Nie je tak dávno, čo sa na trh dostala hra Uplink od Introversion Software. Ich prvý titul zaujal a tak sa pustili do prác na ďalšom, ktorým bol Darwinia. Recenzenti ho vynášali do nebies a bežní hráči ani netušili, že existuje. Po skvelej Darwinii prišla tretia svetová v hre Defcon, ktorá však mala ešte špecifickejšie a užšie profilované cieľové publikum a až taký „masívny“ úspech ako Darwinia táto hra nezaznamenala. Možno aj preto sa autori rozhodli vrátiť k svojmu najlepšiemu titulu, vylepšiť ho, rozšíriť, pridať multiplayer a opäť vydať. Bohužiaľ aj dnešný príbeh je plný nenaplnenej lásky, intríg a hlavne nesplnených sľubov vývojárov tak, ako sa na správnu telenovelu patrí. Je to divné, no hre to až tak neuškodilo. A prečo? To všetko bude nasledovať...

Multiwinia vznikla ako priame pokračovanie Darwinie a nadväzuje na jej „príbeh“. Z hry samotnej sa o ňom nedozviete, takže vám ušetrím štúdium manuálu a trochu z neho zaspoilujem. Istý starnúci Dr. Sepulveda si vytvoril vlastný virtuálny svet žijúci svojím vlastným životom. Pomenoval ho Darwinia a jeho obyvateľov, pochopiteľne, Darwinianci. Darwinianci si v ňom veselo v mieri spolunažívali, až kým sa neobjavila virálna nákaza, ktorá zaútočila na tento svet. Táto nákaza nebola nič iné ako chybné kódy niektorých Darwiniancov, avšak nebezpečne sa šírila a zdraví Darwinianci ju mali zastaviť a infikovaných jedincov opraviť. To sa hráčovi v hre Darwinia aj podarilo. Uplynul však nejaký čas a výsledky infekcie sa začali ukazovať. Darwinianci sa stali agresívnejšími a neskôr sa začali deliť do frakcií, ktoré so sebou následne bojovali o nadvládu v tomto svete. Tento historický míľnik im aj zmenil názov a tak vznikli Multiwinianci.

Ako sa dá už z názvu samotného vydedukovať, tak hra bude akousi multiplayerovou obdobou hry Darwninia, mala však byť niečím úplne iným. Mala to byť pôvodná Darwinia rozšírená o novú kampaň, možnosť multiplayeru, skirmishu a ďalšie prvky. No bohužiaľ nič z toho sa nekoná a zameranie primárne na hru viacerých (až 4) hráčov je značná už od začiatku. Na kampaň môžete zabudnúť a musíte sa uspokojiť s možnosťou hrať skirmish proti vychcanej AI. Práve AI je najrozporuplnejšou zložkou hry. V tejto hre už od obtiažnosti normal môže pre kopu hráčov znamenať viac než len výzvu, jednoducho povedané: hra nezaberá ani len 60 MB na disku, no AI je výrazne inteligentnejšia ako v mnohých komerčných tituloch. Takže lamy, buď ruky preč, alebo si pripravte pevné nervy. Tu je prvý aspekt, prečo je rozporuplná. Pre mňa osobne je vyššia náročnosť len výzvou a skvelým tréningom do MP bitiek, niekomu však môžu prekážať problémy už na easy. Druhým aspektom je žalostný pathfinfing jednotiek, ktoré sú schopné bez dobrého navigovania utopiť sa v jazierku, prípadne zaseknúť o prekážku. Nie je to nič hrozného, len ich treba každú chvíľu sledovať, ak ich vyšlete cez náročnejší terén.

Aha, ja som vám ešte zabudol prezradiť, o akú hru sa jedná (dobré ráno, pozn. Junker). Multiwinia je real-time stratégia. Na prvý pohľad to tak nevyzerá a pravdupovediac tomu ani tak nie je. Nejedná sa vôbec o klasický tisíci klon Dune 2000. Hra je výrazne zložitejšia na pochopenie aj napriek tomu, že je vlastne jednoduchšia. Nebojte sa, hneď tento paradox vysvetlím, len predtým dodám, že autori vypočuli hráčov a do hry zabudovali kvalitný tutoriál, ktorý hru dokáže predstaviť a ukázať, keďže v Darwinii bola jeho absencia znateľná. Nečakajte žiadne postupné budovanie základne a následné škrečkovanie jednotiek, kedy sa najväčší možný počet pošle na základňu nepriateľa. Tu treba naozaj taktizovať a postup vpred dobre premyslieť (v každom režime hry). Budovanie základne je nahradené spawnovaním jednotiek na určených miestach, odkiaľ ich už vy ovládate, pričom ich počet je daný. Tieto miesta buď musíte dobiť, alebo ich už od začiatku vlastníte. K budovám sa rátajú už len obranné veže, ktoré môžete postaviť na ľubovoľné miesto na mape, no musí ho ovládať nejaký Multiwinianec (a potom sa do veže môžete prepnúť aj vy, čo je príjemné oživenie).

