriateľovi žiadnu šancu. Všetko snaženie je dopredu zbytočné a len odďaľuje nevyhnutné; koniec všetkého, všetkých a naveky. Vďaka predošlému dielu Tarr Chornicles viete, ako udalosti dopadli a aj viete, že mocní strážcovia bojujúci proti temnu neuspeli. Jediné, čo vám po tomto neúspechu ostávalo, je bezhlavý útek nikam, do miest, kam ešte pohlcujúci mor nedorazil. Tomuto však predchádzalo mnoho bojov, povstaní a pokusov o zastavenie šírenia javu zvaného ako The Mirk. Jedným z týchto odporov bola aj obrana planéty, na ktorej obežnej dráhe bezútešne čaká na svoju slávu monument, schopný aspoň dočasne zastaviť nezastavitľné - príchod armády nemŕtvych.

Tejto obrany sa zhostíte vy ako jeden z pilotov elitnej letky strážcov slúžiacej na obrovskej vesmírnej základni zakotvenej pri samotnom monumente. Jeho prítomnosť vás bude sprevádzať naprieč takmer všetkými šiestimi kapitolami, čo je oproti minulému dielu slabá polovica. Každá kapitola je síce rozdelená na menšie misie umelo zvyšujúce počet “úrovní”, žiaľ ale hracia doba sa tým rozhodne nepredĺžila. Pri znížení počtu misií by sme čakali aspoň predĺženie doby hrania, alebo zvýšenie ich kvality či intenzity, ktorou ich budete prežívať. Žiaľ, autorom sa nepodarilo ani jedno. Misie sú pomerne krátke, nenápadité, oproti minulému dielu strácajú na spáde a čo je horšie, sú veľmi stereotypné, niekedy až priam nudné. Každá jedna bez ohľadu na to, o čo sa v nej jedná, pozostáva z rovnakého scenára. Letíte na určené miesto, stretnete cestou letku nepriateľských stíhačiek, zostrelíte ich, letíte pár metrov ďalej, zase stretnete letku, zostrelíte, zasa letíte ďalej a tak stále dokola. Žiadne komplexné misie o ochrane konvoja, náletu na formáciu krížnikov, zvraty, nič. Všetky misie sú až na pár drobných výnimiek o tom istom, o tom ako každú chvíľku stretnete skoro vždy rovnaké zoskupenie nepriateľov.
 
Vždy to bude jeden z mála druhov nemŕtvych stíhačov svojimi tvarmi pripomínajúc skôr beštie z pekiel ako hviezdne koráby. Našťastie to nie je úplne všetko a tak výnimočne z času na čas narazíte aj nejaké tie väčšie lode. Spracovaním síce patria k tomu lepšiemu, zvlášť svojimi bizarnými tvarmi vyvolávajú úzkosť, avšak ich neustálym opakovaním počas celej hry vás ich hrozivé krivky nechajú časom chladnými.
 
Chlad pocítite aj v prípade, ak si nastavíte vyššiu obtiažnosť nepriateľov. Vtedy je to každú jednu sekundu boj o holé prežitie, kedy sa väčšinu času snažíte ako tak udržať a na ofenzívu vám ostáva minimálne množstvo času. Umelá inteligencia vie byť totiž naozaj doterná a vie využiť všetok potenciál svojho smrtonosného arzenálu i preveriť všetky vaše schopnosti. Naopak, na najnižšej obtiažnosti si pripadáte ako na bizarnej strelnici uprostred chladného vesmíru.

Jeho nekonečnosť, krása aj nebezpečnosť vám bude pripomínaná každú jednu sekundu hrania prostredníctvom naozaj peknej palety farieb. Tá vám neraz učarí natoľko, až zabudnete na všetky svoje úlohy a len tak sa budete kochať, čo všetko autori dokázali vykúzliť. K prostrediu však v prípade Dark Horizon nepatrí len prekrásne spracovaný vesmír, ale aj objekty, na ktoré v ňom narazíte. Nestretnete tu totiž iba stíhačky s materskými loďami, ale aj množstvo staníc, vysielačov, strážnych veží, niektoré stále funkčné, niektoré opustené, napol zničené rozprávajúc cez svoje zbytky nedávne udalosti hrôzy.
 
Aby ste s týmito hrôzami vydržali čeliť čo možno najdlhšie, dostanete k dispozícii hromadu rôznych doplnkov do svojej lode po padlých spolubojovníkoch. Samozrejme, dostávate ich postupne tak, ako rastie vaša dôležitosť, čo v podstate slúži ako RPG element. To, že slúži naozaj dobre, vás presvedčí množstvo kombinácií či zameraní svojej lode, ktoré z tohto systému upgradovania môžete dostať. Chcete rýchlu obratnú stíhačku s rotačnými kanónmi? Nie je problém. Chcete ťažký obrnený bombardér zo silnými štítmi a ovešaný raketami? Nie je problém. Tak isto to môžete podľa vášho vkusu i štýlu boja rôzne kombinovať a prípadne vytvoriť presne raketu podľa svojej individuality.
 
Svoju individualitu nebudete však môcť prejaviť pri boji na život a na smrť s kamarátmi po internete či sieti. Nečaká vás žiadny editor misií, ktorý by mohol značne predĺžiť hraciu dobu, ani žiadne rýchle akčné misie, jedine kampaň, po dohraní ktorej nemáte motiváciu sa ku hre vracať. K tomu tak trošku prispieva aj pomerne jednoduchý model ovládania a v podstate celého hrania spadajúc skôr pod nejakú miernu arkádu ako simulátor a aj napriek rôznym podporným prvkom je to tak na rozhraní. Máte síce možnosť rozdávať jednoduché príkazy svojim spolubojovníkom, máte možnosť “zohrievaním“ (strieľate rýchlejšie, ale sú slabšie štíty) alebo “chladením“ (strieľate aj letíte pomalšie, ale ste neviditeľní) lode meniť jej parametre, ale to všetko využijete počas hrania len minimálne.

Tak ako rôzne doplnky oživujúce gameplay nesplnili svoju úlohu, tak ani hudba nenaplnila krv v žilách potrebným adrenalínom či strachom vaše srdcia. Pomerne nevýrazná len do pozadia znejúca kulisa dotvárajúca temnú, ale aj priemernú atmosféru celého titulu. Zvuky to nijako nezachraňujú, ale našťastie ani neťahajú ešte viac do priemeru. Síce vás dostatočne výrazne presvedčia, že vedľa vás vybuchla raketa či poukážu na okolitý rev bojiska, nijako výrazne vás nevtiahnu do sveta plného temna.
 
Tentokrát vás príbeh o konci sveta pravdepodobne nepohltí tak ako v predchodcovi a dokonca vám aj niekedy bude pripadať, že toto ani nie je plnohodnotné pokračovanie, len skôr väčší datadisk k pôvodnej línii. Síce grafika postúpila o nejaký ten krôčik ďalej, uvidíte časti vesmíru i modely lodí predtým vašim kanónom skryté, naučíte sa používať nové vlastnosti lode, ale to všetko vám na rozprávanie nového príbehu stačiť nebude. Zvlášť ak je ten príbeh pomerne krátky a skončí skôr ako sa poriadne rozbehne. K tomu si pripočítajte pomerne stereotypný gameplay i jednoduchú náplň misií. Ak ste fanúšikom predošlého dielu, chcete sa stať strážcom a hltáte každý riadok beznádejného osudu ľudstva, tak určite bude stáť za to prejsť za temný horizont. Ale ak čakáte plnohodnotnú hru a kopec noviniek, skúste hľadať nádej inde.