Vo vesmíre existuje nekonečné množstvo miest, miest, kde striehne nebezpečenstvo na každom kroku, kde sa smrť ukrýva pod každým steblom trávy. Najhoršie čo sa potom môže stať, ak sa stanete nedobrovoľným obyvateľom takéhoto miesta, je ak sa stanete väzňom nezmyselnej vojny.
 
Príbeh je strohý, veľmi strohý, dokonca vám bude robiť problém zistiť, o čo vlastne v celej hre ide. Je rozprávaný veľmi stručne, vlastne nie, príbeh nie je rozprávaný takmer vôbec. Tu a tam uvidíte nejaký ten riadok pri loading obrazovkách, z ktorých sa ale moc nedozviete. Tu a tam nejaká tá prestrihová animácia neprinášajúc o nič viac svetla do diania na neznámej planéte. Nachádzate sa totiž na planéte, neznámej planéte, neviete ani poriadne, prečo ste tam, čo je to za planétu, vôbec nič. Vašim domovom, odkiaľ sa budete vydávať na výpravy do nebezpečnej divočiny, bude menší tábor, základňa, o ktorej sa samozrejme tiež takmer nič dozviete. Žiadna história, pozadie postáv, nič, aspoň zo začiatku. Neskôr síce začnete ako tak odhaľovať akýsi príbeh, alebo lepšie povedané zápletku, ale rozhodne to nebude nič, čo by vás držalo pri monitoroch s napätím čo bude ďalej nasledovať.
 
Táto zápletka sa bude rozvíjať cez dvanásť misií, ktorých dizajn rozhodne nepatrí medzi špičku, dokonca ani medzi priemer. Určite bude nejeden z vás chcieť preukázať svoje schopnosti v orientácii a boji v nebezpečnom prostredí, ale v týchto končinách to od vás rozhodne nebude nikto vyžadovať. Levely sú jednoduché, priamočiare, rozhodne sa vám nestane, že by ste zablúdili alebo mali akékoľvek problémy s orientáciou. Väčšinou sú všetky cesty vášho putovania v exteriéroch, ale sem tam sa dostanete aj do interiérov rôznych základní. Čo si určite všimnete skôr či neskôr bude, že úrovne nemajú dokonca ani logiku. Uvidíte napríklad rozbitý kúsok nadúrovňovej diaľnice nevedúcej odnikiaľ nikam, proste len tak bez akéhokoľvek zmyslu postavenú samoúčelne doprostred mapy pre vykreslenie obrazu vojnou zničenej planéty. Takýchto nezmyslených vecí bez ladu a skladu uvidíte od začiatku až do konca hry viac.
 

Dokonca ani nepriateľov nestrete tam, kde by ste ich podľa logiky čakali. Neraz ich stretnete na vyvýšených miestach, kam sa nemali ani ako dostať, alebo len tak z ničoho nič sa objavia na mieste, kde ste pred sekundou prešli a široko ďaleko nikoho nebolo. Keď sa ale objavia, čakali by ste aspoň nejaký súboj, výzvu, čokoľvek, čo by vás nútilo taktizovať. Žiaľ, ani na vyšších obtiažnostiach nepriateľská AI neurobí nič, čo by vám sťažovalo ich porazenie. Stoja nečinne, v lepšom prípade po vás strieľajú hlava nehlava a v ideálnom aj sem tam trafia. Jediné čo poteší, sú zásahové zóny určujúce koľko guľiek znesú.
 
Na využívanie zásahových zón vám bude k dispozícii od začiatku do konca jedna zbraň. Áno jedna. Samozrejme nemusí to byť hneď mínusom. V nie jednej hre to autori vyvážili multifunkčnosťou zbrane alebo prípadnými inými schopnosťami postavy. Žiaľ, tu sa nič takého nedočkáte. Nízky počet zbraňového arzenálu sa autori snažili vyvážiť rôznymi módmi zbrane a tým vám ponúknuť na rôzne situácie rôzne riešenia pomocou rôznych druhov streľby. Postupne máte na výber od klasickej munície, kedy strieľate bežné projektily, cez vrhač granátov, ktorý je mimochodom nepoužiteľný, ďalej tak isto nepoužiteľný plameňomet, podobne je na tom kolíkomet, až po ako tak účinný raketomet, ktorý ale kvôli nedostatku munície využijete iba sporadicky. Muníciu (i iné akože pomôcky) si síce za nájdené artefakty môžete dokupovať medzi misiami v tábore, ale je to zbytočné, samoúčelné a s najväčšou pravdepodobnosťou túto možnosť počas hrania nevyužijete ani raz. 

Podobne, alebo dokonca ešte horšie sú na tom zvuky. Vyslovene zarazia výkriky nepriateľov, ktoré sú napriek tomu, že pohlavie nepriateľov je mužské, tak výkriky sú akoby ženské, alebo zvieracie pôsobiac veľmi groteskne. Dokonca sa vám pri dialógoch neraz stane, že muž odpovie ženským hlasom. Ostatné zvuky sú podpriemerné, čo pri ich vysokej frekvencii opakovania sa začne časom otravovať. Naopak, hudba vás otravovať nebude vôbec, totiž žiadna v hre nie je, čo je tak trochu škoda. Čo je však ešte väčšia škoda, je absencia multiplayeru po internete pre tých, ktorí by chceli na planétu smrti zavítať aj inak ako len po sieti LAN.
 
Či sa však nájde niekto, kto zablúdi na obývanú planétu dobrovoľne, ťažko povedať. Možno existujú hráči, ktorým by sa dalo toto dobrodružstvo odporučiť, ale určite by to nebolo s čistým svedomím. Obydlený ostrov má síce aj svoje svetlé momenty, ale slabý príbeh, nevýrazné prostredie s ešte horšími nepriateľmi, nudný stereotypný gameplay a zastaralé technické spracovanie, ktoré ich zaťahujú do temnoty, kde je oveľa viac nudy ako zábavy.