Jednotky sú na tom ešte zložitejšie. Prakticky existuje len 1 typ a s ním sa pracuje. Ďalšie jednotky sú už iba ako bonusy, ktoré získate zbieraním debničiek padajúcich na mapu (Takto získavate aj veže, bombardovanie, napalm, atómový útok, štíty a rôzne iné bonusy. Bohužiaľ AI dosť cheatuje a väčšina bedničiek spadne na jej územie.) Takto získate obrnený transportér (tu sa prejavia vaše strategické schopnosti, pri rozľahlých členitých a ostrovných mapách) a granátometčíkov. Okrem nich máte len klasických Multiwiniancov, ktorých však môžete povyšovať na veliteľov s obrovským významom. V prvom rade velitelia dokážu navigovať jednotky v teréne na miesto, kam si ich želáte dostaviť. Druhou úlohou je vytvorenie formácií, kedy jednotky vydržia viac a zvýši sa aj ich palebná sila. Ľavým myšítkom označíte miesto, kam sa ide, pravým útok na nepriateľa. Ani označovanie jednotiek neprebieha klasickým spôsobom, ale podržaním myšítka, čo síce v takto dynamickej stratégii môže vo väčšom merítku znamenať prehru, no aj tak budete využívať formácie s ich veliteľmi.

Hra si prichystala 6 herných režimov, v ktorých ide vždy zhruba o to isté, no vždy je to iný zážitok, ktorý spolu s veľmi kvalitnými mapami nedovolí hru vypnúť. Prvým módom je Domination, kedy spolu tímy súperia o ovládnutie celej mapy cez obsadzovanie spawnovacích bodov. Odporúčam nastaviť časový limit, lebo s lepším súperom sa nemusíte dopracovať ku konci a víťazstvu nikdy. King of The Hill je potom skvelé multiplayerové šialenstvo. Po mape sú roztrúsené strategické body, ktoré treba ovládnuť a za čas ich obsadenia sa získavajú body, takže často bude dochádzať k prelievaniu síl a naozaj bude každý vojak, ktorý ostane živý v danej zóne, dobrý. Náročnosť sa zvyšuje a prichádza mód Assault a typ hry dáva doslova za pravdu názvu. Jeden tím bráni a druhý útočí. Hlavne na prepracovaných mapách môže spôsobovať výrazné problémy.

Capture The Statue je strategickou obdobou známeho Capture The Flag: na mape sú sochy a tie musíte ukradnúť a doniesť na základňu. Náročnosť sa zas stupňuje a prichádza zaujímavosť Rocket Riot, kde bojujete o ovládnutie solárnych panelov na mape, ktoré nabijú vašu raketu a tá odletí. Kto prvý odletí, ten vyhráva. A nakoniec môj naj – Blitzkrieg. Každý tím má vlastnú vlajku a po mape sú neutrálne, čiže treba ovládnuť súperove a obrániť vlastné. Máp je v hre spolu 50, 7 - 9 pre každý režim a sú naozaj skvele navrhnuté, bohužiaľ neprítomnosť editora škodí viac, ako by sa patrilo, keďže v prípade obľúbenia jedného módu ten malý počet máp rýchlo omrzí.

Máte radi stratégie? V tom prípade je táto hra naozaj pre vás. Stačí len prehryznúť neštandardné a unikátne grafické spracovanie. Nie že by bolo na ňom niečo zlé, ale technofilom bažiacim po grafických orgiách sa pravdepodobne páčiť nebude, aj napriek vylepšeniu oproti Darwinii. Zvuky v hre sú, ale iba také, aby vám umožňovali púšťanie vlastnej hudby v nejakom prehrávači. Aj napriek nedostatkom musím hru hodnotiť vyslovene kladne, už len kvôli skvelej a originálnej hrateľnosti a veľmi prijateľnej cene (od necelých 10 dolárov).